Červené denníčky aktuálne spustili masový nárek nad spomienkou na august 1968. Samozrejme si nemohli nechať ujsť vytváranie falošných analógií k súčasnej situácii na Ukrajine. Naďalej tlačia ľuďom do hláv perfídnu myšlienku, že Rusi by sa sem mohli vrátiť na tankoch – ako keby neexistoval článok 5 Severoatlantickej aliancie, ktorej sme právoplatnými, platiacimi členmi. A ešte tu aj máme nejaké tie americké jednotky, ak sa nemýlim. Nehovoriac o zmluve DCA (bilaterálna dohoda SR s USA v oblasti obrany).

Ako sa môže niekto seriózny tváriť, že toto všetko nevidí?

Intelektuál (a neberme to teraz ako nadávku, hoci to slovo vďaka ľuďom ako Havran či Hvorecký zažilo svoju prudkú devalváciu), teda človek žijúci perom a myšlienkou dňom i nocou, by mal stáť vždy na ceste hľadania pravdy. Akokoľvek nepríjemná by mohla byť. Pravda je viac, než naše osobné nastavenie a presvedčenie. Pokiaľ si teda chceme hovoriť novinári, politológovia, alebo politickí filozofi.

V tejto súvislosti sa nedá nespomenúť závažný sémantický prešľap, opäť výdatne živený istými skupinami, predovšetkým z radov opozície a s nimi spriaznených mimovládok či médií. Hovoria, že Ruská federácia nás označila za „nepriateľský štát.” To vyvoláva dojem, akoby nás označili priamo za nepriateľov. Lenže pozor, treba si preveriť zdroje a čítať s porozumením! Stačí ísť na oficiálne vládne stránky RF a pozrieť si dekrét, kde nás pridali na dobre známy zoznam, dostupný online aj v anglickom jazyku. Stojí tam čierne na bielom, že ide o „list of countries that have taken unfriendly actions towards Russian diplomatic and consular missions abroad.”

Upozorňujem na slovo UNFRIENDLY, ktoré neznamená celkom nepriateľský v zmysle aktívneho protivníka (enemy, hostile), lež nie-priateľský, teda taký, aký sa voči vám nezachová, takpovediac, ako kamarát. Môžete si odtiene týchto anglických výrazov prezrieť a sami vyhodnotiť v online slovníkoch. O jazyku je vždy možné polemizovať. A preto je mi jasná aj prípadná námietka, že ide len o „drobnú” významovú odlišnosť (je mi tiež jasné, že výrazy hostile či unfriendly sa príležitostne používajú ako synonymá). Ibaže ak ste niekedy mali v rukách zmluvu, pod ktorú ste sa mali podpísať, potom viete, aký význam má každé jedno slovo. Nie nadarmo si dávame závažné dokumenty vypracovať právnikmi.

Pokiaľ mám hovoriť za seba, vidím vo výrazoch nie-priateľský a nepriateľský veľký rozdiel. Pretože kým prvý vyjadruje zdržanlivosť, ten druhý implikuje aktívny zámer škodiť.

Slovom: Keď nabudúce bude niekto tvrdiť, že Kremeľ nás má za „nepriateľov”, môžete ho odkázať na link vyššie a uzavrieť debatu víťazstvom.

Ale späť k pálčivým otázkam týchto dní:

Vladimír Putin momentálne požaduje výmenou za ukončenie vojenskej operácie Donbas, neutralitu Ukrajiny, a neprítomnosť vojsk krajín kolektívneho Západu v krajine. Kým Donald Trump, zdá sa, chápe geopolitickú realitu, a jeho úmysel zastaviť krviprelievanie pôsobí úprimne, európski lídri nechcú ustúpiť ani o piaď zo svojich pôvodných pozícií. Pre nich je riešenie konfliktu jednoznačné: Ruské vojská sa musia stiahnuť.

Že neodídu z Krymu, je hádam jasné každému, kto sa o konflikt a modernú históriu trochu zaujíma. Lenže oni sa nestiahnu už ani z Donbasu, a domnievam sa, že to ani nebolo nikdy v pláne. Celé územie má pre Rusko strategický význam – je neprípustné, aby sa v budúcnosti dostali balistické rakety Západu do kritickej blízkosti k ruským hraniciam. Ani USA by predsa nikdy nedovolili, aby Rusko stavalo vojenské základne v Mexiku. Pripomeňme len kubánsku raketovú krízu – to je opačné garde súčasného stavu, akurát s tým rozdielom, že USA sú kontinentálna veľmoc obklopená oceánmi, kým Rusko má svojich susedov na súši. A teda aj potenciálna hrozba sa môže priblížiť k Moskve práve odtiaľ.

Nedokážem porozumieť, ako si niekto mohol vážne myslieť, že jadrovú veľmoc čítajúcu okolo 144 miliónov duší možno poraziť konvenčnou vojnou. Ani za podpory Západu to nie je možné. A opäť zdôrazňujem, že tu nejde o hodnotenie, či sa nám to páči alebo nie, iba o suché fakty. Pretože krajiny v susedstve veľmocí to vždy budú mať ťažké, a to, čo predvádza posledné roky Zelenský, je hazard s vlastným národom. Ako keď dieťa vezme do ruky zápalky…

Pokiaľ sa snažíme vidieť ďalej než len po špičku vlastného nosa, potom si musíme klásť otázku, aká verzia budúcnosti čaká Ukrajinu po uzavretí mierových dohôd. Pretože istá časť elít a teda aj spoločnosti naďalej bude v sebe udržiavať nenávisť voči svojim východným slovanským bratom. Nezabúdajme, že bez problémov prešiel ako zákaz ruštiny v úradnom styku, tak zákaz dovozu ruských kníh i hrania ruských pesničiek v médiách (písali sme o tom viackrát, je to ľahko overiteľné z viacerých západných zdrojov, napríklad TU. Toto nie sú prejavy ultranacionalizmu? Že sa vôbec pýtam. Ale niektorí to stále nechcú prijať – pretože pravda je nepríjemná, nepohodlná, a krutá.

Aké nálady ostanú v tej krajine, keď Zelenského nahradí nový prezident? Vydrží Kyjev bez ďalšieho majdanu?

A ako sa postaví k faktu, že Rusko dosiahne svoje ciele, Európa? Pretože nie je možné, aby Merz, Macron a spol. zo dňa na deň zišli z kurzu rusofóbie a navyšovania zbrojenia. Dokáže sa Európa zmieriť s prehrou v proxy vojne? Obávam sa, že nie. Na to je príliš pyšná, so svojou koloniálnou minulosťou a mentalitou.

Budú nás o päť, desať alebo pätnásť rokov hnať lídri do posledného konfliktu?

V každom prípade je na to, aby sme si mohli vydýchnuť, ešte veľmi, veľmi skoro.

Prečítajte si tiež

• Je možné urýchliť mierový proces na Ukrajine po „jadrových“ vyhláseniach Trumpa? Päť podmienok
• Je mierová dohoda medzi Ukrajinou a Ruskom reálna?
• Je mierová dohoda otázkou hodín? Podľa denníka Telegraph má Trump v rukáve „stimuly“, ktoré chce ponúknuť Putinovi výmenou za ukončenie vojny