RS: USA a Európa musia myslieť „v širších súvislostiach“, a nielen na ochranu Kyjeva

„Namiesto toho, aby sa Európa usilovala o bezpečnosť pre všetkých, stále sa snaží o čiastočnú bezpečnosť len pre Ukrajinu. Táto krátkozrakosť vyplýva z túžby potrestať Rusko, ktoré tvrdí, že bráni svoje národné záujmy,“ uvádza Nicolai N. Petro v článku pre RS.

Na konci spoločnej tlačovej konferencie Putin povedal, že súhlasí s tvrdením Trumpa, že tejto vojne sa dalo zabrániť, keby bol prezidentom Trump.

Mnohí to považovali za frázu, ktorou sa chcel zavďačiť Trumpovi, ale autor textu verí, že Putin poukázal na to, ako veľmi sa Trumpov prístup ku konfliktu líši od prístupu jeho predchodcu.

Kým Biden vnímal NATO ako nefalšovanú „hnaciu silu dobra“ ( a mieru), Trump si uvedomuje, že NATO môže byť vnímané aj ako hrozba, najmä tými krajinami, ktoré z neho boli vylúčené.

Argumenty v prospech rozširovania NATO sa týkajú toho, „aký by mal byť svet“, pripomína autor. Aby sme však pochopili, prečo môže byť NATO vnímané ako hrozba, musíme rozlišovať medzi tým, čo „by malo byť“, a tým, čo „je“.

Ako by to “malo byť” a ako to je?

V idealistickom svete v zmysle „ako by malo byť“, je rozširovanie NATO vždy neškodné, pretože jeho členovia sú demokratické krajiny. Námietky proti rozširovaniu NATO sú preto synonymom námietok proti rozširovaniu demokracie. NATO sa tak stáva nástrojom demokracie, považovaným za “najvyššie dobro”, píše autor.

Preto je neúnavné rozširovanie NATO pre Rusko vždy kľúčovou bezpečnostnou otázkou. Nech je NATO čímkoľvek, na prvom mieste zostáva vojenským zväzom /alianciou, ktorý by sa podľa NATO mal teraz pripravovať na „vojnový scenár“.

Vojenská funkcia NATO, sprevádzaná dlhodobým vylúčením Ruska z možného členstva (hoci o to Rusko požiadalo najmenej štyrikrát), robí z rozširovania NATO hrozbu. To isté by platilo pre každú krajinu, ktorej bezpečnostné prostredie sa tak drasticky zmenilo.

Keď teda Putin hovorí, že skutočné mierové urovnanie musí riešiť „hlboké príčiny“ konfliktu, nemyslí tým len konkrétne krivdy. Odkazuje aj na hlboko zakorenený pocit morálnej nadradenosti Západu, ktorý je základom týchto krívd.

„Je dôležité to pochopiť, pretože to znamená, že v Európe nemôže byť skutočný a trvalý mier, kým sa viaceré morálne systémy nenaučia koexistovať. Dôležitým krokom v tomto smere by bolo, keby sa Rusko a Ukrajina stali súčasťou väčšieho celoeurópskeho bezpečnostného rámca,“ navrhuje autor.

Pre Rusko to znamená, že „Západ by sa musel vzdať predstavy, že bezpečnosť možno dosiahnuť budovaním obrany proti všetkým svojim domnelým nepriateľom, a namiesto toho prijať myšlienku, že mier možno dosiahnuť len v partnerstve s domnelými nepriateľmi prostredníctvom dialógu“.

Západ sa niekedy javil, že by súhlasil s týmto princípom (na samite v Istanbule v roku 1999 aj na samite v Astane v roku 2010), ale v praxi sa často vracia k nátlaku a hrubej sile, aby dosiahol výsledky, ktoré lepšie vyhovujú jeho záujmom.

„Takýto dialóg bol ambíciou Michaila Gorbačova ešte pred rozpadom Sovietskeho zväzu. Rozhodnutie Billa Clintona z počiatku 90. rokov rozšíriť NATO a zároveň z neho vylúčiť Rusko je hlavným dôvodom, prečo Studená vojna nikdy skutočne neskončila a teraz prerástla do ozajstnej vojny. Boris Jeľcin vtedy Clintonovi povedal, že rozšírenie NATO nie je problém, ale „Rusko musí byť prvou krajinou, ktorá vstúpi do NATO“,“ spomína novinár.

Poznamenal, že riešenie tejto bezpečnostnej dilemy je dnes rovnako zrejmé ako vtedy – na mysli má celoeurópsky bezpečnostný rámec, ktorý zahrnie Rusko a jeho susedov, namiesto toho, aby niektorých z nich vylúčil. Neochota európskych lídrov otvorene o tom diskutovať naznačuje, že stále uvažujú o izolácii Ruska.

„Zabudli  na to, že to nebolo ustúpenie a oslobodenie, čo viedlo k zániku komunizmu, ale uvoľnenie napätia, zbližovanie a Helsinský proces v 70. rokoch. … Západní lídri si však potrebu koexistencie uvedomili až po Kubánskej raketovej kríze. Naozaj potrebujeme dnes ďalšiu takú krízu, aby nám to pripomenula?,“ pýta sa autor.

„Možno sa zdá naivné uvažovať o európskom bezpečnostnom rámci, ktorý by dnes zahŕňal Rusko aj Ukrajinu. Ak však chceme ukončiť vojnu a zabezpečiť trvalý mier v Európe, je to jediná realistická možnosť,“ dodal.

Prečítajte si tiež:

• USA utajili pred Londýnom a ďalšími spojencami spravodajské informácie o rokovaniach o Ukrajine
• Európski lídri odmietli, aby Trump volal Putinovi