Roman Michelko: Kiskov komplot

Bratislava 31. mája 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Top témou minulého týždňa boli špekulácie o ďalšom angažovaní sa prezidenta Kisku vo verejnom priestore po skončení prezidentského mandátu. Viaceré  rozhovory s jeho najbližšími spolupracovníkmi Baťom a Krpeľanom naznačili toto Kiskovo smerovanie. No on sám vlastne ani celkom nevie. Vidno, že k rozhodnutiu ďalej v politike pokračovať ho primälo predovšetkým jeho najbližšie okolie a  radostné očakávania z tohto kroku má predovšetkým Štefunko z Progresívneho Slovenska (obaja sú krajania z Popradu a majú veľmi podobné politické názory).

Už o poznanie rezervovanejšie Kiskovo rozhodnutie prijíma Beblavý. Jeho politický projekt Spolu od začiatku nerátal „s dopingom“ v podobe osobnej angažovanosti Kisku. Beblavému, ktorý celých pätnásť  rokov, čo sa pohybuje vo verejnom priestore, bol v každom projekte,  na ktorom participoval v najlepšom prípade dvojkou, by práve preto snaha „integrátora“ Kisku nemusela byť celkom po chuti.  Na druhej strane za daných okolností, keď sa Progresívne Slovensko a Spolu potácajú medzi 3,4 až 3,6 percentami, a teda žiaden z konkurenčných projektov nie je výrazne silnejší či slabší, je príchod tretieho, uznávaného lídra (rozumej Kisku), akýmsi prirodzeným riešením.

Kiskovi stratégovia rozmýšľajú pravdepodobne nasledovne. Politické sily, ktoré sú programovo či hodnotovo Kiskovi najbližšie, sú Progresívne Slovensko a Spolu. Okrem toho sa hovorí aj o tom, že iniciatíva Za slušné Slovensko sa skôr či neskôr transformuje na politickú stranu. No a v tejto situácii príde „prirodzený líder“, ktorý vďaka svojej autorite z  týchto troch „bezprizorných“ subjektov potácajúcich sa na okraji politického spektra vytvorí lídra politickej scény alebo aspoň akúsi zbernú stranu, ktorá má potenciál stať sa vyzývateľom Smeru. Toľko teória, prax však bude podstatne komplikovanejšia.

Ešte pred rokom možno platilo, že Kiska ako „opatrný strelec“ bol síce hodnotovo bližší opozícii, ale miera jeho konfrontácie s Ficom nebola ani zďaleka taká, aká je dnes. V zásade sa teda aj pre časť voličov Smeru zdal ako tak prijateľný, preto podľa niektorých prieskumov by o jeho voľbe na post prezidenta uvažovala možno až tretina voličov Smeru. Toto dnes už ani náhodu neplatí.

V čase politickej krízy padli všetky masky. Kiska pri riešení  politickej krízy išiel na hranu ústavy, respektíve konal mimo jej rámca. Zároveň však za posledný rok veľmi zásadne utrpel jeho imidž „dobrého anjela“. Ukázalo sa, že s financovaním jeho kampane to ani zďaleka nebolo také čisté. Dnes je už viac menej každému jasné, že vysoko prekročil limit na prezidentskú kampaň, že  na firmu KTAG si uplatňoval náklady na volebnú kampaň, čo logicky nemalo žiaden súvis s podnikaním danej firmy. Okrem toho si uplatňoval aj neoprávnené vratky DPH. V neposlednom rade má na krku aj veľmi pochybný spor o pozemok vo Veľkom Slavkove, ktorý pred rokmi kúpil od veľmi pochybných indivíduí (rozumej miestnych mafiánov), a napriek tomu, že suma, o ktorú sa súdi, je z pohľadu jeho príjmov marginálna, nepreukazuje ani najmenšiu mieru dobrej vôle a ochoty slušne sa s okradnutým  vlastníkom daných parciel dohodnúť. Toto všetko vedie k tomu, že Kiska už dávno nie je to, čo býval, a preto očakávania vkladané do jeho osoby ostanú s najväčšou pravdepodobnosťou nenaplnené.

Jeho účinkovanie môže mať, naopak, na opozičnú pravicu devastačný účinok. Nie nadarmo sa v tom zmysle vyjadril líder SaS Richard Sulík, keď ho označil za „rozbíjača pravice“. Kiska napriek svojím pokleskom predsa len môže na seba naviazať nejaké voličské hlasy, je však možné, že tie akurát oslabia už existujúce opozičné strany. Po svojom nedávnom extempore je šanca, že by nejako výraznejšie „zalovil v smeráckych vodách“, v podstate vylúčená.

Podtrhnuté a zrátané –  vstup Kisku do straníckej politiky dnes, keď  má na krku veľa zásadných káuz jeho šanca, že preformátuje politickú scénu tak, že by vďaka nemu vyrástla strana či blok s politickým výtlakom  približne dvadsať percent, pričom by neoslabila existujúce opozičné strany, ale čerpala by predovšetkým z rezervoáru nerozhodnutých či nevoličov, sa limitne blíži nule. O to viac, že prejavuje až neskutočnú mieru politickej naivity, keď vážne uvažuje, že do svojho projektu zapojí aj „megagorily“, teda extrémne skompromitovaných politikov Dzurindu či Mikloša.

Keď pred štyrmi rokmi Kiska vstupoval do verejného priestoru, bol predovšetkým „dokonale pripravený marketingový produkt“. Síce bez väčšieho obsahu, bez akejkoľvek autenticity, ale vtedy to stačilo. Dnes svoje rozhodnutie pokračovať ďalej konzultoval s expertmi z agentúry Komplot. Niet pochýb, že ľudia v tejto agentúre sú profíci, ale z mizerného produktu ani oni zázrak neurobia. Nakoniec, ukázalo sa to v roku 2012, keď robili kampaň pre SDKÚ. Všetci vieme, že tých  niečo cez šesť percent by za daných okolností neurobil ani Coperfield.

Kiska verí, že v jeho prípade, respektíve vďaka nemu ako produktu  budú „komploťáci“ úspešnejší, ak je však slovenský volič aspoň trocha súdny, tak žiaden Komplot už z Kisku úspešného lídra nevyrobí.

Politológ Roman Michelko

Text vyšiel na  webe Ihodnoty.sk