Renzi konštatoval, že ECB spolu s komisiou “môžu pomôcť Európe vyslať nové posolstvo o smerovaní svojej ekonomiky”. Pripomenul tiež, že na novembrovom summite skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík) vlani v Austrálii takmer všetci lídri, s výnimkou EÚ, hovorili o potrebe investovať do hospodárskeho rastu svojich krajín.
Taliansky premiér považuje za rozhodujúci a kľúčový moment pre budúcnosť Európy, aby sa zamerala na schopnosť investovať do nasledujúcich generácií, a nie do udržania tradičnej koncepcie.
Odborníci s napätím očakávajú, či šéf ECB Mario Draghi vo štvrtok 22. januára oznámi, že banka začne nakupovať dlhopisy eurozóny, a špekulujú, že na tieto nákupy vyčlení zhruba 500 miliárd eur. Takéto “tlačenie peňazí” sa označuje termínom kvantitatívne uvoľňovanie (QE) a jeho cieľom bude oživiť hospodársky rast a zabrániť deflácii v eurozóne.
Odporcovia QE na čele s najväčšou ekonomikou bloku Nemeckom sa však obávajú, že sa tým zmierni tlak na problematické zadlžené štáty, ako je napríklad Grécko, a tie následne poľavia pri ozdravovaní svojich financií. Aj Taliansko, tretia najväčšia ekonomika eurozóny, zápasí s obrovským štátnym dlhom, ktorý už dosiahol 130 % hrubého domáceho produktu (HDP).
mž