Do SNP sa zapojili príslušníci viac ako 30 národov a národností, pripomína historik

„Čo sa týka menšín, ktoré existovali v Československu pred vypuknutím vojny, tak zásadné zastúpenie mali Rusíni, Židia, ale aj Rómovia či Nemci. Samozrejme, do SNP boli zapojení aj Česi, tých však neradím do skupiny predstaviteľov menšiny, nakoľko predstavujú jeden zo štátotvorných národov obnovenej republiky,“ uviedol Posch.

Zahraniční účastníci povstania podľa historika pochádzali napríklad z etník bývalého Sovietskeho zväzu. „Ale bojovali tam napríklad aj Francúzi, konkrétne v bojoch o Strečno, a zastúpenie mali aj Briti či Američania,“ dodal Posch.

V piatok 29. augusta si pripomíname 81. výročie vypuknutia Slovenského národného povstania. Ozbrojené vystúpenie protifašistického odboja na Slovensku na konci druhej svetovej vojny malo zásadný význam pri obnove Československa a Slovensko sa vďaka SNP zaradilo k víťazným krajinám druhej svetovej vojny. Na jar v roku 1944 silnela na Slovensku činnosť partizánskych skupín a situácia sa vyostrila koncom augusta, po príchode nemeckej armády, s ktorým súhlasil Jozef Tiso. Centrom povstania sa stalo mesto Banská Bystrica a pripravovalo ho odbojové Vojenské ústredie riadené exilovou vládou v Londýne, vytvárajúce povstaleckú armádu (pomenovanú na konci augusta 1944 ako 1. československá armáda na Slovensku) vedenú generálmi Jánom Golianom a Rudolfom Viestom, Slovenská národná rada (SNR) a partizánske jednotky.

V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci i partizáni a príslušníci mnohých ďalších národov. Po potlačení SNP na jeseň 1944 rozpútali nemeckí nacisti v spolupráci s domácimi kolaborantmi na Slovensku teror. Zabíjali nielen partizánov a vojakov, ale vraždili aj civilistov, ženy a deti a vypaľovali celé osady a dediny. Tieto zločiny sú jednou z najťažších kapitol dejín druhej svetovej vojny na Slovensku. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci. Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident SR Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.