Debata o vojne na Ukrajine sa na Slovensku čoraz viac polarizuje. Kým vláda Roberta Fica zdôrazňuje, že slovenské národné záujmy musia stáť pred „bezhlavou podporou Kyjeva“, opozícia na čele s Ivanom Korčokom argumentuje, že bez pokračujúcej solidarity môže byť ohrozená aj samotná bezpečnosť Slovenska. Udalosti posledných mesiacov ukazujú, že otázka pomoci Ukrajine už nie je len morálna, ale aj existenčná.

Kyjev v poslednom čase stupňuje útoky na ruskej pôde: drony zasahujú rafinérie v Riazani či Novokujbyševsku, ale aj ropné sklady vo Voronežskej oblasti. Hoci ich ukrajinské velenie prezentuje ako odvetu, ich následky siahajú ďaleko za frontovú líniu.

Washington už viackrát signalizoval znepokojenie. Obáva sa, že poškodenie ruskej petrochemickej infraštruktúry destabilizuje trh s ropou a zvýši ceny palív po celom svete. Moskva by navyše mohla v odvete zasiahnuť ropovodné trasy, ktoré využívajú aj západné spoločnosti. Biely dom preto oficiálne deklaroval, že „nepodporuje ani neumožňuje útoky na ruské územie“.

Kyjev reaguje tvrdo: nejde o vydieranie, ale o spravodlivú reciprocitu. Ukrajinský minister energetiky Herman Galuščenko jasne povedal: ak Rusko ničí ukrajinskú energoinfraštruktúru, odpoveďou budú údery na ropu a plyn v Rusku. „To by bolo spravodlivé,“ dodal.

Zelenskyj tieto operácie označil za „dronové sankcie“. Podľa neho už SBU zasiahla viac než 30 ruských objektov a cieľ je jediný: zbaviť nepriateľa zdrojov a znížiť tok ropných peňazí a palív. Na adresu Washingtonu a kritikov zo strednej Európy odkázal: „Je to spravodlivé. Keď Rusko prestane, aj my prestaneme.“

Útoky na Družbu a ďalšie kľúčové trasy preto Zelenskyj označuje za nevyhnutný tlak na Putinovu „vojnovú ekonomiku“. Tvrdí, že ide o taktiku, ktorá má Moskve sťažiť financovanie agresie a Kyjevu zároveň priniesť lepšiu vyjednávaciu pozíciu pri mierových rokovaniach.

Ropovod Družba, existenčne dôležitý pre Slovensko a Maďarsko, sa stal predmetom geopolitického nátlaku. Opakované útoky dronmi na túto trasu viedli k prerušeniu dodávok. Zelenskyj pritom otvorene vyhlásil, že „existencia Družby teraz závisí od maďarskej pozície“.

Budapešť to označila za vyhrážku, Bratislava reagovala podobne. Minister zahraničných vecí Juraj Blanár pripomenul paradox: Slovnaft, závislý od ruskej ropy, je zároveň kľúčovým dodávateľom nafty pre samotnú Ukrajinu. Útoky tak ohrozujú aj kyjevské záujmy.

Premiér Robert Fico preto nešetrí kritikou. Podľa neho je neprípustné, aby Slovensko naďalej „zatváralo oči pred faktom, že pomoc Ukrajine sa obracia proti nám“. Tvrdí, že pokračovanie bezpodmienečnej podpory je hazardom s energetickou bezpečnosťou a ekonomickým zdravím krajiny. „Nebudeme rukojemníkmi cudzej vojny,“ odkázal verejne Kyjevu aj Bruselu.

Slovensko má dnes možnosť podmieniť svoju pomoc Ukrajine na viacerých úrovniach. Prvým krokom by mohlo byť využitie politických požiadaviek na diplomatickej úrovni, či už prostredníctvom bilaterálnych rokovaní alebo v rámci Európskej únie a NATO. Vláda by mohla jasne komunikovať, že pomoc bude pokračovať len vtedy, ak sa Ukrajina zdrží útokov na kritickú infraštruktúru, ako je napríklad ropovod Družba, ktorý je kľúčový pre slovenskú energetickú bezpečnosť.

Ďalšou možnosťou je priame viazanie pomoci na rešpektovanie záujmov. To by znamenalo, že konkrétne formy podpory (finančná, humanitárna alebo materiálna) by boli poskytované len s podmienkou, že sa slovenské zdroje nebudú používať na operácie, ktoré by mohli ohroziť energetickú infraštruktúru Slovenska. Okrem toho sa Slovensko môže aktívne zapojiť do diskusií na úrovni EÚ a presadzovať svoju pozíciu, aby sa spoločné európske rozhodnutia o podpore Ukrajiny riadili aj obavami členských štátov o ich vlastnú energetickú a ekonomickú bezpečnosť.

Tento postoj však čelí silnej kritike zo strany opozície, ktorá ho označuje za „proruský“. Hlavný oponent, bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok, vidí totiž situáciu inak ako premiér. Podľa neho útoky na ruskú energetickú infraštruktúru nemožno vytrhávať z kontextu. „Ukrajina sa bráni brutálnej agresii a ak oslabuje ruskú vojnovú ekonomiku, robí to aj v našom záujme. Každý oslabený barel ropy pre Moskvu znamená menej rakiet na Kyjev, ale aj na potenciálne ďalšie ciele v Európe,“ argumentuje Korčok. Podľa neho by Slovensko malo stáť pevne na strane Západu, inak sa vystavuje riziku izolácie. Podmienenie pomoci tak zostáva jednou z najdiskutovanejších polarizujúcich tém v slovenskej politike.

Ukrajina bojuje o svoju existenciu. Ale Slovensko a Maďarsko majú rovnaké právo brániť svoju energetickú a ekonomickú bezpečnosť. A to by malo v európskej diskusii znieť rovnako nahlas, ako výzvy na „bezpodmienečnú podporu“. Podmienka pomoci je samozrejmým postojom sebaobrany. Ak niekto využíva našu solidaritu – ako páku proti nám – máme právo povedať STOP.

Prečítajte si tiež:

• Ministri Poľska a Maďarska sa po útoku na ropovod Družba dostali do slovnej prestrelky
• Okolo ropovodu Družba je situácia stále vyostrená. Orbán pohrozil Zelenskému: “Neostane to bez následkov!”