Raoula Wallenberga oficiálne vyhlásili za mŕtveho

Štokholm 31. októbra 2016 (TASR/HSP/Foto:TASR/AP)

Oficiálne vyhlásenie švédskeho diplomata Raoula Wallenberga, ktorý počas svojho pôsobenia v Maďarsku v období druhej svetovej vojny zachránil tisíce tamojších Židov pred deportáciami a ktorý je už viac ako 71 rokov nezvestný, potvrdili dnes príslušné švédske úrady.

Informovala o tom tlačová agentúra AP, podľa ktorej daňová inštitúcia potvrdila informáciu zverejnenú v dnešnom vydaní denníka Expressen.

Už na jar prišli zo škandinávskej krajiny informácie, že správca Wallenbergovej pozostalosti požiadal o vyhlásenie diplomata za mŕtveho. Wallenberga zavliekli po skončení druhej svetovej vojny z Maďarska do bývalého Sovietskeho zväzu, kde zomrel zrejme v niektorom z väzenských zariadení za doteraz neobjasnených okolností.

Potomka jednej z najvplyvnejších a najbohatších švédskych rodín si pripomínajú tak v jeho rodnej krajine (jeho pamätným dňom je 27. august), ako aj v Maďarsku a viacerých ďalších krajinách; v USA mu napríklad udelili čestné občianstvo.

Wallenbergovi príbuzní požiadali ruskú stranu o poskytnutie protokolu z výsluchu niekdajšieho ministra pre národnú bezpečnosť ZSSR Viktora Abakumova. Informovala o tom v septembri koordinátorka švédskeho grémia pre skúmanie okolností Wallenbergovej smrti Susanne Bergerová.

Z pamätí šéfa sovietskej KGB v rokoch 1954-58 Ivana Serova, ktoré sa nedávno dostali na verejnosť, totiž vyplýva, že Abakumov sa ešte pred svojou popravou v roku 1954 vyjadril, že príslušníci bezpečnostných zložiek zavraždili uväzneného Wallenberga na príkaz vtedajšieho sovietskeho lídra Josifa Stalina a šéfa sovietskej diplomacie Viačeslava Molotova. “Nemám pochybnosti o tom, že Wallenberga popravili v roku 1947,” napísal Serov v nedávno objavených pamätiach, pričom však neobjasnil príčinu tohto postupu.

Od konca druhej svetovej vojny je osud Wallenberga záhadou, ktorá viedla k mnohým tézam, špekuláciám a opodstatneným i menej opodstatneným úvahám.

Sovieti tohto švédskeho diplomata zadržali v roku 1945 v Budapešti a o jeho zavlečení do bývalého ZSSR už istý čas nejestvujú pochybnosti. Tam sa však jeho stopa stráca, čo dalo priestor mnohým špekuláciám a rôznym fámam. Napokon ruské úrady pripustili, že Wallenebrg zomrel v sovietskom väzení v roku 1947, až donedávna sa však nehovorilo o jeho násilnej, ale prirodzenej smrti.