Rafaj: Politici ako Čaputová by najradšej vymenili národ a štát za akúsi “tútokrajinu”

Zuzana Čaputová v pondelok pri príležitosti výročia 11. novembra 1918 vyhlásila, že “sme si pripli kvet červeného maku a prišli sa pokloniť pamiatke všetkých, ktorí prišli o život, keď so zbraňou v ruke bojovali za svoju krajinu.”

“Ukončenie prvej svetovej vojny a pripomienka vojnových veteránov je pre mňa o to intenzívnejšia, že aj môj pradedo bojoval vo „veľkej vojne“ a v roku 1918 podľahol následkom ťažkých zranení, ktoré utŕžil v bojoch na talianskom fronte,” doplnila prezidentka.

Rafael Rafaj na prejav Čaputovej reagoval s tým, že ako čestný člen Zväzu vyslúžilých vojakov M. R. Š.  musí verejnosti a najvyššej veliteľke Ozbrojených síl SR pripomenúť, že vojaci nerobia službu „krajine“, ani neskladajú prísahu „tejtokrajine“, ale slúžia vlasti a svoje životy obetujú na oltár rodiska a vlasti.

“To vám vaši slniečkárski poradcovia z tretieho sektora mohli lepšie poradiť alebo napísať. Ale vzhľadom na takmer stopercentnú frekvenciu pojmu „krajina“ z liberálno-globalistického slovníka politickej korektnosti namiesto adekvátneho pojmu „štát – vlasť – štátnosť“ som nadobudol presvedčenie, že ľudia z toho istého názorového spektra ako pani prezidentka, ktorí sa dostanú k moci alebo moc uchopia, tieto pojmy majú vryté v mozgu a ani povinnosti verejného činiteľa štátu ich nedokážu zmeniť na správne, adekvátne, spisovné, protokolárne a slušné používanie termínov a pojmov, pretože sa ako čert kríža boja všetkého, čo súvisí s vlastenectvom, národniarstvom, suverenizmom, tradicionalizmom, štátnosťou alebo obranou konzervatívnych hodnôt.”

To je podľa Rafaja obzvlášť smutné, lebo slovo má pojem a ten vytvára význam a ten určuje aj zmýšľanie a hodnotové ukotvenie toho, kto hovorí. “Najsmutnejšie je, že ľudia z peňazí štátu, ktorí majú robiť pre štát a pre občanov štátu resp. republiky majú úplne iné hodnotové ukotvenie, než je vlastenectvo, ktoré zrodilo štátnosť, štát a s ním prišli aj ústavné funkcie, do ktorých sa nakoniec takéto figúrky aj dostali.”

“Ocitli sa teda na nesprávnom mieste (vo verejnej funkcii) a zjavne sa v nej trápia, lebo najradšej by vymenili národ v štáte a štát za „tútokrajinu“… A hoci sa kritická väčšina voličov v danom čase pre nich z nejakého dôvodu v demokracii rozhodla, nemajú vnútornú integritu na výkon takejto funkcie, medzi ktorú patrí aj lojalita, takže môžeme spochybniť ich legitímnosť (hoci legitimitu formálne majú). Práve z tohto dôvodu sa zaviedol aj trestný čin vlastizrady…”

Rafaj dodal, že súhlasí s tézou, že vojaci majú vystavovať životy riziku, len ak je to nevyhnutné. “Čiže nie vo vojnových misiách pre cudzie záujmy, napríklad v Iraku či Afganistane.”

“Po druhé, súhlasím tiež so záverom a posolstvom, že ‘nesmieme dopustiť vojnu’, ale s námietkou – lebo to by si predovšetkým pani hlavná veliteľka OS mala odpustiť militantný tón jednostranne, nevyvážene aj neuvážene namierený len proti Ruskej federácii, pretože práve NATO a USA sú zatiaľ najväčšími agresormi konfliktov vo svete vrátane utečeneckej krízy (primárne pochádza z vojnových konfliktov – aspoň tak to tvrdil mainstream…),” dodal bývalý poslanec.

“Opäť sa mi tak potvrdilo, že rozpráva o niečom, čomu nerozumie alebo nerozumie o tom, o čom sa snaží rozprávať… Smutné a tragikomické z oboch strán, pretože dnes (11.11.) je deň vojnových veteránov. Úcta k nim nespočíva v kvetinke, venci a umelých pojmoch a pózach, ale v živých slovách a hodnotových pojmoch, ktorým rozumeli a pre ktoré obetovali aj svoje životy,” upozornil na záver Rafaj.

Jaroslav Zajac