Rada OSN pre ľudské práva. Zraz capov v záhrade

Praha/New York 12. januára 2017 (HSP/Foto:TASR/AP-Seth Wenig)

Český týždenník Reflex sa v článku Viliama Bucherta rozhodol pozrieť bližšie na fungovanie OSN, hlavne na Radu pre ľudské práva, ktorú OSN prevádzkuje a ktorá by mala dohliadať na dodržiavanie ľudských práv vo svete.

Rada pre ľudské práva má 47 členov, volených na tri roky. Členovia rady by mali dohliadať na dodržiavanie základných slobôd, ako je sloboda slova, zhromažďovania, náboženského vyznania, alebo práva žien. To všetko za nemalé peniaze, ktorými prispievajú do rozpočtu OSN členské krajiny. Česká republika prispieva ročne viac než 500 miliónmi českých korún, ktoré slúžia tiež na financovanie Rady pre ľudské práva. Dohliadať na dodržiavanie ľudských práv a slobody vo svete, myšlienka ušlachtilá, avšak bližší pohľad na zloženie Rady pripomína zo všetkého najviac toho capa, čo sa stal záhradníkom.

Členmi Rady v tomto roku sú totiž také príklady demokracie a dodržiavania ľudských práv ako Saudská Arábia, v ktorej neexistuje sloboda slova ani zhromažďovania, popravy sú bežnou vecou, ženy sú podradné bytosti, ktorým nie je dovolené ani šoférovať, cestovať alebo študovať bez povolenia mužského opatrovníka. To, že Saudská Arábia vyváža do sveta a podporuje najradikálnejšou formu islamu, wahábizmus, je všeobecne známa vec.

Ďalším ukážkovým členom, ktorý dodržuje ľudské práva je Irak. Asi preto je Iračanom bez problémov priznávaný status azylanta v európskych krajinách. Rozvrátená krajina, zmietaná násilím, kde sa ľudské práva nedodržaivajú na väčšine územia.

Poďme ďalej. Čína. “Jeden z najväčších expertov na ľudské práva,“ uvádza Buchert. V krajine neexistuje politická ani náboženská sloboda, sloboda slova a menšiny sú diskriminované.

Venezuela. Krajina na pokraji ekonomického kolapsu, v ktorej obyvateľstvu hrozí hlad a nedostávajú sa im ani základné potreby. Socialistický režim, ktorý túto katastrofálnu situáciu spôsobil, zatvára a mučí svojich politických oponentov a novinárov.

Katar. Sponzor radikálneho islamu a terorizmu. Krajina zneužíva zahraničných robotníkov, ktorí často pracujú v nehumánnych podmienkach.

Bangladéš. Ukážka dodržiavania práv žien a náboženskej slobody, nakoľko v krajine existujú nútené sobáše a prenasledovanie kresťanov. Sloboda slova je obmedzená.

Etiópia. V krajine vládne marxistický režim, ktorý v roku 2015 dostal vo voľbách “99,8 %” hlasov. Skôr narodení majú s tým osobnú skúsenosť. V komunistickom Československu tiež KSČ dostávala okolo 99 % hlasov … Oponenti sú väznení, mučení a zabíjaní.

Kuba. Napriek všetkým zmenám, ktoré v krajine v poslednej dobe prebehli, krajina vo väzení drží stovky politických väzňov.

Čo dodať? Týždenník Reflex pridáva na záver svoj názor: “Ďalej pokračovať nemusíme. OSN je skutočne v mnohých smeroch spolok k pohľadaniu. Celkom nepochopiteľne si ho ale svet vydržuje napriek tomu, že už dávno stratil svoj význam.“

Katarína Hanzlíková