Nuncius na „modrej línii“ a františkáni: Boh nedal nikomu povolenie zabíjať

„Pusté zóny bez živej duše, hromady sutín a bolestné ticho prerušované len mínometnou paľbou,“ tak opísal nuncius Paolo Borgia situáciu na juhu krajiny, kam sa v pondelok 16. marca vydal s konvojom šiestich kamiónov humanitárnej pomoci. Cesta viedla až k tzv. modrej línii, ktorá oddeľuje Libanon od Izraela. V kresťanských dedinách Rmeish, Debel a Ain Ebel nuncius osobne pomáhal vykladať lieky a potraviny organizácií Caritas Solidarity a L’Œuvre d’Orient.

Arcibiskup Borgia tlmočil obyvateľom blízkosť pápeža Leva XIV. a celej Cirkvi. „Priniesli sme posolstvo nádeje – plameň, ktorý svieti aj v týchto temných chvíľach,“ uviedol nuncius. Cestou späť navštívil mesto Tyros, kde sa stretol so šiitskou náboženskou autoritou šejkom Rabbim Akhbeisim a skupinou utečencov v maronitskej komunite. Zdôraznil, že vojna postihuje všetkých bez rozdielu vyznania a vyžiadala si už vyše milióna utečencov v dôsledku rozšírenia konfliktu po útokoch na Irán.

Situácia nie je kritická len na juhu. Brat Tony Choukri, predstavený františkánskeho kláštora sv. Jozefa v bejrútskej štvrti Gemmayzeh, opisuje atmosféru strachu priamo v hlavnom meste. „Predtým sme si mysleli, že bombardovanie zostane obmedzené na juh, ale údery zasiahli aj nás. Geografia nebezpečných miest sa rozširuje, žiadna oblasť už nie je chránená,“ vysvetľuje brat Tony. Len pred pár dňami otriasol kláštorom výbuch iba 300 metrov od budovy, zatiaľ čo sa veriaci vo vnútri modlili.

Kláštor sv. Jozefa, ktorý leží v najstaršej časti mesta a nemá vlastný kryt, sa stal útočiskom pre zhruba 150 vysídlencov. Sú medzi nimi rodiny z južného Libanonu aj utečenci zo Sýrie. „Najmenšie deti, len čo začujú akýkoľvek hluk pripomínajúci streľbu, utekajú sa schovať do rohov alebo k matkám. Snažíme sa pre ne a pre starých ľudí nájsť bezpečnejšie miesto na evakuáciu,“ hovorí františkán.

Brat Tony zdôrazňuje, že Libanon nie je len súborom skupín, ale jednou previazanou entitou, kde sú kresťania a moslimovia jednotní. Jeho apel je jasný: „Zastavte toto utrpenie. Myslite na tých, ktorí umierajú, pretože Pán nedal nikomu súhlas zabíjať ľudí.“ Podľa jeho slov nesmie byť smrť nástrojom na zmenu stratégií, demografie alebo hraníc. „Ľudská bytosť nie je objekt,“ pripomína brat Tony. Františkáni v Gemmayzeh neplánujú svoje miesto opustiť a zostávajú nablízku tým, ktorí sa dnes cítia utláčaní a zraniteľní.

Zdroje: VaticanNews/Cirkev.cz

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.

Aj keď sme sa v tomto článku venovali konkrétnej téme, ak máte chuť pokračovať v čítaní, určite si nenechajte ujsť aj článok Lze zachránit Západ?, v ktorom sa venujeme úplne inej oblasti a prinášame ďalšie zaujímavé pohľady a praktické informácie.