Putin: Rusko je pripravené odstúpiť od jadrovej zmluvy START/CHB-III

Petrohrad 6. júna 2019 AKTUALIZOVANÉ (TASR/SITA/HSP/Foto:SITA/AP-Dmitri Lovetsky)

Rusko je pripravené odstúpiť od Zmluvy o znížení počtu strategických zbraní (START/CHB-III), ktorú Moskva podpísala s Washingtonom v roku 2010, ak nebude dostatok záujmu o jej obnovenie. Vyhlásil to vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin

“Ak sa nikto nebude mať k predĺženiu tejto dohody, potom tak nespravíme ani my,” uviedol Putin na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (SPIEF). “Stokrát sme vyhlásili, že sme pripravení túto dohodu rozšíriť. Neprebieha žiadny vyjednávací proces, a v roku 2021 jej platnosť vyprší,” upozornil ruský prezident, ktorého citovala agentúra AFP.

Spomínanú dohodu podpísal bývalý americký prezident Barack Obama so svojím ruským náprotivkom Dmitrijom Medvedevom v Prahe. Dokument obmedzuje počet jadrových hlavíc výrazne pod limitmi z čias studenej vojny. Zmluva vstúpila do platnosti v roku 2011.

Zmluva START/CHB-III je spolu so Zmluvou o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu (INF) z roku 1987 považovaná za hlavný bod kontroly zbraní v superveľmociach. USA i Rusko odstúpili od INF vo februári tohto roka v období vzájomného obviňovania z jej nedodržiavania.

Putin dodal, že ak by došlo k vypršaniu zmluvy START/CHB-III, malo by to ďalekosiahle dôsledky vrátane obnovenia pretekov v jadrovom zbrojení. “Neexistovali by žiadne nástroje na obmedzenie pretekov v zbrojení; mohlo by dôjsť napríklad k rozmiestneniu zbraňových systémov vo vesmíre,” varoval.

Šéf Kremľa zároveň podotkol, že Moskva by sa neobávala odložiť predmetnú zmluvu, pretože vyvíja novú generáciu zbraní, ktoré “zaručia bezpečnosť Ruska” v dlhodobom horizonte. “Ak je reč o výrobe najmodernejších zbraní, svojich konkurentov sme predbehli,” vyhlásil Putin.
Zmluva START/CHB-III ukladá, že každá krajina smie vlastniť maximálne 1550 jadrových hlavíc a 700 raketových striel.

Putin podľa agentúry TASS pripomenul, že USA v roku 2002 odstúpili od Zmluvy o obmedzení systémov protibalistických rakiet (ABMT). “Toto bol prvý krok smerom k podkopaniu základov medzinárodných vzťahov vo sfére globálnej bezpečnosti, a veľmi závažný,” povedal.

Putin: Do Venezuely neplánujeme vyslať jednotky

Moskva nemá v pláne vyslať svoje jednotky na podporu venezuelského lídra Nicolása Madura, uviedol prezident Putin. Ruskí experti boli podľa neho vo Venezuele pre servis ruských zbraní, ktoré si kúpil Caracas.

“Nebudujeme tam základne ani tam nevysielame vojakov. Dodržíme však naše záväzky v oblasti vojenskej a technickej spolupráce,” povedal Putin. Ruský prezident odpovedal vo štvrtok na otázky šéfov medzinárodných tlačových agentúr na investičnom fóre v Petrohrade. Americkými sankciami proti Venezuele podľa neho utrpeli bežní ľudia. Washington tiež varoval pred použitím sily. Rusko podporuje venezuelského prezidenta Nicolása Madura, zatiaľ čo Spojené štáty a desiatky ďalších krajín uznali za dočasného prezidenta Venezuely opozičného lídra Juana Guaidóa.

Ruský prezident rovnako varoval, že neochota Spojených štátov začať rozhovory o obnovení kľúčovej dohody Nový START o kontrole zbraní, ktorá vyprší v roku 2021, zvyšuje hrozbu nekontrolovaných pretekov v zbrojení. Dohoda limituje obe krajiny rozmiestniť maximálne 1 550 jadrových hlavíc. Putin rovnako kritizoval Spojené štáty zo stiahnutia sa z inej kľúčovej dohody o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu schopných niesť jadrové hlavice z roku 1987 (INF Treaty). Odmietol tiež tvrdenia Washingtonu z porušenia dohody.

Putin na tlačovej konferencii tiež odmietol zasahovanie do amerických prezidentských volieb v roku 2016. “Nezasahovali sme, nezasahujeme a nebudeme zasahovať do akýchkoľvek volieb,” povedal. Argumentoval, že vláda nemôže zakázať ruským občanom vyjadrovať svoje postoje na internete.

Ruský prezident nie je urazený, že ho Veľká Británia nepozvala na oslavy Dňa D – 75. výročia vylodenia spojencov v Normandii. Ako uviedol, “má množstvo iných vecí na práci”. Putin sa v stredu počas osláv stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Moskva sa na Dni D v roku 1944 nezúčastnila, avšak sovietske úsilie bolo kľúčovým pri porážke nacistov v druhej svetovej vojne. Putin bol na oslavách vylodenia spojencov pred piatimi rokmi.

Obráťme list, vyzval Putin Veľkú Britániu

Prezident Putin vo vyhlásil, že vo vzťahoch s Veľkou Britániou by chcel “obrátiť list”. “Záujmy v hospodárskej a sociálnej oblasti a v oblasti globálnej bezpečnosti sú dôležitejšie ako špionážne hry,” vyhlásil Putin na stretnutí so šéfmi najväčších svetových tlačových agentúr v Petrohrade.

Vzťahy medzi Ruskom a Veľkou Britániou sa dostali na bod mrazu po pokuse o atentát na bývalého ruského a neskôr dvojitého agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéru, ktorých 4. marca minulého roku otrávili v anglickom meste Salisbury nervovou látkou novičok. Britskí vyšetrovatelia obvinili z tohto útoku agentov ruskej vojenskej tajnej služby. Moskva tieto obvinenia odmieta a tvrdí, že obvinení Rusi nie sú agentmi a v Salisbury boli len na návšteve.

Západné krajiny na Rusko uvalili po útoku na Skripaľovcov rozsiahle sankcie. Podľa Putina však tieto záležitosti nie sú tak dôležité, aby museli Moskve a Londýnu zabraňovať vo vzájomnom obchodovaní. “Odložme všetky triviality bokom a pusťme sa do biznisu,” vyhlásil ruský prezident.

Putina sa nedotklo, že ho nepozvali na oslavy 75. výročia vylodenia v Normandii

Putin sa neurazil a nepovažuje za “problém”, že nebol pozvaný na oslavy 75. výročia vylodenia spojeneckých vojsk v Normandii, ktoré si vo štvrtok pripomenuli svetoví lídri na severe Francúzska. Informovali o tom agentúry AFP a AP.

“My tiež nepozývame všetkých na každé podujatie. Prečo by ma mali pozývať všade?” povedal vo štvrtok Putin svetovým médiám na Petrohradskom medzinárodnom ekonomickom fóre (SPIEF). “Mám tu dosť svojich vlastných záležitostí,” dodal podľa AFP.

Putin sa pritom pred piatimi rokmi zúčastnil v Normandii na obdobnej ceremónii k 70. výročiu vylodenia spojencov. Tento týždeň sa však Rusko vyjadrilo v tom zmysle, že tzv. Dňu D — ako sa označuje 6. jún 1944, keď došlo k vylodeniu spojencov v Normandii — by sa v rámci výsledkov druhej svetovej vojny nemala pripisovať prehnaná dôležitosť, píše AFP.

Agentúra dodáva, že Moskva často obviňuje Západ z nedostatočného uznania strát, odhadovaných na 27 miliónov mŕtvych, ktoré počas druhej svetovej vojny zaznamenal vtedajší Sovietsky zväz. Rusi však zase podľa AFP vedia často len veľmi málo o západnom fronte, ktorý sa otvoril práve vďaka vylodeniu spojencov v Normandii, či pomoci, ktorú počas druhej svetovej vojny USA poskytli Sovietskemu zväzu.

Putin na fóre SPIEF podľa agentúry AP vyzdvihol tiež sovietsku úlohu v druhej svetovej vojne. Povedal, že Deň D znamenal otvorenie “druhého frontu”, avšak “my sme mali ten prvý (front)”.