Keir Starmer dnes uviedol, že globálna nestabilita spôsobená vojnou v Iráne znamená, že Británia by sa mala v oblasti bezpečnosti a ekonomiky viac priblížiť k európskym spojencom. Vyjadril sa tak v  nadväznosti na opakovanú kritiku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Na tlačovej konferencii zameranej na upokojenie verejnosti v súvislosti s rastúcimi nákladmi Starmer povedal, že dopad vojny „(Britániu)ovplyvní po dobu jednej generácie“ a môže byť podobný rastu cien energie v 70. rokoch.

Starmer načrtol plány na ďalší summit s Európskou úniou v nadchádzajúcich týždňoch, od ktorého si sľubuje, že napraví časť „hlbokých škôd“ spôsobených vystúpením z EÚ – tzv. brexitom.

Užšie partnerstvo s EÚ

„Je čoraz jasnejšie, že keďže svet naďalej kráča touto nestabilnou cestou, náš dlhodobý národný záujem si vyžaduje užšie partnerstvo s našimi spojencami v Európe,“ povedal Starmer novinárom na Downing Street.

Poznamenajme, že americký prezident Donald Trump v utorok opäť kritizoval európske krajiny, ktoré odmietli vstúpiť do vojny proti Iránu, pričom menoval Britániu a Francúzsko, zatiaľ čo transatlantické vzťahy sa zhoršujú v dôsledku konfliktu, ktorý vyhnal ceny energie nahor.

Prezident varoval Veľkú Britániu a ďalšie krajiny, aby „sa začali učiť, ako brániť sami seba“, pretože USA „už nebudú pri vás, aby vám pomáhali“.

„Všetkým tým krajinám, ktoré nemôžu získať letecké palivo kvôli Hormuzskému prielivu, napríklad Veľkej Británii, ktorá odmietla podieľať sa na dekapitácii Iránu, mám pre vás návrh: Číslo jeden – nakupujte od USA, máme ho v prebytku. Číslo dva – zmobilizujte svoju oneskorenú odvahu, vyrazte do prielivu a jednoducho si ho vezmite. Budete sa musieť naučiť brániť sami seba. USA vám už nebudú prichádzať na pomoc, rovnako ako vy ste neprišli na pomoc nám. Irán je v podstate už dekapitovaný. Najťažšia časť je za nami. Choďte a vezmite si svoju ropu sami!“ – napísal prezident USA.

Poznamenajme, že po zvolení Trumpa v roku 2024 sa Starmer pokúsil prezentovať ako sprostredkovateľ medzi Európou a Spojenými štátmi. Ich vzťahy sa však verejne zhoršili v dôsledku Starmerovho odmietnutia zapojiť sa do americko-izraelskej vojny proti Iránu.

Starmer spočiatku odmietol žiadosť USA o útok na Irán z dvoch britských základní, neskôr však súhlasil s povolením takzvaných obranných misií zameraných na ochranu obyvateľov regiónu, vrátane britských občanov.

Na otázku týkajúcu sa Trumpovej kritiky Starmer odpovedal, že „USA a Spojené kráľovstvo sú blízki spojenci a sú nimi už veľmi, veľmi dlho“ a že bude konať v britskom národnom záujme „bez ohľadu na tlak, ktorý na mňa bude vyvíjaný“.

Starmer však neoznámil žiadne nové opatrenia na pomoc domácnostiam v súvislosti s rastúcimi nákladmi na energiu a palivo, čo bola pôvodná téma tlačovky, ale uviedol, že Británia bude tento týždeň hostiť stretnutia so spojencami zamerané na otvorenie Hormuzského prielivu a že do týchto snáh je teraz zapojených 35 krajín.

Priblížil, že ministerka zahraničných vecí Yvette Cooperová bude koncom tohto týždňa viesť stretnutie tejto skupiny s cieľom posúdiť diplomatické a politické opatrenia na opätovné otvorenie prielivu. Priznal však, že to nebude ľahké ani okamžité po deeskalácii konfliktu.

Prečítajte si tiež:

• Zvláda Donald Trump simultánku na globálnej šachovnici?
• USA plánujú ukončiť vojnu proti Iránu v priebehu dvoch až troch týždňov, vyhlásil Trump