Keď izraelské sily začali cez víkend v obmedzenej miere zasahovať do severnej časti Gazy, rozšírili sa správy, že Izrael pripravuje plány na vyhnanie väčšiny alebo všetkých obyvateľov enklávy na susedné egyptské územie Sinaj.

Tieto obavy čiastočne podporila správa z minulého týždňa, ktorú uverejnil izraelský portál Calcalist, o uniknutom návrhu politiky ministerstva spravodajských služieb, v ktorom sa načrtáva práve takýto plán etnickej čistky v Gaze.

Ďalšie obavy vyvolala pondelková správa denníka Financial Times, podľa ktorej izraelský premiér Benjamin Netanjahu loboval v Európskej únii za myšlienku vyhnať Palestínčanov z pásma na Sinaj pod zámienkou vojny.

Niektorí členovia EÚ vrátane Českej republiky a Rakúska boli údajne ústretoví a minulý týždeň túto myšlienku predniesli na stretnutí členských štátov. Nemenovaný európsky diplomat povedal pre FT: “Teraz je čas vyvinúť zvýšený tlak na Egypťanov, aby súhlasili.”

Podľa uniknutého dokumentu izraelského ministerstva pre spravodajské služby by 2,3 milióna Palestínčanov v Gaze bolo po ich vyhostení najprv ubytovaných v stanových mestečkách a až potom by sa mohli na severe polostrova vybudovať trvalé komunity.

Vojenská “sterilná zóna”široká niekoľko kilometrov by zabránila akémukoľvek návratu do Gazy. Z dlhodobejšieho hľadiska by Izrael vyzval iné štáty – najmä Kanadu, európske krajiny ako Grécko a Španielsko a severoafrické krajiny – aby prijali palestínske obyvateľstvo na Sinaji.

Na druhej strane, pre Palestínčanov je to traumatizujúca ozvena masového vyhnania Palestínčanov z ich vlasti pri vzniku Izraela v roku 1948, ktoré Palestínčania nazývajú Nakba alebo Katastrofa.

Uniknutý dokument bol rýchlo odmietnutý ako špekulatívny. V skutočnosti má však Izrael práve takýto plán etnickej čistky v Gaze na pláne, ktorý schválili Spojené štáty, prinajmenšom od roku 2007. Bolo to krátko po tom, ako Hamas vyhral palestínske voľby a prevzal kontrolu nad enklávou.

Po sérii neúspešných, tajných diplomatických pokusov za posledných 16 rokov, ktorých cieľom bolo prinútiť Egypt, aby prijal tento takzvaný “mierový plán” – oficiálne známy ako plán Veľká Gaza – môže byť Izrael v pokušení využiť súčasnú situáciu na realizáciu jeho oveľa krutejšej verzie silou.

To by určite vysvetľovalo súčasnú ničivú bombardovaciu kampaň Izraela v Gaze – ktorú oficiálni predstavitelia pozitívne prirovnávajú k desivému bombardovaniu civilistov v nemeckom meste Drážďany počas druhej svetovej vojny – ako aj izraelský príkaz miliónu Palestínčanov, aby sa etnicky očistili od severnej časti Gazy.

Koncentrácia Palestínčanov na juhu Gazy, kde sú tiež bombardovaní a zbavení energie, potravín, vody a komunikácií, pričom nemocnice a humanitárne zariadenia nemôžu fungovať, spôsobila bezprecedentnú humanitárnu katastrofu.

Tlak na egyptského vojenského vládcu Abdela Fattáha as-Sísího, aby z humanitárnych dôvodov otvoril hraničný priechod Rafah a nechal Palestínčanov zaplavovať Sinaj, sa každým dňom zvyšuje.

Útok Hamasu na izraelské komunity v susedstve Gazy 7. októbra možno poskytol presne tú zámienku, ktorú Izrael potrebuje.

Keďže Washington a Európa sú na palube a západné médiá sa stále sústreďujú predovšetkým na traumu Izraela, a nie Gazy, Netanjahu nemôže čakať príliš dlho, kým sa mu uzavrie priestor na akciu.

Plán Veľká Gaza sa prvýkrát dostal na svetlo sveta v roku 2014 po únikoch do izraelských a egyptských médií – zrejme v rámci nátlakovej kampane na Sísího, ktorý bol vtedy nedávno dosadený s podporou USA.

Ako MEE uviedla už v roku 2014, plán Veľkej Gazy predpokladal presun 1 600 km2 Sinaja – päťkrát väčšieho ako Gaza – na palestínske vedenie na Západnom brehu Jordánu na čele s Abbásom.

“Územie na Sinaji by sa stalo demilitarizovaným palestínskym štátom – nazvaným “Veľká Gaza” -, do ktorého by boli pridelení vracajúci sa palestínski utečenci… Na oplátku by sa Abbás musel vzdať práva na štát na Západnom brehu a vo východnom Jeruzaleme.”

Myšlienka vytvorenia palestínskeho štátu mimo historickej Palestíny – buď v Jordánsku, alebo na Sinaji – má v sionistickom myslení dlhý rodokmeň. “Jordánsko je Palestína” je už desaťročia sloganom izraelskej pravice. Paralelne sa objavili návrhy týkajúce sa Sinaja.

Moše Feiglin, predseda izraelského Knessetu a vtedajší člen Netanjahuovej strany Likud, vyzval, aby boli obyvatelia Gazy pod zámienkou operácie vyhnaní zo svojich domovov a presťahovaní na Sinaj, čo nazval “riešením pre Gazu”.

To všetko je kontextom pre interpretáciu súčasného bezprecedentného izraelského besnenia v Gaze, ako aj podobne bezprecedentných následkov politickej a vojenskej krízy v Izraeli, ktorú spôsobil útok Hamasu zo 7. októbra.

Hlavným problémom pre Egypt – okrem toho, že ho videli ako spolčenie s Izraelom pri vymazávaní palestínskej národnej veci – boli obavy, že Hamas získa základňu v Egypte a posilní domáce islamistické hnutia v Egypte.

Existuje veľa náznakov, že odhodlanie Izraela vyhnať Palestínčanov do Egypta sa od útoku zo 7. októbra zintenzívnilo a že únik Hamasu poskytol príležitosť dosiahnuť silou to, čo sa nedalo dosiahnuť diplomatickou cestou.

Po týždni vojenských operácií hovorca izraelskej armády Amir Avivi pre BBC povedal, že Izrael nemôže zabezpečiť bezpečnosť civilistov v Gaze. Dodal: “Musia sa presunúť na juh, na Sinajský polostrov.”

Nasledujúci deň bývalý izraelský veľvyslanec v USA Danny Ayalon, Netanjahuov dôverník, túto myšlienku posilnil: “Na Sinajskej púšti je takmer nekonečný priestor… Nie je to prvýkrát, čo sa to robí… My a medzinárodné spoločenstvo pripravíme infraštruktúru pre stanové mestečká.”

Na záver dodal: “Egypt bude musieť hrať s loptou.”

Títo predstavitelia to prezentovali ako dočasný krok počas izraelskej bombardovacej kampane a pozemnej invázie. Všetko však nasvedčuje tomu, že Izrael má oveľa väčšie ambície.

Benny Gantz, bývalý generál, ktorý teraz sedí vo vláde národnej jednoty s Netanjahuom, povedal, že Izrael má plán na “zmenu bezpečnostnej a strategickej reality v regióne”.

Giora Eiland, bývalý poradca pre národnú bezpečnosť, povedal, že cieľom je “vytvoriť podmienky, v ktorých sa život v Gaze stane neudržateľným”. V dôsledku toho sa “Gaza stane miestom, kde nemôže existovať žiadna ľudská bytosť”.

Spojené štáty, ktoré dlhodobo podporujú plán Veľká Gaza, majú vlastné formy nátlaku – vrátane finančného – na Sísího, aby sa mu podriadil.

Egypt sa zmieta v bezprecedentnej dlhovej kríze vo výške viac ako 160 miliárd dolárov a v čase, keď sa Sísí chystá na prezidentské voľby, aj v prudko rastúcej inflácii.

Egyptskí predstavitelia sa údajne domnievajú, že Washington sa pokúsi využiť odpísanie dlhu ako stimul na prijatie utečencov z obnovenej izraelskej operácie.

“Otázkou je, či je niekto pripravený alebo schopný ich zastaviť?” – kladie si otázku Jonathan Cook na záver.