Pred 338 rokmi sa pri Viedni rozhodovalo o budúcnosti kresťanskej Európy. Vtedy to bolo veľkolepé víťazstvo – a aké sú perspektívy kresťanov v Európe dnes?

Pred 338 rokmi sa pri Viedni rozhodovalo o budúcnosti kresťanskej Európy. Vtedy to bolo veľkolepé víťazstvo – a aké sú perspektívy kresťanov v Európe dnes?

Bratislava 12. septembra 2021 (HSP/Foto:Wikipedia)

 

Presne pred 338 rokmi, 12. septembra 1683, sa vo Viedni odohrala jedna z najdôležitejších bitiek európskej histórie, ktorá ukončila obdobie tureckej expanzie v strednej Európe, určila na dlhé stáročia politickú a vojenskú situáciu na starom kontinente a zachránila jeho kresťanský charakter

Bitka pri Viedni (1683), vojna
Bitka pri Viedni (1683)

Turecké vojská, ktoré už od 14. storočia prenikali do Európy a postupne obsadzovali čoraz väčšie územie, si robili nádej, že tentoraz už Viedeň dobyjú (prvýkrát ju neúspešne dobývali v roku 1529) a otvorí sa im cesta k postupnému obsadeniu aj zvyšku európskeho kontinentu. Pre kresťanský svet to bolo reálne nebezpečenstvo: po dobytí Viedne by totiž Turci mali otvorenú cestu do Ríma. Okrem iného by nepochybne dobyli aj celé územie dnešného Slovenska.

Reklama

Turci obliehali Viedeň od 14. júla 1683. Začiatkom septembra už bola situácia zúfalá: časť hradieb bola zbúraná, na iných miestach boli hradby podmínované a bolo len otázkou krátkeho času, kedy sa útočníci dostanú do mesta a posledných štyritisíc obrancov Viedne podľahne vyše stotisícovej tureckej záplave, ak urýchlene nepríde pomoc zvonku.

 

Reklama
Záchrana prišla v hodine dvanástej

A tá našťastie prišla. Poľskému kráľovi Janovi Sobieskemu síce trvalo dlho, kým sa mu podarilo zhromaždiť armádu, ale tá spolu s nemeckými a rakúskymi oddielmi na poslednú chvíľu dorazila k Viedni a 12. septembra nadránom zaútočila na obliehateľov.

Turci, hoci v takmer dvojnásobnej početnej presile, boli unavení z dlhého obliehania a neboli na útok pripravení. Plne sa zamestnávali dokončením definitívneho prielomu hradieb – do obsadenia mesta im chýbali už iba hodiny. Kresťanské sily útočili od severozápadu: naľavo Rakúšania, v strede Nemci, napravo Poliaci. Po jedenásťhodinovej delostreleckej príprave a menších bojoch napokon v podvečer kresťanské sily, najmä poľská jazda, vrátane ich vojenskej pýchy, „lietajúcich husárov“, prudkým útokom tatársku jazdu a po nej aj tureckú pechotu janičiarov rozprášili a zahnali k rieke.

Po porážke pri Viedni kresťanské vojská hnali Turkov až k Budínu a počas nasledujúcich rokov oslobodili celé Uhorsko. Turci sa už viac nezmohli na ofenzívu v strednej Európe a aj z Balkánu sa v nasledujúcich storočiach postupne sťahovali do hraníc dnešnej Tureckej republiky. Na pamiatku slávneho víťazstva kresťanských armád pri Viedni sa 12. september stal cirkevným sviatkom Mena Panny Márie.

 

Slovenský záchranca Viedne

Treba pripomenúť aj to, že leví podiel na záchrane Viedne a Európy má náš rodák Juraj Pohronec – Slepčiansky (György Szelepcsényi), ostrihomský arcibiskup a prímas Uhorska. Bol jedným z najväčších cirkevných hodnostárov, štátnikov a diplomatov svojej doby a práve on dostatočne zavčasu predvítal, že Turci zaútočia na Viedeň a presvedčil o tom aj vtedajších mocných.

Reklama

Práve arcibiskup Pohronec – Slepčiansky svojím diplomatickým úsilím (a tiež nemalým použitím vlastných finančných prostriedkov) dosiahol, že vznikla široká protiturecká koalícia, ktorej sa na poslednú chvíľu predsa len podarilo dať dohromady vojsko, ktoré Turkov napokon vyhnalo.

Čestný titul „Záchranca Viedne“ si však vyslúžil za čosi iné. Obrancom Viedne poskytol z vlastných prostriedkov obrovskú finančnú a potravinovú pomoc: daroval im 493 tisíc zlatých, všetko svoje striebro i potraviny zo svojich českých a moravských majetkov v hodnote 170 tisíc zlatých. Nezanedbateľná však bola aj jeho duchovná podpora a pomoc, keď ľuďom vlieval do sŕdc dôveru v Boha a víťazstvo kresťanstva nad pohanským nepriateľom.

 

V roku 2021 je vo Viedni dvakrát toľko moslimov ako vtedy pred jej hradbami

Píše sa rok 2021. Viedeň nie je obliehaná Turkami, zato vo Viedni žije už viac Turkov, ako ich (spolu s inými národnosťami) prišlo pred 338 rokmi vo vojskách veľkovezíra Kara Mustafu Pašu. Moslimov dnes žije vo Viedni dvakrát toľko, ako ich stálo vtedy pred jej hradbami – takmer štvrť milióna. Viedenské kostoly pustnú, zato sú tu desiatky islamských modlitební.

Dá sa očakávať, že moslimov bude vo Viedni len pribúdať: štatisticky majú v priemere oveľa vyššiu pôrodnosť ako domorodci a okrem toho stále pribúdajú aj moslimskí imigranti.

Reklama

V roku 1983, pri príležitosti 300. výročia slávneho víťazstva, bola podpísaná medzištátna zmluva medzi Rakúskom a Vatikánom o vybudovaní pamätníka kráľovi Janovi Sobieskemu, záchrancovi Viedne. Odvtedy prešli takmer štyri desaťročia, ale pomník stále nestojí.

A ani nebude stáť: na otázky Viedenčanov, prečo pamätník ako pripomienka najdramatickejšej chvíle v histórii mesta a jednej z kľúčových udalostí európskych dejín nebol postavený, dostali odpoveď v duchu, že by nebolo dobré provokovať. A rakúsky slniečkový mainstream, taký podobný tomu, ktorý máme u nás, a vlastne vo všetkých tzv. demokratických krajinách, označil iniciátorov snáh o postavenie pomníka za fašistov.

Logika hovorí celkom jasne a jednoznačne: ak trend nezmení, o sto rokov bude Viedeň moslimským mestom. Aj bez dobýjania hradieb. A nielen Viedeň.

Ivan Lehotský

 

Pošlite nám tip
Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

NAŽIVO

09:24

Tisíce vodičov autobusov vstúpili vo štvrtok v juhokórejskej metropole Soul do generálneho štrajku pre spor týkajúci sa platov. Podľa odborov postihol štrajk 97 percent tamojších autobusových liniek a spôsobil chaos počas rannej dopravnej špičky. Po zhruba 11 hodinách sa však vodičom podarilo so zamestnávateľmi dohodnúť a vrátili sa do práce.

09:13

Slovenský hokejista Martin Chromiak pomohol asistenciou k triumfu Ontaria nad San Jose 3:2 v nočnom zápase AHL. Dvadsaťjedenročný útočník má po 61 dueloch sezóny na konte 29 bodov (13+16).

08:49

Výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy (PZ RE) pre politické záležitosti a demokraciu vyjadril podporu prípadnému prijatiu Kosova do RE. Srbsko toto rozhodnutie odsúdilo ako škandalózne.

08:36

Francúzski politici z celého spektra v stredu vyjadrili zdesenie nad odstúpením riaditeľa parížskej školy, ktorý dostal vyhrážky smrťou za to, že požiadal študentku, aby si v priestoroch školy zložila moslimský závoj.

Premiér Gabriel Attal, bývalý minister školstva, chcel ukázať riaditeľovi podporu a pozval ho v stredu do svojho úradu.

08:24

Šéf ruskej rozviedky Sergej Naryškin navštívil tento týždeň Severnú Kóreu, kde viedol diskusie o bezpečnostnej spolupráci.

Naryškin sa stretol so severokórejským ministrom pre štátnu bezpečnosť Ri Čang-daem.

08:15

Ceny ropy sa vo štvrtok ráno zvýšili a vyrovnali tak časť strát z predchádzajúcich dvoch dní. Od začiatku marca oba hlavné kontrakty posilnili o približne 4,5 % a k zisku za celý mesiac smerujú už tretíkrát po sebe.

08:07

Zástupcovia štátov EÚ sa v stredu večer dohodli na novom kompromise o clách na niektoré ukrajinské poľnohospodárske výrobky, oznámilo belgické predsedníctvo Rady EÚ.

Podľa diplomatov sa do EÚ bude môcť bez cla predávať menej tovaru, ako sa pôvodne plánovalo. Medzi dotknuté výrobky patria vajcia, hydina, cukor a kukurica. Sprísnenie požiadaviek si ešte vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.

07:58

Bývalý americký senátor a demokratický kandidát na viceprezidenta USA Joe Lieberman zomrel v stredu vo veku 82 rokov.

Lieberman zomrel v stredu v New Yorku v kruhu rodiny v dôsledku komplikácií po páde, uvádza sa vo vyhlásení.

Joe Lieberman
Na archívnej snímke Joe Lieberman
07:52

Cirkevní predstavitelia v Jeruzaleme vyzvali v stredu vo svojom veľkonočnom posolstve na “okamžité a udržateľné prímerie” vo vojne medzi Izraelom a palestínskym radikálnym hnutím Hamas v Pásme Gazy.

Zároveň vyzvali na rýchlu distribúciu humanitárnej pomoci v Pásme Gazy, na “prepustenie všetkých rukojemníkov” i na neobmedzený prístup lekárskych tímov k chorým a zraneným.

07:38

Americký prezident Joe Biden zablahoželal v stredu víťazovi prezidentských volieb v Senegale Bassirouovi Diomayeovi Fayeovi.

Opozičný kandidát Bassirou Diomaye Faye vyhral prezidentské voľby v Senegale so ziskom 54,28 percenta hlasov. Kandidát vládnej koalície Amadouo Ba získal 35,79 percenta hlasov.

07:30

Nemecká polícia v stredu znížila počet obetí ťažkej nehody autobusu pri Lipsku z piatich na štyri, uviedla tamojšia polícia.

Podľa polície zahynuli pri nehode dovedna štyria ľudia a piaty sa nachádza v život ohrozujúcom stave. Inšpekcia dopravnej polície prípad vyšetruje ako zabitie z nedbanlivosti.

07:12

Telá dvoch nezvestných osôb objavili záchranné zložky v stredu vo vode po zrútení mosta v meste Baltimore na východe USA, uviedli tamojšie úrady. Informujú agentúry AP a DPA.

06:58

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v stredu vyjadril podporu plánu Brazílie vyvíjať ponorky na jadrový pohon. Neoznámil však žiadnu konkrétnu spoluprácu v oblasti technológie jadrového pohonu, na ktorú Brazília naliehala.

Raoni Metuktire, Emmanuel Macron
Na snímke zľava francúzsky prezident Emmanuel Macron a brazílsky náčelník Raoni Metuktire sa vítajú na ostrove Combu v Brazílii
06:51

Počet mŕtvych po útoku na koncertnú sálu v Moskve stúpol v stredu na 143, oznámili ruské úrady.

Úrady zverejnili mená mŕtvych päť dní po útoku z minulého piatka. Išlo o najsmrtiacejší útok, k akému sa doteraz prihlásila extrémistická organizácia Islamský štát (IS) na európskom území, a najhorší v Rusku za posledných 20 rokov.

Zobraziť všetky

NAJČÍTANEJŠIE










Reklama

NAJNOVŠIE










Reklama
Reklama

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

NAJNOVŠIE ROZHOVORY

NAJNOVŠIE Z DOMOVA

NAJNOVŠIE ZO ZAHRANIČIA

NAJNOVŠIE ZO ŠPORTU

NAJNOVŠIE ZO SVETONÁZORU

FOTO DŇA

Veľké vlny na pláži Nazare v Portugalsku

Autor: TASR/AP-Michael Probst

Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali

Reklama
Reklama

Blog - redakcia Hlavných správ nezodpovedá za obsah blogerských príspevkov

Vanda Rybanská

Pavol Lemko

Milan Šupa

Ivan Štubňa

Juraj Tušš

Reklama
Facebook icon

Vážení čitatelia, prosíme vás, aby ste sa prihlásili na našu novú facebookovú stránku. Facebook nám totiž zmazal niektoré účty, ktoré starú stránku spravovali