Prečo pápež František nie je so Západom v otázke Ukrajiny

Bratislava 14. mája 2023 (HSP/Moderndiplomacy/Foto:TASR/AP-Domenico Stinellis)

Pápež František zaujal k vojne na Ukrajine postoj, ktorý ho stavia viac do jednej línie s Pekingom, Naí Dillí a Brazíliou než s Washingtonom, Londýnom alebo Bruselom: chce ukončiť vyzbrojovanie Ukrajiny Západom a rokovať o okamžitom prímerí. Začiatkom tohto týždňa František neurčito naznačil misiu, na ktorej pracuje s cieľom ukončiť konflikt. Zdá sa však, že si odcudzil mnohých aktérov, ktorých podporu by na to potreboval, píše “The Atlantic”

Napriek tomu Františkovo konanie nie je svojvoľné ani iracionálne. Je premyslenou reakciou na to, ako sa Katolícka cirkev mení – a bude meniť – v 21. storočí. Viac katolíkov ako kedykoľvek predtým žije mimo Západu a nevnímajú vojnu na Ukrajine za rovnakých podmienok ako Európa a Spojené štáty. Františkov postoj chápaný v tomto svetle je predzvesťou budúcnosti Cirkvi ako geopolitickej sily, ktorá bude oveľa menej ústretová voči Západu.

Západní lídri majú množstvo dôvodov, prečo sú Františkovou reakciou na vojnu znepokojení. Okrem toho, že kritizoval úsilie Západu vyzbrojiť Ukrajinu, naznačil, že NATO si zaslúži vinu za inváziu, pričom často citoval nemenovaného diplomata, ktorý obvinil NATO, že “šteká na dvere Ruska”.

Hoci František odsúdil ruské vojnové zločiny a súcitil s utrpením Ukrajincov, neodsúdil Vladimíra Putina. František ho skôr chválil ako človeka kultúry a dokonca naznačil, že ruský prezident koná na základe oprávnených bezpečnostných obáv.

To predstavuje dramatický rozchod s tradičnou filozofiou Vatikánu. V minulosti Svätá stolica praktizovala to, čo akademici nazývajú modelom diplomacie “veľkej mocnosti”, pričom sa pripútala k veľmoci danej doby. V priebehu storočí to de facto znamenalo spojenectvo so Svätou ríšou rímskou, francúzskou monarchiou a Rakúsko-Uhorskom. Väčšinu 20. storočia sa Rím pripútaval k západným mocnostiam do takej miery, že pápež Pius XII, pápež počas druhej svetovej vojny a zarytý antikomunista, bol prezývaný “kaplán NATO”.

Žiadny moderný pápež nepraktizoval veľmocenskú diplomaciu tak účinne ako Ján Pavol II. Bol jedným z najvplyvnejších vodcov na planéte – nielen duchovnou, ale aj politickou osobnosťou. Získanie takéhoto vplyvu by bolo nemysliteľné bez podpory Západu.

Kontrast medzi mimoriadnou úlohou Jána Pavla II. v globálnych záležitostiach a úlohou pápeža Františka v nich dnes je ťažké preceňovať.

Keď František v marci zavŕšil svoj desiaty rok vo funkcii pápeža, vo východnej Európe sa opäť odohrával súboj medzi Ruskom a Západom na zástupnom mieste. Teraz je však pápež v rozpore so západnými mocnosťami, namiesto toho, aby s nimi pôsobil v zhode, pokračuje The Atlantic.

František prijal niečo, čo možno považovať za prvú multipolárnu geopolitickú stratégiu Vatikánu. Namiesto toho, aby sa držal západného konsenzu, František pri hľadaní riešenia na Ukrajine hľadal netradičných spojencov, ako napríklad maďarského premiéra Viktora Orbána, sčasti preto, aby si neznepriatelil Rusko.

V tomto duchu pápež a jeho najvyšší pomocníci vyzvali na verziu helsinského procesu 21. storočia, diplomatického úsilia na zníženie napätia počas studenej vojny, ktoré spojilo rôzne východné a západné krajiny.

Podľa The Atlantic, František ako prvý pápež z Latinskej Ameriky nastúpil do úradu s rovnakým pocitom rozpoltenosti voči Spojeným štátom a ďalším západným mocnostiam ako mnohí latinskoamerickí lídri vzhľadom na históriu amerického zasahovania do regiónu.

Hlavný dôvod je však demografický, myslí si The Atlantic. V roku 1900 bolo na svete približne 267 miliónov katolíkov, z toho viac ako 200 miliónov v Európe a Severnej Amerike. V roku 2000 bolo na svete takmer 1,1 miliardy katolíkov, ale z nich bolo len 350 miliónov Európanov a Severoameričanov.

Drvivá väčšina, 720 miliónov, žila v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii. Viac ako 400 miliónov žilo len v Latinskej Amerike. Do roku 2025 bude iba jeden z piatich katolíkov, ktorý nebude mať hispánsky pôvod.

Ide o najrýchlejšiu a najrozsiahlejšiu demografickú premenu rímskeho katolicizmu v jeho dvetisícročnej histórii…

Vatikán na takéto zmeny vždy reaguje pomaly. Ako hovorí staré príslovie, ak počuješ, že sa blíži koniec sveta, zamier do Ríma, pretože tam dorazí ako posledný. Františkov pontifikát – a najmä jeho postoj k Ukrajine – predstavuje začiatok pastoračného a politického vyjadrenia Cirkvi k jej novej demografickej realite, uzatvára The Atlantic.