Povinnej škôlke už asi všetci povedali nie. KBS to zhrnula. Dnes sa hlasuje

Bratislava 27. júna 2019 (HSP/Foto:TASR-Branislav Račko)

Predkladaná novela, ktorá chce natlačiť 5. ročné deti povinne do škôlky, už bola kritizovaná z každého aspektu. Mnohí kontaktovali zvolených zástupcov v parlamente. Opozícia návrh odmietla s vecnými výhradami, vláda však rokovala na zmiernení zákona, na jeho ideológii však rigidne trvá. Každý koho sa týka, už povedal svoje nie: vyše sedem tisíc rodičov v petícii v medzirezortnom pripomienkovom konaní, rodičia detí so zdravotným postihnutím, Slovenská komora učiteľov, odborníci na rómsku problematiku

Tí, ktorí Rómom pomáhajú a rozumejú, vedia, že ani pokuta, ktorú nemajú pre oslobodenie od hmotnej zodpovednosti ako zaplatiť, ich nijako neprinúti dávať deti do škôlok, keď ich už teraz nič nemotivuje deti do tej škôlky dať. Demotiváciou pre integráciu a vzdelávanie sú zjavne vyhliadky Rómov na možnosti uplatnenia v zamestnaní. A tie sú mizerné, keď vláda dokonca už do ústavy dala rasisticky motivovanú klauzulu o minimálnej mzde. Tá bráni zamestnaniu Rómov a menej schopných či vzdelaných. Jednoducho podnikateľ nezamestná v chudobných regiónoch osobu, ktorá mu na hodinu nevyprodukuje vyššiu hodnotu ako je jeho pláca spolu s odvodmi a daňami, ktorú musí za ňu zaplatiť.

Návrh sa skrýva za pomoc Rómom, no všetkým rodičom nanucuje posielať deti do škôlky. Ak by si ich chceli nechať doma, musia riešiť kopec byrokracie a prípadne si ešte aj dorobiť maturitu. Vďaka však patrí práve matkám, ktoré učia deti na 1. stupni ZŠ doma, ony vyjednali lepšie podmienky pre možnosť nechať 5. ročných doma. Pôvodný návrh chcel, aby rodič mal pedagogické stredoškolské vzdelanie a ak nemá, tak platil osobu, ktorá ho má ako akýsi garant. Zámer bol, že len elita si nechá deti doma, ostatné rodiny treba čo najskôr externalizovať a poriadne socializovať.

A hoci návrh novely upravuje celé spektrum čiastkových záujmov – ešte aj možnosť vysokých škôl uchádzať sa o kúpu prebytočneho majetku štátu, výpisy z registra trestov pre učiteľov a pod., o zeefektívnení úpravy domáceho vzdelávania sa ministerstvo odmietalo baviť. Uznať práva rodiny aj vo vzdelávaní jednoducho národnosocialistická vláda nemá záujem, hoci je to realita pre základné a stredné vzdelávanie v USA, Rusku, či hneď za hranicou v ČR /zatiaľ len pre ZŠ/. Ministerstvo tento rok poslalo všetkým školám, ktoré majú domácich školákov inšpekcie, a systém sprísňuje bez ohľadu na požiadavky a dnešné možnosti rodičov.

V medzirezortnom pripomienkovom konaní návrh ministerstva, ktorý sa najprv tváril ako poslanecký návrh, odmietla aj Konferencia biskupov Slovenska slovami: „Podľa článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Novela školského zákona podľa nášho názoru zasahuje do uvedeného práva rodičov na výchovu a vzdelávanie svojich detí a neprimeraným spôsobom zasahuje do autonómie rodiny.“ 

Upravenému návrhu sa bránili dlho aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska, v ktorých kompetencii je financovanie a zriadzovanie materských škôl. Keďže vedenie je prevažne sympatizujúce s vládnou koalíciou, naťahovačky boli zrejme len o tom, koľko im štát pridá navyše, aby takúto novú záťaž finančne utiahli. Nie je však zodpovednosťou starostou prevádzkovať škôlku. Materská škôlka nie je nejaké právo, nárokovateľné z ústavy či ľudských práv. Je to draho financovaný systém babysittingu, ktorý minulý rok vyšiel 630 Eur na dieťa v škôlke mesačne. Pri 5. ročných deťoch to bude stáť ešte podstatne viac, ráta sa aj s financiami z EÚ.

Paradoxne Európska únia vie lepšie ako rodičia, čo je pre ich detí vhodné a preto práve na takýto program je ochotná vyčleniť prostriedky z daní svojich daňovníkov. Ak by tieto peniaze ostali v rodinách daňových poplatníkov, nepochybne by Európania mali aj viac detí. Ale rodoví experti, ako generálna riaditeľka Oľga Pietruchová z MPSVaR, tu už dlhodobo podsúvajú klamstvo, že tam, kde je väčšia navštevovanosť škôlok a jaslí, viď v Škandinávii, tam majú aj vyššiu pôrodnosť. Opak je pravdou, pôrodnosť s vyššou navštevnosťou jaslí klesá a to napriek prílivu imigrantov. Rozpad rodín sa tam stupňuje.

Je zodpovednosťou rodičov postarať sa o dieťa, ktoré vychovávajú. Ak nemajú na blízko škôlku, často si to vedia zariadiť aj napriek zamestnaniu oboch rodičov. Buď majú starých rodičov poblízku, alebo nájdu tetu na babysitting, príp. komunitné škôlky či detské skupiny. Ak si rodičia nevedia nájsť prácu, kde bývajú, tak sa bežne presťahujú za prácou do mesta. Podobne, ak potrebujú škôlku či školu, môžu sa presťahovať. Predražené financovanie škôlok v Hornej-Dolnej, aj tam, kde líšky dávajú dobrú noc, je naozaj neefektívne. Táto vláda práve v takých obciach na východnom Slovensku financuje nielen škôlky, ale aj predražené ihriská, zatepľovania kultúrnych domov, zámkové dlažby, cesty atď. Ľudia by z nich už dávno odišli, alebo by vznikli nové farmárske usadlosti, keby štát umelo nefinancoval neudržateľný rozvoj.

Jana Tutková