Pohár čistej vody o ukrajinskej protiofenzíve od ruského politika

Moskva 13. júna 2023 (HSP/Foto: Dmitry Lovetsky/TASS)

Ukrajinský “protiútok” sľubovaný od jesene minulého roka sa skutočne začal, ale zatiaľ bez akýchkoľvek kardinálnych zmien na línii kontaktu, len s citeľným zvýšením intenzity bojových operácií. Zvony však bijú na poplach – podľa najnovších údajov sa ukrajinským ozbrojeným silám podarilo obsadiť prvé obývané oblasti pri Vremjevskom, Neskučnom a Blagodatnom

To vyvolalo otázku – nakoľko sú pre nás tieto alebo iné obce a osady dôležité, a to nie ako nejaké kruhy na mape bojových operácií, ale ako miesta, kde už viac ako rok platia ruské zákony, kde je Rusko priamo zodpovedné za bezpečnosť obyvateľstva. Rozhovor s Olegom Carevom, ukrajinským a ruským politikom a bývalým predsedom parlamentu Novorosie, však ruské noviny Svobodnaja Pressa začali otázkou, nakoľko úspešná by v zásade mohla byť ukrajinská ofenzíva.

Oleg Carev v krátkom rozhovore, z ktorého sme vybrali to podstatné, vyslovil niektoré veľmi zaujímavé myšlienky, nad ktorými sa oplatí zamyslieť.

Najprv teda otázky ruského média a Carevove odpovede:

“SP: Oleg Anatolievič, ukrajinskí stratégovia a stratégovia NATO tvrdia, že teraz ukrajinské ozbrojené sily sondujú ruskú obrannú líniu na celom 1000-kilometrovom fronte s cieľom nájsť slabé miesta a po ich nájdení sa presunúť v celej svojej nahromadenej mase, aby ju prerazili. Bolo by logické nechať ich nájsť toto “slabé miesto”, ale tam, kde je pre nás výhodné. A premenou bojových operácií z pozičných na manévrové, vpustiť nepriateľa naše územie, a rozbiť ho s využitím výhody prevahy v letectve, ktorú teraz máme. Ale každých päť až sedem kilometrov sú osady, ktoré sa už stali ruskými. A v prípade taktického ústupu našich ozbrojených síl, aj keď je to pre nás z vojenského hľadiska výhodné, miestne obyvateľstvo skončí v rukách nepriateľa. Čo ich čaká, netreba ani hádať, spomeňme si na charkovskú ofenzívu AFU…

– Som si istý, že ofenzíva – alebo protiofenzíva, ako chcete – ukrajinskej armády nebude úspešná. Možno dôjde k nejakým lokálnym víťazstvám, k dobytiu niekoľkých osád, ale k výraznejšej zmene na frontovej línii nedôjde. Máme približne rovnaké sily – AFU má o niečo viac personálu, my máme viac obrnenej techniky a delostrelectva. Čo sa týka techniky, pomer medzi AFU a ruskou armádou je 1:10, čo sa týka lietadiel – 1:20. Vzhľadom na to, že v predchádzajúcich týždňoch došlo k aktívnemu potlačeniu ukrajinskej protivzdušnej obrany, môžeme si byť istí, že v prípade akýchkoľvek prielomov útočné letectvo vzdušných síl úplne paralyzuje akcie nepriateľa.

Teraz už ani ukrajinská, ani ruská strana nemôžu radikálne zmeniť situáciu vo svoj prospech. Preto je nepravdepodobné, že ukrajinská ofenzíva bude úspešná a frontová línia sa stabilizuje – kým Rusko nevykoná dodatočnú mobilizáciu, čím si vytvorí početnú prevahu, alebo Ukrajina nedostane mnohonásobne viac techniky na posilnenie svojich kapacít. Tu má však AFU problém – zásoby bývalých sovietskych zbraní v európskych krajinách sa prakticky vyčerpali, a ak sa masovo dodajú špičkové zbrane NATO, sú možné len v kombinácii s vojakmi NATO. Čo znamená priamu účasť NATO, a na to zatiaľ nie sú (na Západe – pozn. red.) pripravení. A ak si zoberieme len európske krajiny bez Spojených štátov, tak v podstate nemajú čo dodať.

Takmer neobmedzenú výzbroj by mohli poskytnúť Spojené štáty, ale Američania nechcú, aby Ukrajina zvíťazila. A dodávky zo Spojených štátov sú teraz menšie ako dodávky z Európy.

Treba si uvedomiť, že západní experti starostlivo vypočítali všetky možnosti vývoja udalostí vrátane úspechu ukrajinskej “ofenzívy”. A najvýhodnejšou možnosťou je nechať všetko tak, ako je. Bolo prijaté rozhodnutie dodať lietadlá F-16. Načo treba tieto staré lietadlá? Aj preto, aby bolo možné bez problémov dodávať ich rakety, ktoré boli v skutočnosti pre ne určené. Prispôsobenie západných leteckých rakiet lietadlám sovietskej konštrukcie je veľmi nákladné, rakety potrebujú prepracovať “mozgy”. Preto je lacnejšie rozkonzervovať F-16.

Výcvik letového a technického personálu pre F-16 sa začal pred tromi mesiacmi, to znamená, že už vtedy seriózni západní experti pochopili, že sa neoplatí vsádzať na úspech ukrajinskej ofenzívy.

“SP”: Napriek tomu, či už bude úspešná, alebo neúspešná, množstvo frontových obcí s najväčšou pravdepodobnosťou prejde pod kontrolu Kyjeva, aspoň dočasne. Sme na to pripravení?

– Obyvatelia osád pozdĺž frontovej línie boli pred niekoľkými mesiacmi požiadaní, aby sa evakuovali do bezpečných oblastí, a mnohí tak aj urobili. Rovnaká možnosť existuje aj teraz, čo znamená, že ľudia môžu kedykoľvek odísť.

Toľko teda odpovede Olega Careva, ktoré vyvolávajú množstvo otázok.

Čo sa týka prístupu USA ku konfliktu, názor, aký prezentoval Carev, teda, že USA v zásade nemajú záujem na tom, aby Ukrajinci v konflikte vyhrali, nie je nový. Na západe ho prezentujú mnohí analytici, nie však už oficiálni predstavitelia. USA po počiatočnom strachu, keď videli, že Rusko nemá žiadne červené čiary ale iba strach sa do USA a ich spojencov pustiť, dodávajú Ukrajine stále viac a stále nebezpečnejších zbraní, ale nie zas príliš veľa, aby Ukrajinci nemali príliš veľké úspechy, aby sa ruská elita nedostala pod tlak a aby sa jej reakcie nestali nepredvídateľnými.

Ukrajinská vojna je výhodná z celej planéty iba a hlavne pre USA. Vojna vykrváca a po všetkých stránkach, hlavne po ekonomickej ale dnes aj v otázke prestíže, zdecimuje Rusko – krajinu, ktorá mala ambíciu stať sa druhým svetovým mocenským centrom a vytvoriť protiváhu USA. Samozrejme ekonomicky značne oslabí aj Európu.

USA v zásade nechcú ekonomiku Európy úplne zruinovať, lebo to by bolo kontraproduktívne pre biznis, chcú ju len utlmiť, aby im nekonkurovala, ale pekne nakupovala ich produkty.

Rovnako nechcú úplne vojensky pritlačiť Rusko. Chcú aby sa vyžmýkalo v dlhej krvavej na zdroje náročnej vojne ale nechcú, aby vstúpilo do veľkého konfliktu s NATO. Keby Západ príliš pritlačil, Rusko by mohlo zmeniť svoj prístup, Špeciálnu vojenskú operáciu premenovať na Vlasteneckú vojnu a zmobilizovať niekoľko miliónov mužov. To samozrejme nikto na Západe nechce, lebo potom sa nedá predpokladať, že sa ruská armáda, ktorá by v tomto prípade rozdrvila Ukrajinu v priebehu mesiaca, zastavila na jej západných hraniciach.

Rusi, keby boli donútení k takýmto krokom, mohli by zaútočiť na krajiny NATO cez ktoré sa dodáva alebo v ktorých sa opravuje vojenská technika a vybavenie. Ak by to vyhodnotili ako potrebné, mohlo by ísť aj o útok jadrovými zbraňami.

V USA sa testuje otázka dodania jadrových zbraní Ukrajine, samozrejme na jej obranu. Takéto kroky zo strany USA by svedčili o tom, že sa Európu rozhodli úplne zničiť.

Pozícia USA je teda úplne jasná a zrejmá. Po tom čo oslabia Rusko a Európu sa pustia do Číny. Forma ešte verejnosti nie je známa, ale prípravy sú v plnom prúde.

Slová Careva však vyvolávajú mnoho otázok o prístupe a cieľoch Moskvy.

Záhadne pôsobia hlavne vyjadrenie o rovnosti síl a neschopnosti ani jednej strany momentálne zvíťaziť. Ak Oleg Carev vie, že s počtom vojakov, ktorých má momentálne ruská strana k dispozícii, sa nedá zvíťaziť, vie to iste aj Surovikin, Gerasimov a iste to vie a uvedomuje si aj Šojgu a Putin. Keďže otázku navýšenia stavu vojakov neriešia a mobilizácia neprebieha ani sa neplánuje, je veľkou záhadou, čo chcú Rusi dosiahnuť, ak teda nechcú zvíťaziť. Uspokojili sa s územnými ziskmi a už teraz iba čakajú, kým sa Ukrajina dostatočne vyčerpá, aby si sadla za rokovací stôl a uznala svoje straty? Vyzerá to tak.

Rusko však v takom prípade vážne stratí na prestíži po celom svete. Ich spojenci otvorení aj tajní takýto pomalý postup vo vojne, ako momentálne predvádza Rusko nemusia ustáť. Rovnako ako nemusia ustáť ani výsledok, ktorý sa momentálne črtá. Vieme aké veľké tlaky sú na Orbána alebo Vučića. Nehovoriac o štátoch ako India a Čína, ktorým v zásade na výsledkoch tejto vojny až tak nezáleží.

Správna odpoveď na otázky, ktoré vyvolávajú Carevove odpovede, sú kľúčom k pochopeniu ďalšieho vývoja.