Ďalších 20 miliárd stratených v prievane? Technologické plány Únie sa javia ako hazard

Brusel opäť čelí kritike odborníkov. Reč je doslova o „vyhadzovaní” dvadsiatich miliárd eur von oknom. V pláne je totiž vytvorenie masívnych výpočtových centier s umelou inteligencou (tzv. AI computing hubs) práve za spomínanú sumu. Vyhlásila to predsedkyňa Európskej komisie Ursula von der Leyen pred vyše rokom – v reakcii na rýchle napredovanie Spojených štátov amerických v tejto sfére (Čína je zasa svetovým lídrom v robotike; dávnejšie sme informovali o týchto trendoch samostatne).

Hoci sme sa stali technologickým vazalom USA, stojí za zváženie, či vedie cesta k „vyslobodeniu” formou dotovania nových odvážnych projektov (aké zatiaľ nemajú jasne vyprofilované praktické uplatnenie). Nemôžeme predsa bojovať na toľkých frontoch – chceme trénovať AI, chceme vlastné cloudové systémy, chceme, chceme, chceme a zatiaľ zabúdame na to podstatné, teda priemysel a zvyšovanie výroby a konkurencieschopnosti.

Súťažíme v stratenom boji?

Americká spoločnosť OpenAI zatiaľ prichádza s projektom Stargate, čo bude masívna výpočtová sila, svojho druhu nevídaná. Investícia 500 miliárd, bum. Tak si to porovnajme – s čím chceme súťažiť, komu chceme konkurovať? Záoceánsky privátny sektor nemožno poraziť. Navyše, EÚ sa prednostne venovala technologickým reguláciám, kým USA a Čína utekali vpred míľovými krokmi. My nielen, že zaostávame, my sme sa sami ťahali dozadu.

A ďalej: Stargate vzniká s podporou Bieleho domu (odhaduje sa vznik až státisícov pracovných miest počas výstavby), a popri amerických lídroch v oblasti technológií (Nvidia) ho podporí aj investičná skupina zo Spojených arabských emirátov. Takže ešte raz: s kým chceme súťažiť? Kde je tu realizmus?

V porovnaní s americkou snahou je našich 20 miliárd smiešne malá záplata na čoraz väčšiu dieru na trhajúcom sa vreci.

Benefit pre bežného občana je diskutabilný

Nemecký europoslanec Sergey Lagodinsky (Zelení) kladie k európskemu techno-plánu kritické otázky. Nikto mu vraj nevedel relevantne vysvetliť zmysel biznisplánu giga-fabrík, aké sa chystajú. Keď sa pýtal na dôvod výstavby, mali mu odpovedať, že jednoducho potrebujeme viac výpočtovej sily. Ale k čomu?

Vraj potrebujeme, a hotovo…

Iste, hovorca Európskej komisie Thomas Regnier hovorí, že je to kvôli digitálnej suverenite. Teda v duchu hesla „otvorení, ale nie bezmocní”. No ako už som na základe dostupných faktov naznačil vyššie, v kontraste s ostatnými súťažiacimi sa javí málo pravdepodobné, že by sme ju dokázali reálne dosiahnuť.

Plánovaných superpočítačov má byť 19 a postavené budú v šestnástich krajinách.  Ale čomu sa tým konkrétne prospeje, to nevie ani výskumníčka v oblasti AI Nicoleta Kyosovska. Doslova tvrdí, že nie je jasné, komu majú byť určené tie megalomanské modely AI „vytrénované” v giga-fabrikách. Kritickým odborným príspevkom sa k téme vyjadrila ešte vlani, keď gigafabriky nazvala „katedrálami v púšti”.

Skepticizmus je na mieste aj z ďalšej nezanedbateľnej stránky: čipy do výkonných superpočítačov sú produkované v americkej Silicon Valley (lídrom je NVidia). Tak aká nezávislosť, aká suverenita?

Na čo sa tu ideme hrať, pani von der Leyen?

Prečítajte si tiež:

• EÚ leje 20 miliárd eur do umelej inteligencie