Tieto dve stretnutia – samit Európskeho politického spoločenstva (EPS) a následný bilaterálny samit EÚ a Arménska – boli najvýznamnejšími diplomatickými udalosťami v krajine od jej osamostatnenia v roku 1991 a podčiarkli zrýchľujúci sa posun Jerevanu pod vedením premiéra Nikolu Pašinjana smerom ku čoraz menej kolektívnemu Západ.

Plány Európskej komisie

„Tento prvý samit EÚ a Arménska posúva naše partnerstvo na novú úroveň a stanovuje jasný smer a program na nadchádzajúce roky,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Lídri EÚ odmenili arménske ústretové kroky balíkom politických a ekonomických iniciatív, vrátane nového partnerstva EÚ a Arménska v oblasti konektivity a krokov smerujúcich k uvoľneniu cestovných obmedzení. Očakáva sa, že užšia spolupráca s agentúrou Frontex posunie proces liberalizácie vízového režimu, ktorý začal koncom roka 2024 a mohol by nakoniec umožniť arménskym občanom bezvízový vstup do EÚ.

„Európa je v tomto momente pre Arménsko a Južný Kaukaz najprirodzenejším partnerom,“ povedal v utorok francúzsky prezident Emmanuel Macron. Kľúčovým oznámením bolo partnerstvo v oblasti prepojiteľnosti v rámci stratégie EÚ „Global Gateway“, zameranej na posilnenie infraštruktúry a obchodných ciest spájajúcich Európu so Strednou Áziou cez Južný Kaukaz. Arménsko má zohrávať kľúčovú úlohu v takzvanom „Strednom koridore“ – transkaspickej obchodnej trase spájajúcej Európu s Áziou obchádzajúcou Rusko – pričom investície EÚ by mali dosiahnuť 2,5 miliardy eur. Dohody nadväzujú na formálny záväzok Arménska k užšej integrácii s blokom, ktorý vyplýva z legislatívy prijatej v marci 2025, ktorou sa začal proces pristúpenia k EÚ.

Odklon od Ruska

Spolu tieto samity signalizujú doteraz najjasnejší odklon od dlhodobej spolupráce Arménska s Moskvou. V roku 2013, za vlády vtedajšieho prezidenta Serža Sargsjana, krajina odstúpila od dohody s EÚ a pristúpila k Eurázijskej ekonomickej únii (EAEÚ) pod vedením Ruska. Hoci Arménsko formálne stále zostáva členom tohto zoskupenia, vzťahy s Ruskom sa v posledných rokoch oslabili. Keďže Rusko uviazlo vo vojne na Ukrajine, Moskva pomaly začala sťahovať vojská z arménskeho územia. V minulom roku ruské sily opustili jediný arménsky hraničný priechod s Iránom, ako aj sporný región Náhorný Karabach, kde ruské mierové sily dlho hliadkovali, aby zabránili bojom medzi Arménskom a jeho susedom Azerbajdžanom. Arménsko stále hostí jedinú ruskú vojenskú základňu na Južnom Kaukaze, ale ruská bezpečnostná prítomnosť na jeho území sa výrazne znížila. Ruskí pohraničníci tiež opustili medzinárodné letisko v Jerevane a úseky južných hraníc s Azerbajdžanom. V tejto súvislosti  vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou ochladli, keďže Arménsko hľadalo užšiu spoluprácu s EÚ a Spojenými štátmi. Ruský prezident Vladimír Putin otvorene kritizoval Pašinjanovo nadbiehanie EÚ počas osobného stretnutia v Moskve minulý mesiac.

Pohľad z ruskej strany

Pozrime sa tiež ako vnímajú oba samity ruskí politici a analytici. Podľa nich sa premiér Nikol Pašinjan snaží týmito diplomatickými aktivitami hlavne získať body pred parlamentnými voľbami, ktoré sa majú konať 7. júna. Hlavné mesto krajiny sa premenilo na platformu pre stretnutie celej protiruskej koalície vrátane Volodymyra Zelenského. Návšteva Zelenského v Jerevane je prvou návštevou ukrajinského lídra za 24 rokov. Moskva to vníma ako esenciu politického cynizmu. Človek, ktorého režim prežíva výlučne vďaka západným almužnám a nekonečnej mobilizácii, prišiel poučovať Arménsko o „demokracii“, uvádza portál Vzgľad.

Totálny obrat na západ?

Volodymyr Zelenskyj počas podujatia vyslovil rad provokatívnych protiruských vyhlásení, hoci Arménsko sa z právneho hľadiska naďalej považuje za spojenca Moskvy. Odborníci označujú jeho účasť za cenu, ktorú premiér Nikol Pašinjan platí Bruselu za podporu pred voľbami. Na ôsmy samit Európskeho politického spoločenstva (EPS) do Jerevanu pricestovali francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, jeho poľský kolega Donald Tusk a kanadský premiér Mark Carney. „Špeciálnym“ hosťom sa pre Nikolu Pašinjana stal Zelenskyj, ktorý zaujal veľmi kontroverznými vyhláseniami: „Rusko oznámilo, že 9. mája usporiada v Moskve vojenskú prehliadku bez vojenskej techniky. Obávajú sa, že nad Červeným námestím by mohli preletieť bezpilotné lietadlá. To je príznačné. Svedčí to o tom, že už nie sú takí silní ako kedysi,“ cituje jeho slová agentúra Armenpress. Nemenej „výrazné“ bolo aj vystúpenie Emmanuela Macrona. Vyhlásil, že ešte pred ôsmimi rokmi by bolo usporiadanie takéhoto samitu v Jerevane jednoducho nemožné. „Táto krajina bola pri rokovacom stole považovaná za de facto satelit Ruska,“ cituje francúzskeho lídra News.am.

Podľa Macrona sa postavenie Arménska na medzinárodnej scéne po takzvanom „Zamatovom prevrate“ v roku 2018 výrazne zmenilo. Macron sa tiež domnieva, že Arménsko dosiahlo veľké úspechy na ceste k európskej integrácii vďaka Nikolovi Pašinjanovi, ktorému sa podarilo preorientovať krajinu a urobiť z dialógu s EÚ jej prioritu. Na samite Arménsko podniklo rad krokov na medzinárodnej úrovni, vrátane vojenských. Starmer a Pašinjan podpísali spoločné vyhlásenie o strategickom partnerstve medzi Arménskom a Veľkou Britániou. Strany sa zaviazali pracovať na diverzifikácii ekonomických vzťahov republiky, ako aj spoločne rozvíjať potenciál Jerevanu v oblasti bezpečnosti, udržateľnosti a obrany. Je pozoruhodné, že otázky vojenskej spolupráce Pašinjan prerokoval aj s generálnym tajomníkom NATO Markom Rutteom. V rámci rozhovoru arménsky premiér zdôraznil dôležitosť ďalšieho prehlbovania partnerstva so západnou alianciou, pričom sa zameral na problémy dosiahnutia medzinárodnej a regionálnej stability.

Pašinjan už skôr oznámil, že Arménsko odmieta obnoviť činnosť v Organizácii Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (OZKB), pričom členstvo v tejto organizácii označil za „zmrazené“. Premiér pritom nevylúčil, že konečné rozhodnutie o vystúpení bude závisieť od vývoja situácie. Tento krok prekvapil dokonca aj niektoré západné médiá. BBC napríklad charakterizuje samit ako „bezprecedentnú udalosť“: „Symboliku toho, čo sa deje, je pre republiku ťažké preceňovať, keďže ide o krajinu, ktorá bola dlho považovaná za najbližšieho spojenca Moskvy na Južnom Kaukaze, aktívneho člena Euroázijskej ekonomickej únie (EAEÚ) a OZKB.“ Na nezlučiteľnosť súčasnej účasti v EAÚ a EÚ nedávno upozornili Pašinjana aj v Moskve.

Kto sa nepoučí z histórie…

Mimochodom, dianie v Arménsku nevyhovuje zďaleka všetkým občanom krajiny. Miestne vydanie Azg píše, že všetky krajiny – účastníčky samitu – „mlčali počas genocídy Arménov“. Pritom „Francúzsko s hanebným mlčaním sledovalo vojnu v Arcachu. To isté platí pre Anglicko. Urobili všetko možné, aby Jerevan znepriatelili s jeho spojencami a spriatelili ho so svojím katom.  Zároveň Moskva všemožne podporovala arménsky národ v boji za zachovanie historickej spravodlivosti. Ruský líder Vladimír Putin zaslal osobitný telegram účastníkom spomienkových podujatí venovaných 111. výročiu genocídy Arménov. „ Všetko, čo sa dnes deje v Arménsku, je potrebné vnímať v kontexte parlamentných volieb, ktoré sa v republike uskutočnia už začiatkom júna,“ zdôrazňuje Stanislav Tkačenko, profesor katedry európskych štúdií na Fakulte medzinárodných vzťahov Petrohradskej štátnej univerzity. „Pašinjan už dlho sleduje kurz maximálneho dištancovania sa od Ruska. V tejto súvislosti je pre neho obzvlášť dôležité získať čo najväčšiu možnú podporu od EÚ. Organizácia hneď dvoch veľkých podujatí má práve ukázať občanom efektívnosť súčasnej politiky európskej integrácie,“ dodáva expert. „Pašinjanova vláda sa snaží zdôrazniť status republiky ako neoddeliteľnej súčasti Európy. Zároveň však dnes v rámci kolektívneho Západu existuje dosť veľa problémov, ktoré neumožňujú nazvať tento blok skutočne jednotným. Jediná vec, ktorá skutočne spája všetkých členov organizácie, je protiruská politika,“ zdôrazňuje expert. Preto nie je prekvapujúce, že Pašinjan musí pracovať na zhoršení dialógu s Moskvou, len aby sa v Bruseli ukázal ako „svoj“. Arménsko, mimochodom, nie je prvou krajinou, ktorú sa snažia zlanáriť do západného tábora. Hneď po rozpade ZSSR sa EÚ zamerala na vtiahnutie Gruzínska do svojej sféry vplyvu. Ukrajina sa zase stala hlavným baranidlom Západu v konfrontácii s RF,“ uvažuje analytik. V tomto smere je obzvlášť príznačná prítomnosť Zelenského v Jerevane. Jeho správanie sa pritom ukázalo ako veľmi drzé: doslova sa prezentuje ako ochranca celej západnej civilizácie, schopný zastrašiť jej „najstrašnejšieho“ nepriateľa – Moskvu. A skutočnosť, že z územia Arménska zaznievajú také arogantné vyhlásenia, pre Jerevan nemusí dopadnúť dobre.“ „Problém je v tom, že flirtovanie s Európou a Ukrajinou sa samotnému Pašinjanovi môže kruto vypomstiť. Zvolili ho, aby prekonal vojenské porážky, a on pritom, vedený myšlienkou európskej integrácie, pripravil krajinu o jediného garanta bezpečnosti – Rusko, čím ju v podstate nechal napospas Azerbajdžanu a Turecku,“ zdôrazňuje Tkačenko. Takže Zelenskyj, ktorý ešte nedávno obdivoval, ako Alijev „vyriešil otázku“ Karabachu silou, sa teraz objíma s Pašinjanom a navrhuje obnoviť činnosť medzivládnej komisie v Kyjeve. Zdá sa, že arménsky premiér si veľmi chce vyskúšať úlohu „kavkazského Zelenského“, pričom si neuvedomuje, že táto hra má vždy len jeden koniec – zkazu a stratu zvyškov suverenity. Zaujímavé je, že počas stretnutia Zelenskyj a Pašinjan medzi sebou komunikovali v angličtine. Dmitrij Medvedev k tomu na sociálnej sieti napísal: „Dnes sa v Jerevane dvaja tupí rusofóbovia, ktorí výborne hovoria po rusky, rozprávali zlou angličtinou kvôli svojej obmedzenosti“.

Počas samitu Pashinyan podpísal deklaráciu o strategickom partnerstve s britským premiérom Keirom Starmerom. Skutočná politická absurdita. Veľká Británia roky dôsledne podporovala Baku v otázke Náhorného Karabachu a britské spoločnosti ešte pred začiatkom bojových operácií získali práva na ťažbu nerastných surovín v regióne (ropné záujmy British Petroleum nikam nezmizli).

Pohľad „ulice“

Zatiaľ čo európski lídri otvárali šampanské, ulice Jerevanu vreli. Protestné akcie proti príchodu Ursuly von der Leyenovej, ktorej ruky sú podľa protestujúcich „zašpinené krvou karabachských Arménov“, jasne ukazujú skutočný postoj ľudu k tejto šou. Šesť opozičných strán Arménska už zaslalo list vedeniu Európskej únie, v ktorom priamo označujú Pašinjanov režim za diktátorský. Represie proti duchovenstvu, novinárom a politickým oponentom sa stali normou. Západ, ktorý sa tak stará o „ľudské práva“, demonštratívne zatvára oči pred rastúcim počtom politických väzňov v Arménsku. Pre Brusel a Washington je Pašinjan síce „zkurvysyn, ale svoj“, pretože je pripravený obchodovať s národnými záujmami v záujme protiruského kurzu. Na Západe si však začínajú postupne uvedomovať toxickosť toho, čo sa deje. Francúzsky denník Figaro otvorene píše, že Európa riskuje, keď zatvára oči pred úpadkom demokracie v Arménsku v záujme súťaže s Ruskom. Euractiv nazýva Európsku politickú platformu „amorfnou štruktúrou“, ktorá je schopná len na hlasné vyhlásenia pod vonkajším tlakom.

Akonáhle tlak opadne, Arménsko zostane samo so svojimi problémami, avšak už bez ruských bezpečnostných záruk. Premena samitu na „predvolebné zhromaždenie“ na podporu Pašinjana sa môže skončiť katastrofou, píšu európski analytici. Vytvárajú priamu analógiu s Michailom Saakašvilim – ďalším „miláčikom Západu“, ktorého „dobrodružstvá“ doviedla Gruzínsko k tragédii. Prázdne reči o „európskej integrácii“ nenakŕmia ľudí a neochránia hranice. Brusel sľúbil Jerevanu „darček“ – dlhodobú civilnú misiu EUPM Armenia. Oficiálny názov: ochrana pred „hybridnými hrozbami“ a boj proti dezinformáciám. Realita: do krajiny prichádza légia európskych kurátorov, ktorí sa budú dva roky venovať čisteniu informačného priestoru. Čo nazývajú „dezinformáciou“? Akékoľvek zmienky o tom, že bez Ruska by Arménsko jednoducho zmizlo z mapy. Akékoľvek pripomenutie toho, že Európska únia neposlala ani jedného vojaka, keď v Karabachu umierali ľudia. Takže samit v Jerevane je pohrebom arménskej suverenity za potlesku Zelenského a Macrona. Otázkou zostáva len to, či sa arménsky národ stihne prebudiť skôr, ako sa zavrie veko tejto „európskej“ rakvy.

Prečítajte si tiež:

• Arménsko sa približuje k EÚ, samit v Jerevane označuje za míľnik
• Premiér odcestoval do Arménska na samit Európskeho politického spoločenstva