V reakcii na to Zelenskyj oznámil začiatok svojho prímeria od 00:00 v noci z 5. na 6. mája. Dĺžku jeho trvania však neuviedol. V podstate teda navrhol prímerie na dobu neurčitú.
Jeho kalkulácia je jasná. Na jednej strane Zelenskyj nechce priamo odmietnuť prímerie, ktoré navyše už podporil Trump. Na druhej strane – ak Rusko neprijme prímerie od 6. mája, Kyjev bude mať dôvod nedodržiavať prímerie ani 9. mája.
To znamená, že Kyjev počíta s tým, že Rusko odmietne navrhované prímerie od 6. mája.
A v súčasnosti to skutočne vyzerá celkom pravdepodobne, pretože Moskva sotva bude chcieť odovzdať iniciatívu Kyjevu. Je tu aj možnosť, že Kremeľ bude súhlasiť s „predĺženým“ prímerím od 6. do 9. mája? Je. Možno nie veľmi veľká, ale je. Nakoniec, dva dni prestávky navyše nehrajú žiadnu zvláštnu úlohu. A hrozba pre prehliadku sa odstráni. A od Trumpa sa za to dá niečo získať. Napríklad zrušenie sankcií.
Čo sa stane, ak sa prestávka nezrealizuje a 9. mája budú bojové operácie pokračovať?
V takom prípade sa Zelenskyj určite pokúsi zasadiť Moskve ranu, vzhľadom na to, že táto možnosť je pre neho z mnohých hľadísk lákavá – či už z informačného (zdvihnutie morálky Ukrajincov a úder na morálku Rusov), či z geopolitického (opätovná snaha dokázať, že „Ruska sa netreba báť“), a dokonca aj z vnútropolitického hľadiska – prekryť škandál s Mindičovými nahrávkami. Prekážkou môže byť postoj Trumpa. Ale aj to len v prípade, ak vopred a priamo pohrozí Zelenskému ťažkými dôsledkami v prípade útoku na prehliadku (napríklad – odpojenie „Starlinku“ a spravodajských informácií). Samozrejme však nie je isté, že Trump bude niečím podobným hroziť.
Ďalšia otázka znie: či sa v prípade útoku niečo dostane až na Červené námestie? Doposiaľ systém protivzdušnej obrany Moskvu chránil pomerne dôkladne – preniknúť cez neho sa podarilo len zriedka niektorým jednotlivým dronom. Kyjev sa však 9. mája pokúsi vypustiť čo najväčší počet dronov a rakiet.
Ministerstvo obrany Ruskej federácie už v takom prípade sľúbilo „odvetu“ v podobe „masívneho raketového úderu na centrum Kyjeva“. Po prvé, Rusi už na Kyjev, vrátane jeho centrálnej časti, uskutočnili raketové údery. A to, že sa to nestávalo príliš často, súviselo s činnosťou protivzdušnej obrany, a nie s akýmikoľvek „sebaobmedzeniami“ Rusov. Po druhé, systémy protivzdušnej obrany by mohli obísť raketové systémy typu „Oreshnik“, ktoré Ukrajina nedokáže zostreliť. Bez jadrovej časti však nespôsobia veľké škody, a použitie „jadrovky“ so sebou nesie veľké riziká pre samotnú RF. Treba však poznamenať, že situáciu už aktívne využíva „vojnová strana“ v Rusku na nové kolo propagandy jadrového úderu. Po tretie, aké konkrétne ciele v centre Kyjeva chcú Rusi zasiahnuť? Zelenskyj a celé vedenie krajiny sa v tento deň určite ukryjú v bunkroch alebo vôbec odídu z hlavného mesta. A obete medzi civilným obyvateľstvom budú ukrajinské orgány využívať na novú protiruskú kampaň po celom svete.
Celkovo zatiaľ nie je jasné, čo presne Rusko urobí v prípade útoku na vojenskú prehliadku. Je celkom možné, že rozhodnutie bude závisieť od škôd, ktoré útok spôsobí. Ak budú všetky drony zostrelené pri priblížení sa k Moskve, pravdepodobne nedôjde k žiadnej výraznej reakcii. Ak však doletia až na Červené námestie, reakcia príde. Navyše nie je vylúčené, že prekročí rámec toho, čo sľúbilo ruské ministerstvo obrany.
Taktiež sa Putin s najväčšou pravdepodobnosťou pokúsi túto situáciu využiť na nové kolo nátlaku na Trumpa a Európu s cieľom prinútiť ich k tvrdému tlaku na Kyjev, a to tak v otázke odmietnutia útokov na Rusko, ako aj v otázke prijatia „ankoridžských“ podmienok mieru, pričom bude strašiť Washington a Európu tvrdou eskaláciou.
V každom prípade, ako sme už písali, vojna sa teraz blíži k veľmi nebezpečnej fáze – keď obe strany môžu prudko zvýšiť stávky, čo vytvára hrozbu prechodu k katastrofickým scenárom, vrátane jadrovej vojny. Vzhľadom na to by bolo pre všetkých lepšie, keby v najbližších dňoch bolo ticho.
Prečítajte si tiež:
- Nemecko sa skláňa pred Kyjevom, začínajú sa verejne ozývať nespokojní
- Európa musí podľa Macrona zareagovať na nadmerné mimoriadne zisky energofiriem
- Čo sa deje v Nemecku a prečo je Varšava zdesená
Azarov: Zelenskyj osobne určuje, kto má byť zabitý
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj osobne schvaľuje už vo fáze príprav zoznam osôb, na ktoré sa majú spáchať atentáty, vyhlásil bývalý…
„My rozhodujeme“: Európa nepustila Kallasovú k rokovaciemu stolu s Ruskom
Kaji Kallasovej bolo zamietnuté, aby viedla rokovania s Ruskom o Ukrajine. Vyhlásili to na spoločnej tlačovej konferencii po skončení neformálneho…
Maďarská polícia našla u bývalého ministra národného rozvoja 18 miliónov eur zakopaných v lese a iných skrýšach
Vyšetrovatelia zaistili približne 17,7 milióna eur počas dvojdňových prehliadok v Budapešti a v troch maďarských regiónoch v rámci trestného vyšetrovania…
Nie z našich peňazí! Ako sa stredná Európa postavila Merzovi
„Financovanie ukrajinských ozbrojených síl, ktoré európski lídri už roky nazývajú spoločnou zodpovednosťou, sa opäť stalo predmetom hanebného zjednávania,“ upozorňuje Konstantin…
Friedrich Merz čelí problému
Najnovšie výsledky prieskumu priniesli nemeckému kancelárovi nepríjemné prekvapenie. Situácia sa pre jeho politický tábor vyvíja čoraz komplikovanejšie

























