Môj profil 
Predplatné
Obete Černovskej tragédie si v tento deň pripomenú aj v Bratislave o 17:00 v Parku Andreja Hlinku pri pomníku Andreja Hlinku modlitbou a položením kvetov, informovala Daniela Suchá z DEDIČSTVA OTCOV, o. z.
Obyvatelia obce, ktorá už dnes tvorí súčasť mesta Ružomberok, sa pred 112 rokmi vzopreli rozhodnutiu úradov o vysvätení nového černovského kostola. Pätnásť z nich vtedy zaplatilo za svoj nesúhlas životom, niekoľko desiatok bolo zranených. Udalosti v Černovej a streľba žandárov do zástupu nevinných ľudí vyvolali ostré reakcie nielen doma, ale aj za hranicami vtedajšieho Rakúska-Uhorska.
Na vybudovanie chrámu prispel veľkou mierou vtedajší ružomberský farár a černovský rodák Andrej Hlinka, ktorý z celkových nákladov 80.000 korún potrebných na stavbu vykryl 60.000 korún zo zbierok a svojho súkromného majetku. Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala na posviacku dokončená stavba. Obyvatelia chceli, aby im nový svätostánok posvätil Andrej Hlinka. Toho však v tých časoch spišský biskup Alexander Párvy pre politické aktivity suspendoval.
Kostol v Černovej mal podľa rozhodnutia cirkevnej vrchnosti posvätiť farár – dekan Martin Pazúrik 27. októbra 1907. Černová sa vzoprela. Úrad hlavného slúžneho v Spišskej Kapitule vyslal v sobotu 26. októbra do obce skupinu žandárov s príkazom “porobiť poriadky”. Na uliciach bol však pokoj. Obyvatelia Černovej začali prejavovať nevôľu v nedeľu 27. októbra. Do obce prišla ďalšia skupina žandárov. Keď zástup ľudí obkolesil prichádzajúce koče a žiadal, aby z obce odišli, vypukol zmätok. Vtedy veliteľ 15 člennej skupiny žandárov vydal bez predbežného varovania rozkaz: “Strieľať!” Výsledkom bolo 15 mŕtvych a desiatky zranených, z toho niekoľko ťažko. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili súhrnne na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.
Tragédia v Černovej spred vyše sto rokov odhalila pravdu o propagovanej “príkladnej slobode v Uhorsku” a upozornila vtedajšiu verejnosť na národnostný útlak v cisárskej ríši. Proti zásahu uhorských žandárov protestovali viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Martinius Björnson, britský publicita a historik Robert William Seton-Watson a ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj. Černovský kostol Panny Márie Ružencovej posvätil napokon Andrej Hlinka na sviatok Petra a Pavla 29. júna 1910.
Samotný Andrej Hlinka pri príležitosti 30. výročia tejto udalosti napísal (Slovák, 27.10.1937, č. 245): „S bolestnou, ale i hrdou rozpomienkou hľadím do minulosti pred 30 rokmi. Dívam sa na deň 27. októbra 1907, na deň martýria 15 černovských mučeníkov. Nemôžem inak. Veď som synom černovských rodičov. Delil som sa vo všetkom s osudom mojich rodákov. V Černovej som býval do svojho 12. roku, Černovci boli i po tom svedkami môjho účinkovania, študovania a života. Zaplakal a zakvílil som nad touto udalosťou. Ale bol som aj hrdý v ďalekej zemi na mojich rodákov, ktorí tak impozantným spôsobom prejavili svoje odhodlanie a lásku ku svojeti a svojim. Pätnásti umreli a 40 odsúdili na 37 rokov väzenia. Na malú obec, niečo vyše 1000 duší počítajúcu Černovú, to bola nesmierne veľká obeta. Masakra černovská zúrodnila Slovensko. Vydobyla rodu slobodu a uznanie na celom svete. Zabudli sme na žandárske bajonety a guľky. Zabudli sme i na maďarské žaláre. Ale na černovskú masakru a na černovský heroizmus nezabudneme nikdy. Bratia a sestry, Černovú oslávte všade!“
.jpg)
.jpg)
.JPG)
