Novičok – Účel svätí prostriedky? Platí ešte tradičná morálka, mravné zásady? Platí ešte desatoro? Cti otca svojho i matku svoju! Nebudeš krivo svedčiť proti svojmu blížnemu!

Bratislava 11. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR/AP-Pavel Golovkin,ITN via AP,Michael Sohn)

Kde bolo, tam bolo, žil raz na Sibíri jeden medveď. Bol veľký, zaostalý, hlúpy a krvilačný. Jedného dňa mu líška priniesla v nádobe bojový otravný plyn, ktorý okamžite zabíja tisícky živých bytostí pri najmenšom styku s nim. Angličania mu dali meno Novichok (Novičok)

Znelo to rusky (a aj slovansky). Bolo to ľahké na zapamätanie a v podvedomí vytváralo spojitosť so zlovestným a démonickým medveďom zo Sibíre. Vznikla „obchodná“ značka Novichok. Diabolský ruský medveď nerozumel dobre ako sa vytvára pozitívne alebo negatívne obchodné meno, ale keďže bol od prírody krvilačný vrah, rozhodol sa vraždiť svoje obete. Len mu  to nevychádzalo a prišiel k názoru že prefíkaná líška ho oklamala.  Je predsa množstvo iných účinnejších spôsobov ako sa zmocniť koristi. Ale na začiatku nepochopil, že vyvolanie jeho zlej reputácie slúži na ospravedlnenie pre prešibaných poľovníkov urobiť poľovačku na neho, aby sa  zmocnili celej jeho tajgy. Našli si logické ospravedlnenie, o ktorom samých seba presvedčili, že to je tak. Medveď je krvilačný vrah, ktorý opakovane používa na vraždenie Novičok….

Len poľovníci nedomysleli, že medveď, ktorý je v slovanskej mytológii dobrý, vie byť aj neľútostný k nepriateľom. Netreba ho rozzúriť. Cudzie nechce, ale svoju tajgu si nedá. Poľovníci zle skončili. A medveď sa oženil s medvedicou, mali veľa detí a tiež pritúlili nezbednú Mášu. A žili si dlho a pekne až kým nepomreli. A rozprávke je koniec.

Rozprávky blízke realite

Častokrát sú rozprávky dosť blízko k realite a obsahujú ponaučenie. Čo sa môže skrývať za incidentom s „Novičkom“? „Cui bono“? „Cui prodest“? Komu to prospieva? Rusom? Navaľnyj má podporu na západe, ktoré ho financuje. V Rusku má podporu asi 2 percent potencionálnych voličov. Je ale viacero zaujímavejších možností. Jednou z nich by bolo nájsť pádny argument pre zastavenie výstavby plynovodu Nord Stream 2  (Severný prúd 2).  Severný prúd 2 je pred dokončením a tiež je vybudovaná infraštruktúra v Nemecku ako napríklad pozemný plynovod Eugal, ktorý nadväzuje na Severný prúd 2. Jeho celková dĺžka je 480 kilometrov z pobrežia baltského mora po česko-nemeckú hranicu. Partnermi Gazpromu v projekte je päť západoeurópskych spoločností: francúzsky ENGIE, rakúsky OMV, britsko-holandský Shell a nemecké Uniper a Wintershall. Ich spoločné investície sa rovnajú 50 percentám z odhadovaných 9,5 miliardy Euro.  Ďalšie stovky firiem tiež participujú na projekte. Tak to ale vyzerá, že Nemecko nakoniec ustúpi tlaku USA a zabráni dokončeniu plynovodu. A bude sa veselo nakupovať oveľa drahší americký skvapalnený plyn. Keď nezaberajú americké extrateritoriálne sankcie (t.j. americké zákony platia po celom svete, aj na Slovensku), ktoré sú v príkrom rozpore s medzinárodným právom, tak nastupuje Novičok ako chemická bojová otravná látka. A zrazu je taký mediálny, finančný a sankčný  tlak, že Nemecko pravdepodobne skutočne zablokuje Severný prúd 2 napriek miliardovým stratám pre Nemecko a európske firmy. Utrpí reputácia a dôveryhodnosť Nemecka ako obchodného partnera? Minimálne v očiach Rusov určite áno.

Severný prúd 2 a Slovenko

A čo Slovensko? Niektorí sa tešia, že sa znovu obnoví tranzit cez Ukrajinu. Naozaj? Ukrajinská prepravná infraštruktúra je zastaralá a potrebuje obrovské investície. Kto investuje do nej? Rusi preto stavali Nord Stream 1 a 2, lebo chceli vylúčiť tranzit cez Ukrajinu, keďže Ukrajina si „požičiavala“ plyn a častokrát vydierala. A Rusi už aj začali rozoberať plynovod na ruskej strane hranice. A teda pokojne to môže skončiť tak, že Rusi budú pokračovať v budovaní plynovodov do Číny a kapacít na skvapaľňovanie plynu pre export na ázijský trh. A to by priviedlo k enormnému nárastu cien  plynu v Európe (dnes sú na úrovni 50 percent v porovnaní s cenami spred dvoch rokov). Odkiaľ a za aké ceny bude kupovať plyn Slovensko? A nakoniec pri slovenských hraniciach v rakúskom Baumgartene je Central European Gas Hub AG (CEGH; stredoeurópsky plynový hub), kde mala skončiť značná časť ruského plynu z Tureckého a Severného prúdu. Len tak mimochodom, slovenský operátor Eustream vlastní v CEGH 15 percent akcií. Takže namiesto slepého vykrikovania a vyhrážania sa novými sankciami, bolo by asi vhodné dobre si všetko zvážiť a nekaziť si  zbytočne ešte viac reputáciu v Rusku.

Rusko podľa korporátnych médií

Trochu o Novičku, ktorý sa pomaly stáva Staričkom. Podľa korporátnych médii Rusko je „zaostalé a nekultúrne a je to vlastne agresívna benzínova pumpa“. Preto Rusom prirodzene nedochádza, že existujú tisícky overených spôsobov ako zabiť nenápadne človeka. Ale oni stále skúšajú ten bojový otravný plyn Novičok (ktorý zabíja okamžite a v tisícoch) a keďže sú to Rusi, tak to vždy spackajú a všetci to prežijú. Zaujímavé je, že všetky správy v Rusku o Navaľnom vydávali lekári, ale v Nemecku zásadne politici a média. Nie je to náhodou tak, že klinika by niesla právnu zodpovednosť za svoje správy? Politici nenesú.

Incident so Skripaľovcami

Stačí povedať, že incident so Skripaľovcami je dôkazom, že za spackanú vraždu sú zodpovední Boširov a Petrov, lebo ich odfotila v kamera v Salisbury. Ale nie je žiadna ich fotka pri dome Skripaľovcov, kde mali údajne namazať kľučku Novičkom. To je asi tak ako keby dôkazom bolo, že Peter bol odfotený v Petržalke a Fera niekto chcel zabiť v Rači. Keďže Peter bol Petržalke, z toho automaticky vyplýva ze chcel zabiť Fera v Rači. Netreba žiadne dôkazy. Veď Rusi sú vždy vinní. Keď tieto hoaxy (výmysly) zopakujú veľakrát korporátne médiá, tak pre väčšinu obyvateľstva sa to stáva pravdou.

Cui bono? Aký mohli mať Rusi prospech zo zabitia Skripaľa? Keďže v roku 2006 dostal  len 13 rokov za špionáž, asi veľké veci nevyzradil. V roku 2010 bol prepustený pri výmene zatvorených špiónov. Odvtedy žil 8 rokov v Anglicku. Žiadne ruské tajomstvá už nevedel. Načo by ho zabíjali a ešte takým hlúpym spôsobom a prevozom bojovej otravnej látky vo fľaštičkách pravdepodobne lietadlom? A nemá túto otravnú látku množstvo  iných krajín? Táto bojová otravná látka sa vyrábala v ZSSR v Uzbekistane. Po rozpade ZSSR sa toto laboratórium dostalo pod kontrolu USA. Jeden z nej autorov (sovietsky Armén) dokonca v USA opublikoval spôsob ako „Novičok“ (vtedy ešte nemal meno Novičok) vyrobiť.

Dôkazy o vine Rusov

Nikto nikdy nepredložiť dôkazy o vine Rusov. Ale sa hovorilo, že s veľkou pravdepodobnosťou otrávili Skripaľa a jeho dcéru Júliu Rusi samozrejme na príkaz „krvilačného Putina. Júlia prišla z Ruska navštíviť otca a je zaujímavé, že nikoho nenapadlo ju nenápadne otráviť v Rusku. A čo keď tak náhodou Sergej Skripaľ sa chystal ujsť naspäť do Ruska? To je samozrejme špekulácia, ale pri obviňovaní Rusov je množstvo špekulácii a to samozrejme nikomu nevadí. A len tak mimochodom, hneď pri Salisbury je „top secret“ (vysoko tajné) laboratórium v Porton Down, kde sa oficiálne uskutočňuje výskum v oblasti chemických zbraní a smrteľných chorôb.

Ale teraz sa už iba dodá: Otrávili Skripaľovcov a preto je takmer isté, že otrávili aj Navaľného. Nie je dôležité, že keď Navaľnyj vyšiel v lietadle zo záchodu a prišlo mu zle, ruskí piloti posadili urgentne lietadlo v Omsku a bol prevezený bleskovo do nemocnice. Ruskí lekári z Moskvy a Omska mu zachránili život. Odobraté vzorky krvi a moču nepotvrdili otravu látkou zo skupiny „Novičok“. A na tom trvajú aj teraz.

Jedna z pravdepodobných možností, diagnostikovaná v Omsku, bola metabolická porucha, ktorá viedla k prudkému poklesu cukru v krvi. Ruská prokuratúra opakovane žiadala o spoluprácu vo vyšetrovaní Nemecko. Nedostali žiadnu odpoveď ani od nemeckých lekárov, ani vyšetrovateľov, ani prokuratúry. Ruskí lekári už protestovali proti obvineniam z Nemecka a navyše ponúkajú spoločne vyšetriť vzorky krvi a moču odobraté a uložené v Omsku. Jeden z ruských vynálezcov bojovej otravnej látky, neskoršie nazvanej v Anglicku Novichok, povedal, že pri otrave Novičkom sú úplne iné klinické príznaky, aké sa pozorovali u Navaľného.

Odignorované žiadosti

Keďže ruské oficiálne žiadosti o poskytnutie údajov (na základe dohôd o poskytovaní pomoci a spolupráci) boli odignorované,  Rusko si nakoniec predvolalo nemeckého veľvyslanca a „vyjadrilo mu rozhodný protest v súvislosti s absurdnými obvineniami a ultimátami zo strany Nemecka o „otrávení“ blogera Alexeja Navaľného. Takisto vyjadrilo protest proti pokusom o diskreditáciu Ruska na medzinárodnej aréne. Tiež Rusko žiadalo odpoveď na  žiadosť Generálnej prokuratúry Ruskej Federácie (RF) z 27. augusta o zdravotnom stave pána Navaľného.

Odpoveď má obsahovať všetky medicínske údaje, vrátane biomateriálov, výsledkov expertíz a analýz odobratých vzoriek, aby mohli byť komplexne preštudované odborníkmi. Ministerstvo zahraničných vecí RF upozorňuje, že neposkytnutie týchto materiálov bude hodnotené ako odmietnutie Nemecka určiť pravdu a pokračovanie v doterajšom konaní ohľadne blogera Navaľného bude považované za hrubú nepriateľskú provokáciu proti Rusku. Tiež to bude mať následky pre rusko-nemecké vzťahy. Zodpovednosť za dôsledky takej politiky bude niesť Federálna vláda SRN a tiež jej spojenci z NATO a EU“.

Fackovací panák

Západ si zvykol považovať oslabené a ponížené Rusko za fackovacieho panáka. Ale Rusko sa už cíti byť natoľko silným a sebavedomým, že nie je viac pripravené sa nechať prefackovať a podriadiť sa dominancii USA. Je to vidieť aj v novoprijatej ústave, ktorá explicitne definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy a spomína Rusov ako štátotvorný národ a ruštinu ako štátny jazyk na celom území Ruskej Federácie (RF).

Súčasne sa zakazuje odovzdať ktorúkoľvek časť územia iným štátom (v praxi napríklad Kurilských ostrovov Japonsku alebo Krymu Ukrajine) a dáva sa tiež možnosť „Federácii“ vytvárať „federálne územia“. Tú sa pravdepodobne vytvára „poistka“, aby sa nestalo ako v prípade rozpadu ZSSR, že rozsiahle historické ruské územia s ruským obyvateľstvom boli odovzdané novovznikajúcim štátom bývalého Sovietského zväzu. Odhaduje sa, že sa takto ocitla jedna tretina Rusov mimo územia súčasného Ruska. V tejto súvislosti sa s obľubou cituje Putin, keď povedal, že rozpad ZSSR bol najväčšou geopolitickou katastrofou. Len nikto už necituje druhú časť vety: „lebo milióny Rusov išli spať vo vlastnej krajine a zobudili sa v cudzej“.

Iným dôležitým článkom novej ústavy je ustanovenie, že rozhodnutia medzinárodných súdov a organizacii nebudú vykonávané na území Ruska, pokiaľ protirečia Ústave RF.  Ďalej sa hovorí, že RF je pokračovateľkou svojej tisícročnej histórie a zachováva si pamiatku o svojich predkoch a vieru v Boha… ctí si pamiatku na obrancov Vlasti (Otčiny). Ďaľší článok uvádza, že deti sú prioritou štátnej politiky Ruska a štát vytvára podmienky na všestranný duchovný, mravný, intelektuálny a fyzický rozvoj detí a ich výchove k vlastenectvu, občianskej zodpovednosti a úcte k starším.

Nenávidené Rusko

Rusko je dnes nenávidené „liberálnymi demokraciami“, lebo predstavuje alternatívu vývoja v rámci európskej civilizácie. Alternatívu síce východoeurópsku, ale alternatívu hlásiacu sa k tradičným európskym konzervatívnym hodnotám ako úcta k vlastnej histórii, vlasti, tradičnej rodine a tiež morálke vychádzajúcej z kresťanstva.  Preto dnešná studená vojna proti Rusku je súčasťou neúprosného boja na život a na smrť vnútri európskej civilizácie medzi fanatickými (pseudo) liberálnymi globalistami a tradičnými konzervatívnymi vlastencami. A častokrát v praxi tradičné delenie na klasickú ľavicu a pravicu už dnes neplatí. Vidieť to aj na Slovensku.

Sebaúcta

Zaujímavosťou je, že do ruštiny sa sebaúcta prekladá ako „samouvaženie“, to jest vážiť si seba samého. A sebavedomie sa prekladá ako „samouverenosť“, t.j. veriť v seba samého. To sú asi vlastnosti, ktoré tak chýbajú Slovákom. Ale nič nie je nemenné na tomto svete, všetko sa dá zmeniť, aj slovenská mentalita, ktorá má ale aj veľa pozitívnych čŕt ako napríklad zdravý sedliacky rozum, ktorý sa stal vzácnosťou v západnej Európe.  Na druhej strane s vierou v seba sa dajú robiť zázraky, lebo zahrňuje húževnatosť, schopnosť prekonávať prekážky a presvedčenie, že to dokážem.

Dezider Štefunko