Nech žije kráľovná Uršuľa!

Bratislava 8. mája 2023 (HSP/Politico/Foto:TASR/AP-Jean-Francois Badias,Olivier Matthys)

Pravdepodobná kandidatúra predsedníčky Európskej komisie na druhé funkčné obdobie sa podobá skôr na korunováciu než na demokratické rokovanie, píše POLITICO

Európska únia sa chystá korunovať svojho vlastného panovníka: Ursula von der Leyenová. Na jej moci však nie je nič symbolické.

Ako predsedníčka výkonnej zložky bloku má von der Leyenová pôsobiť do roku 2024, keď si EÚ zvolí nový Európsky parlament. Hlasovanie má pomôcť určiť, aspoň teoreticky, kto sa stane jej nástupcom v tejto mocnej funkcii.

Ale keďže do volieb zostáva viac ako rok, hviezdy sa už spájajú okolo druhého funkčného obdobia von der Leyenovej, ktorá zatiaľ nepotvrdila, či má vôbec záujem pokračovať vo funkcii.

Stredopravá Európska ľudová strana, ktorá kontroluje najväčšiu frakciu v Európskom parlamente, sa postavila za nemeckého političku, rovnako ako nemecké konzervatívne strany. Vládnuca koalícia kancelára Olafa Scholza v Berlíne vysiela pozitívne signály. A hoci francúzsky prezident Emmanuel Macron zatiaľ verejne nepovedal, či von der Leyenovú podporí aj na druhé funkčné obdobie, v roku 2019 sa na tento post dostala najmä vďaka nemu a je možné, že ju opäť podporí.

Von der Leyenová by musela získať jednoduchú väčšinu v parlamente, aby bola potvrdená na druhé funkčné obdobie. Šikovne si kultivovala Zelených, ako aj socialistov a demokratov – ďalšie dve najväčšie skupiny v parlamente – tým, že im ponúkla legislatívne výhry, ako napríklad Zelenú dohodu EÚ.

Výsledkom je, že ich snahy postaviť dôveryhodnú alternatívu von der Leyenovej na najvyšší post boli prinajlepšom nevýrazné, čo niektorých zasvätených v EÚ viedlo k otázke, či sa vôbec uskutoční riadna kampaň na najmocnejšiu funkciu v európskej byrokracii.

“Bude sa vôbec viesť kampaň [za prílišnú prácu v EÚ]?” zašepkal si jeden z predstaviteľov Európskej ľudovej strany počas stretnutia konzervatívcov EÚ v Mníchove minulý týždeň. “Ak sa proti nej objaví nejaká vážna frontálna výzva, pravdepodobne príde od krajnej ľavice a krajnej pravice,” povedal tento človek, ktorý si neželal byť menovaný, aby mohol otvorene hovoriť o vnútorných úvahách.

Regálny aspekt

S takou veľkou politickou palebnou silou podporujúcou von der Leyenovú sa jej návrat do najvyššej funkcie začína skutočne podobať skôr na korunováciu než na demokratické odhodlanie.

To by bolo vhodné pre líderku, ktorá je vďaka svojmu pôvodu a osobnému vystupovaniu (v sobotu sa v Londýne zúčastnila na korunovácii kráľa Karola III. ako doma) tak blízko ku kráľovskej rodine EÚ – ak by niečo také existovalo.

Otec von der Leyenovej, Ernst Albrecht, bol totiž jedným z prvých úradníkov EÚ. Prvých 13 rokov svojho života strávila v bruselskej štvrti Ixelles, v tieni inštitúcií EÚ. Navštevovala Európsku školu, kde sa stretávala s deťmi elít EÚ a učila sa francúzštinu a nemčinu, jazyky moci EÚ.

Po získaní lekárskeho titulu, výchove siedmich detí a pôsobení vo funkcii nemeckej ministerky obrany pod vedením bývalej kancelárky Angely Merkelovej sa von der Leyenová v roku 2019 vrátila do Bruselu – ale nebola to demokratická cesta.

Lídri EÚ ju vybrali počas rokovaní za zatvorenými dverami, na ktorých odmietli takzvaného Spitzenkandidata alebo “hlavného kandidáta”, ktorého predložili konzervatívci EÚ – touto voľbou bol Manfred Weber – a namiesto toho poverili von der Leyenovú.

Aj keď to nie je celkom zdedenie titulu, približuje sa to procesu, ktorým si poľskí šľachtici vyberali svojho kráľa v stredoveku a neskorom stredoveku.

Keď sa von der Leyenová dostala k moci, rozhodla sa žiť v byte na najvyššom poschodí budovy Berlaymont, v ktorej sídli Európska komisia – namiesto toho, aby žila medzi ľuďmi v Bruseli.

Starostlivo si vyberá stretnutia s novinármi a zvyčajne vystupuje v starostlivo zrežírovaných momentoch, ako je napríklad jej prejav o stave Únie. A jej štýl vedenia – upravený, kontrolovaný a úzkostlivo vzdialený – pripomína skôr osvieteného monarchu než demokratického vodcu, ktorý sa usiluje o súhlas ľudu.

Zdá sa, že zriedkavé pohľady do súkromného života von der Leyenovej len podčiarkujú kráľovskú analógiu. Po tom, čo jej obľúbeného poníka Dollyho zničil vlk neďaleko jej vidieckeho sídla v Burgdorf-Beinhorne v Nemecku, von der Leyenová nariadila Európskej komisii, aby prehodnotila pravidlá, ktoré chránia vlkov v celej EÚ.

Jej úrad popiera, že by podnikol akékoľvek kroky v súvislosti so zabitím Dolly, ale vlk, ktorý zabil jej poníka, bol v Nemecku zaradený na zoznam na odstrel. Monarchovia sa na pytliactvo nikdy nepozerali priaznivo.

Bezprecedentná moc

Aby sme si boli istí, von der Leyenová nemôže za to, že úrad predsedu Európskej komisie nikdy nemal byť volený. Bola navrhnutá národnými hlavnými mestami na vykonávanie ich vôle, nie na súperenie s ich mocou – preto neutrálne znejúce termíny “komisia” a “komisári”, a nie napríklad “ministerstvo” a “ministri”.

Napriek tomu Komisia postupne získala viac právomocí, ako sa pôvodne zamýšľalo. A pod vedením von der Leyenovej sa tieto právomoci rozšírili do bezprecedentnej miery. V dôsledku pandémie COVID-19 a ruskej invázie na Ukrajinu prevzala jej Komisia zodpovednosť za koordináciu zdravotnej a obrannej politiky, ktoré boli predtým výhradnou doménou členských štátov EÚ.

To viedlo k výzvam na “viac demokracie” pri výbere osoby na najvyšší post v EÚ. Od roku 2014 začali mať občania EÚ možnosť vyjadriť sa k voľbe predsedu Komisie prostredníctvom tzv. systému Spitzenkandidat alebo vedúceho kandidáta, podľa ktorého skupina, ktorá získala najviac hlasov vo voľbách do Európskeho parlamentu, navrhuje svojho kandidáta na najvyšší post.

Len o päť rokov neskôr však vedúci predstavitelia bez okolkov upustili od systému Spitzenkandidat a zvolili von der Leyenovú, ktorá nekandidovala do parlamentu, namiesto Webera, ktorý bol hlavným kandidátom svojej strany. Týmto krokom sa zrušili hodiny televíznych diskusií medzi hlavnými kandidátmi a zosmiešnil sa prísľub väčšej demokracie.

V dôsledku toho sú konzervatívni lídri odhodlaní, že systém Spitzenkandidat bude tentoraz fungovať. Vzhľadom na to, že protiúnijné sily sú v ofenzíve v Poľsku a Maďarsku a Marine Le Penová sa má v roku 2027 opäť uchádzať o francúzske predsedníctvo, EÚ si nemôže dovoliť obvinenia, že je nevoleným superštátom.

Vo štvrtok lídri EPP a nemeckej Kresťanskodemokratickej únie vytrubovali do sveta svoju podporu von der Leyenovej ako Spitzenkandidátke. Dúfajú, že včasným zaistením podpory von der Leyenovej sa vyhnú opakovaniu situácie z roku 2019.

Tým však zároveň riskujú, že podkopú samotný pojem kampane, keďže von der Leyenová je oveľa silnejšia a známejšia ako prakticky všetci potenciálni súperi.

Kráľovská dráma

To neznamená, že táto kráľovská dráma je úplne bez napätia – napríklad o podvedenom princovi, ktorý pokukuje po tróne. Weber, ktorý je na čele vplyvnej skupiny EPP, von der Leyenovú navonok podporuje a zároveň na ňu vyvíja tlak dvoma spôsobmi: trvá na “väčšej demokracii” a vyzýva ju, aby oslovila konzervatívnu základňu.

V druhom prípade Weber mobilizoval svoje jednotky proti niektorým aspektom programu von der Leyenovej, konkrétne v súvislosti so Zelenou dohodou. Počas piatkového zhromaždenia v Mníchove strana odhlasovala dve uznesenia o zrušení aspektov ekologického paktu.

Hoci nie všetky tieto pokusy boli úspešné, majú za následok varovanie budúcej monarchky EÚ, že nemôže ísť nad svojimi kľúčovými podporovateľmi.

Na otázku, či von der Leyenová musí kandidovať vo voľbách vo svojom dolnosaskom volebnom obvode, aby mohla byť považovaná za hlavnú kandidátku, Weber túto otázku obišiel – pričom trval na tom, že každý hlavný kandidát by sa musel “ukázať” a nemal by byť vybraný prostredníctvom “zákulisnej dohody” medzi lídrami.

Na otázku o procese výberu hlavného kandidáta a o tom, či by von der Leyenová musela v Dolnom Sasku aspoň zbežne bozkávať deti a podávať im pomocnú ruku, boli ďalšie ťažké konzervatívne váhy opatrné. “Nie je to podmienka sine qua non,” povedal David McAllister, zákonodarca EÚ a politický spojenec von der Leyenovej, ktorý sa uchádza o znovuzvolenie v Dolnom Sasku.

Iní z dvora von der Leyenovej nesúhlasia s tým, nakoľko je to nevyhnutné. Ak sa predsedníčka Komisie rozhodne kandidovať, bude čeliť určitému tlaku, aby prešla demokratickou kampaňou – takou, ktorú by takmer nepochybne vyhrala. Tento proces si však zachováva svoje úskalia.

Vo štvrtok Markus Söder – šéf Kresťanskosociálnej únie v Bavorsku, ktorá v celom Nemecku pôsobí spolu so širšou Kresťanskodemokratickou úniou – nečakane pomazal Webera za hlavného kandidáta tejto strany. To znamená, že ak sa rozhodne kandidovať v Dolnom Sasku, von der Leyenová bude čeliť nevyhnutnému porovnávaniu s Weberom, ktorý by vo svojej menšej strane mohol získať väčší podiel hlasov.

Weber by potom mohol poukázať na tento rozdiel a spýtať sa, kto má väčšiu demokratickú legitimitu – on, alebo menej populárny predseda Komisie?

Podľa McAllistera sa podrobnosti procesu okolo vedúcej kandidatúry von der Leyenovej ešte len musia vyjasniť. Dodal, že rozhodnutie kandidovať alebo nekandidovať bude výlučne na nej.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ

Militarizácia EÚ: “Nebezpečná fantázia” sa stáva realitou

Pasca pre menšie členské štáty? Problém by mohlo mať aj Slovensko