Našla sa nielen Gorila, ale aj malý detail navyše

Bratislava 5. decembra 2018 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Podľa správ našla polícia pri prehliadaní sejfov podnikateľa Kočnera aj nahrávky rozhovorov z konšpiračného bytu, známe ako prípad Gorila

Polícia hľadala u Mariána Kočnera buď dôkazy v prípade jeho obvinenia z falšovania zmeniek televízie Markíza, alebo dôkazy jeho zapletenia v prípade vražda Kuciaka. Čo ale našla, je možno nechcené – našla zvukový záznam rozhovorov pred rokmi tajne nahratých Slovenskou Informačnou Službou v byte na Vazovovej ulici – dôkaz autenticity prepisov prípadu Gorila.

Je isté, že to znova oživí záujem verejnosti o tieto dôkazy neuveriteľnej korupčnej prehnitosti a ekonomických zločinov pri privatizácii štátneho majetku. Zvukové záznamy zrejme dokazujú to, čo aj tak bolo každému racionálnemu človeku jasné – prepisy dialógov sú pravé. Či to ale pohne “vyšetrovanie” týchto hospodárskych megazločinov, o tom možno pochybovať – Nahrávky budú odsunuté zas ako neoveriteľné, alebo ako premlčané.

Pri tejto udalosti je ale dobré si všimnúť dve iné veci.

Za prvé: tajomná postava Kočner mal tieto údajne “stratené nahrávky”, čo vyvoláva naozaj otázky o tom, kam až siaha a s kým je spojená moc Mariána Kočnera? Je to jedno veľké vydieračské centrum, vediace všetky intímnosti a hlavne poznajúce tony špiny na každú verejnú osobu? Je taká moc len úspech jedného bývalého novinára, alebo bol Kočner napojený na nejaké (cudzokrajné) mocenské zložky?

Druhá vec mi príde ešte zaujímavejšia. Denníku N, ktorý priniesol informácie o nájdení záznamov asi ako prvý, znova ukázal, že má v polícii dobrých informátorov. V nadšení nad týmto faktom požiadal utečeného novinára Toma Nicholsona, aby sa k veci vyjadril, a ten sa vyjadril:

“Kočner mi hovoril, že raz mi tie nahrávky dá”.

Prosím, nejdem tu rozoberať to, že  sa “skvelý novinár” Nicholson zas stýka s ľuďmi z podsvetia a má s nimi také dobré vzťahy, že mu títo dodávajú materiály, aké nik iný nemá. Ide mi o to, že Nicholson, nadriadený či azda správne povedané riadiaci dôstojník mladého Jána Kuciaka, tu priamo priznáva, že sa blízko stýkal nielen s nejakým mafiánom, ale konkrétne s Kočnerom, proti ktorému Kuciaka sám neustále štval.

Ale nejde tu len o túto nevysvetliteľnú amorálnosť. Najpodstatnejšia vec je v tom, že Nicholson poznal zrejme Kočnerove prostredie dobre, tak dôverne, že mohol poznať aj ľudí, ktorých Kočner používal na svoje aktivity. Nicholson tak veľmi pravdepodobne vedel o Kočnerovej agentke Alene Sz., ktorá je dnes obvinená z organizovania Kuciakovej vraždy. Nicholson nielen o nej vedel, ale možno aj vedel, akým spôsobom s ňou Kočner komunikuje, a mohol preto sám s ňou komunikovať. Nemusel ani vystupovať v mene Kočnera, ak o nej dosť vedel, stačilo ju nalákať na peniaze.

K tomu ešte jeden detail – vo vezení dnes okrem Aleny Sz. sedia ďalší traja chlapi, priamo obvinení z vykonania zločinu. Verejnosť nepozná žiadne detaily o ich výpovediach – aj keď sa všeobecne považuje ich vina prakticky dokázaná aj fyzickými dôkazmi a takéto utajenie pripadá už neprimerané.

Jedno ale na verejnosť preniklo už počas ich zatknutia: údaje o cieli ich zločinu dostali od objednávateľa v elektronickej forme – adresu bydliska Kuciaka, nejaké údaje o režime jeho života a podobne.

Kto tieto dáta poskytol, kto ich pôvodne zhromaždil? Alena Sz. zrejme nie, tá ich zrejme tiež len dostala. Kočner toho síce veľa vedel a možno mal k dispozícii nejakých ľudí, ale prečo by si takú kritickú vec komplikoval a najprv dal zistiť tieto veci nejakej jednej skupine a potom druhú poveril samotným zločinom? To by zdvojnásobovalo riziko prezradenia.

Informácie o bydlisku a režime života poskytol niekto, kto ich mal akosi prirodzene a poskytol ich vykonávateľom zločinu, aby znížil ich riziko – ani si ale neuvedomujúc, že to nie sú všeobecne známe veci, akú indíciu o svojej identite tým dáva.

Nikoho neobviňujeme – len logicky rozmýšľame, upozorňujeme verejnosť. A čakáme, ako aj celý národ, na naozaj dôsledné vyšetrenia tohto politického zločinu.

Peter Vanád