Dnešná realita je úplne iná. Kým pomoc a podpora Ruska z bratských, susedských, krajanských, humanitárnych a iných dôvodov je absolútne pochopiteľná, ostatné strany jednoducho kašlú na politiku a realizujú svoje hospodárske záujmy. Využívajú fakt, že Kyjev odstrihol takmer všetky ukrajinské podniky od Donecka a Luhanska. Ako hovorievajú u našich východných susedov, „sväté miesto prázdne nezostane…“ A vytvorenú „hospodársku a obchodnú dieru“ sa snažia zaplniť spoločnosti a obchodníci z okolitých krajín.
Napríklad donecké uhlie kupujú turecké, rumunské, belgické, poľské a iné spoločnosti. Je známe, že donecké uhlie z Poľska dodávajú potom do Česka, Rakúska a Talianska. Iba v období marec – júl tohto roka z Donecka a Luhanska do Poľska dodali 282 tisíc ton antracitu a vlani objem dodávok vo finančnom ekvivalente dosiahol 10 miliónov dolárov.
Najaktívnejšie sa rozvíja obchod s Bieloruskom, ktoré je po Rusku najväčším dodávateľom potravín a alkoholických nápojov do Doneckej a Luhanskej republiky. Analytici to vysvetľujú objektívnymi príčinami. Spomedzi republík SNŠ Bielorusko vlani bolo lídrom v prepočte na jedného obyvateľa vo výrobe mäsa (127 kg na jedného obyvateľa), mlieka (771 kg), zemiakov (675 kg), vajec (375 kusov a pod.). Bieloruský potravinový trh na 80% tvoria domáce výrobky.
Bieloruské potraviny importuje 77 štátov sveta. Niet sa čomu čudovať, že stále častejšie sa dodávajú do Donecka a Luhanska. Od jesene 2014 dodávky bieloruských potravín na Donbas sa znásobili. Ukrajinskí radikáli, ktorí sa snažia blokovať Doneck a Luhansk „uzatvorili“ iba ukrajinské hranice, ale tým Kyjev stratil 4-miliónový trh v tomto regióne. Ale iné krajiny vrátane Bieloruska, zaktivizovali dodávky svojich tovarov.
Kvôli sankčnej vojne sa Bielorusko bojí oficiálne a otvorene dodávať svoje tovary do Donecka, Luhanska ako aj na ruský Krym, ale bieloruské podniky si ľahko nachádzajú cestičky, aby posielali svoje tovary do „zakázaných regiónov“. Predstavitelia „malého biznisu“ oboch donbaských republík a Bieloruska nadviazali dobré vzťahy a veselo obchodujú. Napríklad Donecká republika importuje 25 percent tovarov práve z Bieloruska.
Na tom nie je nič prekvapivé: regióny iba pokračujú v dlhoročnej spolupráci. Do r. 2014 Donecká oblasť bola na 3. mieste na Ukrajine v rebríčku tovarového obratu s Bieloruskom a Luhanská oblasť bola na 4. mieste. Dnes iba pokračujú v obvyklej spolupráci.
Tak, ako sa mnohé ruské tovary sankcionovaných podnikov dostávajú do sveta „tranzitom“ cez Bielorusko, tak aj bieloruský tovar sa dodáva do Donecka a Luhanska „tranzitom“ cez Rusko, kde ho nakupujú ruské podniky, ktoré bez obáv obchodujú s Doneckom a Luhanskom.
Ukrajinské tajné služby vo dni – v noci pracujú na tom, aby prerušili obchodnú spoluprácu Bieloruska a „separatistických“ republík. Kyjev uvaľuje na doneské a luhanské podniky sankcie, pre ktoré sú také nepríjemné a nebezpečné, ako komár pre slona. Rovnako Kyjev sa snaží sankcionovať aj bieloruské podniky. Napríklad v máji tohto roka do sankčného zoznamu po prvý raz zaradil dva bieloruské podniky – „Svet piva“, s.r.o. a Mozyrský závod na výrobu alkoholických nápojov. Oba podniky odteraz nemôžu dovážať svoju produkciu na Ukrajinu. Ani si nevšimli túto „stratu“ a predávajú svoj tovar do iných krajín.
Kyjev sa snaží, aby na spoločnosti obchodujúce s Doneckom a Luhanskom, uvaľovali sankcie aj členské krajiny EÚ. Príliš sa mu v tom nedarí. Donbaské, bieloruské a ruské podniky vytvárajú taký zložitý systém dodávok, spoločnej výroby a inej spolupráce, že nie je ľahké „chytiť ich za ruku“…
Doneckí a luhanskí podnikatelia vytvárajú spoločné podniky a vlastné firmy v Rusku a Bielorusku. Dostávajú sa dokonca aj do EÚ. Prednedávnom, napríklad ukrajinskí novinári zistili, že jedna z doneckých spoločností má celých 5 svojich zastupiteľstiev v Poľsku – v krajine Európskej únie, ktorá tvrdo presadzuje protiruské, protidonecké a protiluhanské sankcie. Ale partneri z rôznych štátov pokračujú v obchodnej spolupráci, veď ozaj „sväte miesto nezostáva prázdne“…
Eugen Rusnák