Ako pred niekoľkými dňami informoval predseda petičného výboru Alexander Riabov, predmetná petícia získala za 50 dní viac ako 10-tisíc podpisov. Na to, aby sa mesto petíciou zaoberalo, potrebovali aspoň tisícku podpisov, ktoré získali už za tri dni. Riabov vtedy priblížil, že cieľom petície je zachovanie pomníka v jeho pôvodnej podobe, taktiež zvýšenie jeho ochrany, a to prinajmenšom v podobe čestnej stráže v týždňoch, kedy sa pripomínajú dôležité míľniky víťazstva nad fašizmom. Zároveň by chceli otvoriť otázku, ako predísť vandalizmu na pomníku. Odmietajú aj pokusy premenovať námestie.

Riabov vystúpil aj na samotnom mestskom zastupiteľstve, prítomných bolo aj niekoľko desiatok podporovateľov petície, medzi nimi aj členovia skupiny Brat za brata. Poslanci hlasovali o tom, či môže Riabov vystúpiť v rozprave, schválili mu vystúpenie v dĺžke tri minúty, s čím nesúhlasil ani samotný Riabov, ani priaznivci petície.

Riabov začal prejav kritikou toho, že dostal len tri minúty. Následne spomenul množstvo podpisov v petícii, akcentoval, že ide o jednu z najväčších fyzických petícií v Košiciach. Následne Riabov pripojil aj kritiku výstavy o prvých obetiach komunizmu v metropole východu, ktorá je inštalovaná pred vstupom do zasadačky košického magistrátu. „Mám pocit, že touto výstavkou páchate trestný čin schvaľovania a popierania zločinov holokaustu a fašistického režimu,“ vyjadril sa smerom k mestu. Mikrofón neopustil ani po vypršaní času, napriek tomu, že primátor mesta Jaroslav Polaček (nezávislý) ho opakovane vyzýval na to, aby prestal rečniť.

Mestské zastupiteľstvo schválilo aj ďalšie body pôvodného návrhu. Vzalo na vedomie informáciu o priebehu preverovania možností odstránenia komunistických symbolov z pomníka a jeho prípadného premiestnenia na základe uznesenia z vlaňajšieho novembra. Mestskí poslanci vtedy uznesením zaviazali vedenie mesta, aby preverilo možnosti premiestnenia pomníka, prípadne aspoň odstránenia symbolov – prekríženého kosáka a kladiva, z tejto pamiatky. Na aktuálnom rokovaní tiež rozhodli, že žiadajú primátora mesta, aby zabezpečil spracovanie znaleckého posudku k premiestneniu pomníka. Rovnako sa uzniesli na tom, že primátor Polaček má zabezpečiť aj vypracovanie alternatívnej štúdie na revitalizáciu a využitie územia, a to so zachovaním pomníka s prioritou na vysvetľovanie historických súvislostí.

Ešte v úvode rozpravy viceprimátorka Lucia Gurbáľová (KDH) ozrejmila, že mesto si vyžiadalo stanoviská k možnostiam presunu pomníka alebo odstránenia symbolov od príslušných inštitúcií. Zdôraznila, že ide o národnú kultúrnu pamiatku aj vojnový hrob. Stanoviská dodali ministerstvá vnútra, kultúry i zahraničných vecí, ale aj Krajský pamiatkový úrad (KPÚ). Ten okrem iného upozornil na mimoriadnu finančnú záťaž, ktorú by prípadné premiestňovanie pomníka predstavovalo. Vyjadroval sa aj Vojenský historický ústav, Historický ústav SAV a Ústav pamäti národa, rovnako aj Východoslovenské múzeum či Slovenský historický ústav Matice slovenskej. Vyjadrenie poskytla aj Správa mestskej zelene v Košiciach. Gurbáľová skonštatovala, že väčšina oslovených odporúča zachovanie pamätníka aj symbolov, sú aj proti premiestneniu, prikláňajú sa skôr k ochranným opatreniam ako sú kamery či oplotenie. Pri odstránení symbolov boli stanoviská rovnako negatívne, no výnimkou boli ÚPN a Historický ústav SAV, ktoré to ale považujú za vhodné len so súhlasom kompetentných orgánov.

„Mesto Košice dostalo odpovede na všetky dožiadania, ktoré v tejto veci boli odoslané. Zároveň ale nedisponuje metodickým usmernením od Pamiatkového úradu Slovenskej republiky s celoslovenskou platnosťou, v ktorom by boli (okrem iného) spresnené a zjednotené aktuálne postupy pri vybavovaní požiadaviek v súvislosti so starostlivosťou a nakladaním s takýmito pomníkmi a osobitne aktuálnej témy symboliky, možného premiestňovania príp. vyraďovania zo zoznamu pamiatok (v júni 2024 bola prostredníctvom KPÚ zápisnične vznesená požiadavka o metodické usmernenie). Takéto usmernenie napriek urgenciám, žiaľ, doteraz na KPÚ nebolo doručené,“ uvádza predložený materiál.

Platná legislatíva za splnenia zákonných podmienok pripúšťa možnosť premiestnenia vojnového hrobu či národnej kultúrnej pamiatky. Mesto sa teda obrátilo na znalca v oblasti stavebníctva, ktorý predložil cenovú ponuku na znalecký posudok, ktorý by stanovil predpokladané náklady na premiestnenie pomníka na Verejný cintorín. Cenová ponuka platná ku koncu tohtoročného júla stanovila cenu tohto posudku na 28-tisíc eur.

Poslanec Michal Djordjevič v rámci rozpravy navrhol uznesenie o tom, že mestské zastupiteľstvo berie na vedomie, že pomník je nedotknuteľnou kultúrnou pamiatkou a vojnovým hrobom, ktorý nemožno presúvať ani odstraňovať, a tiež nemožno zasahovať do jeho symboliky. Rovnako navrhol deklaráciu, aby mesto nemenilo názov Námestia osloboditeľov. Napokon navrhol vytvorenie pracovnej skupiny spolu s petičiarmi, ktorá by sa venovala problematike zaistenia ochrany pomníka a zveľadenie jeho prostredia návrh na zvýšenú ochranu. Návrh by mali predložiť na najbližšie rokovanie zastupiteľstva. Ani jeden z jeho návrhov nezískal podporu. Ďalší návrh na uznesenie predniesla poslankyňa Ľubica Blaškovičová.

Uznesenie, ktoré poslanci schválili, žiada primátora, aby do času odbornej expertízy, či naozaj ide o vojnový hrob s ľudskými ostatkami a do času prijatia nového pamiatkového zákona a odbornej expertízy týkajúcej sa premiestnenia, zabezpečil ohradenie a oplotenie pomníka. Tým by sa podľa nej mala zaistiť ochrana proti vandalizmu, ale aj prekrytie kontroverzných symbolov. Primátora tiež žiadala o osadenie informačných tabúľ na oplotenie, ktoré by priblížili pôvodný zámer diela, ale aj ďalšie akty osloboditeľskej armády, a tiež že občania Košíc odsudzujú okupáciu Československa a ruskú agresiu na Ukrajine, a nestotožňujú sa s nápisom „Sláva ruským zbraniam!“, ktorý možno nájsť na pomníku.

Viceprimátor mesta Marcel Gibóda (SaS) ešte pred hlasovaním navrhol uznesenie, ktoré odsudzuje vyjadrenia vyzývajúce na fyzické násilie voči voleným zástupcom mesta Košice, ktoré na rokovaní zazneli. Spomedzi skupiny podporovateľov petície totiž v istej chvíli zaznel výkrik „Treba tu strieľať ako v Amerike!“. Viceprimátor v tomto kontexte pripomenul, že len pred niekoľkými hodinami bol v Spojených štátoch amerických zastrelený verejne činný človek. Petičiari na Gibódovo uznesenie reagovali krikou, Riabov volal „neklamte!“. Poslanci Gibódovo uznesenie podporili. Neskôr vo vyjadrení pre médiá Riabov uviedol, že opakovane zdôraznil, že jediné atentáty sa dejú „voči tým, ktorí, zjednodušene poviem, kritizujú progresívnu ideológiu“. Podľa jeho tvrdenia dosiaľ nebol postrelený ani zabitý nik z opačného spektra. „Je úplne uletené, aby títo ľudia, ktorí majú konzervatívne hodnoty, niečo takéto povedali. Chceli si prijať niečo, čím nás budú dehonestovať,“ tvrdil a označil to za frašku. Keď ho novinári konfrontovali s tým, že z predmetnej časti auditória tento výkrik zaznel, Riabov povedal: „Ja neviem, možno to niekto vykríkol v tom zmysle, že nás budú strieľať.“ Zopakoval tvrdenie, že sú to progresívci, kto strieľa na konzervatívcov. „Možno to bolo inak interpretované, že toto nás čaká,“ vravel.

Petičiari poslancom rozhodnutia prijaté k petícii vyčítali. Riabov to neskôr pre médiá zhodnotil tak, že to bola slobodná vôľa poslancov odignorovať najväčšiu fyzickú petíciu za ostatné roky. Prízvukoval, že o petíciu bol veľký záujem, podľa jeho slov tiež signatári boli nahnevaní na poslancov za predošlé uznesenie (zaviazali vedenie mesta, aby preverilo možnosti premiestnenia pomníka, prípadne aspoň odstránenia symbolov, kosáka a kladiva, z tejto pamiatky – pozn. SITA). „Tým ľuďom to zďaleka nie je ľahostajné. Podpisovali to aj ich voliči,“ zdôraznil. Dodal, že petíciu podpisovali ľudia všetkých generácií. Avizoval, že hoci ide o slobodnú vôľu poslancov, musia počítať s tým, že o tomto rozhodnutí budú občanov informovať.

„Ja som iba posol. Ja som umožnil ľuďom, aby sa vyjadrili,“ podotkol Riabov. Uznesenia označil za protizákonné, podľa neho poslanci nerešpektujú nedotknuteľnosť pomníka a odmietajú starostlivosť oň. „Podľa mňa to napĺňa trestnoprávnu rovinu hanobenia miesta posledného odpočinku, plus hrubej neslušnosti k národnej kultúrnej pamiatke,“ povedal.

Kritizoval aj uznesenie, ktoré podľa neho povedie k zakrytiu pomníka, považuje to za absolútne protizákonné. Chce informovať štátne inštitúcie, ktoré majú takéto pomníky v gescii. Považuje za pravdepodobné, že to budú riešiť aj s prokuratúrou.

Blaškovičová po hlasovaní skonštatovala, že rokovanie o tejto téme bolo hektické. „Časť občanov má k tomuto miestu pietny, nostalgický vzťah. Pokiaľ to berú len ako miesto odpočinku vojakov, ktorí padli za oslobodenie mesta, je to v poriadku. Ibaže ten pamätník má aj druhú stranu. Tá armáda, ktorá mesto oslobodzovala, tomu mestu nesmierne ublížila,“ uviedla a dodala, že to, čo znamenal pomník v roku 1945, neznamená pre občanov dnes. Symbol kosáka a kladiva je podľa nej pre mnohých ľudí symbolom totality a útlaku. To, aké oplotenie pribudne, by podľa poslankyne mali určiť kompetentní, architekti a pamiatkari. Riešenie považuje za kompromisné. Počas jej vyjadrenia pre médiá sa za ňu postavilo zopár petičiarov s transparentmi.

Diskusia v pléne bola mimoriadne búrlivá, vyvrcholila ostrým verbálnym konfliktom medzi viceprimátorom Gibódom a niektorými petičiarmi pred rokovacou sálou. Rozpor sa týkal spomínanej výstavy o prvých obetiach komunizmu v metropole východu, ktorá je inštalovaná pred vstupom do rokovacej sály. Petičný výbor si ešte na začiatku priniesol vlastné panely, ktoré ukazovali stav pomníka, a tiež prinášali informácie pôsobení Slovákov v nemeckej nacistickej armáde proti Sovietskemu zväzu aj o hromadných verejných popravách nyilašovcov (príslušníci fašistickej Strany šípových krížov – pozn. SITA) v Košiciach pred príchodom Sovietskej armády.

Diskusiu okolo pomníka na jeseň minulého roka rozprúdila oprava poškodených plastických prvkov, kosákov a kladív, ktoré sa v minulosti stali terčom vandalizmu. Opravy boli načasované a realizované krátko pred 35. výročím Nežnej revolúcie, v rámci nich boli zreštaurované plastické prvky i kamenné tabule na pomníku. Celková čiastka určená na práce bola skoro 14-tisíc eur, financovanie bolo zabezpečené najmä z prostriedkov Ministerstva vnútra SR. Počas vianočných sviatkov v roku 2024 sa stal pomník terčom vandalizmu opäť.

Na sociálnych sieťach sa vtedy objavilo video, na ktorom neznáma osoba poškodzovala kosáky a kladivá. Mesto Košice pred časom odložilo podanie týkajúce sa petície za odstránenie symbolov z pomníka. Samospráva argumentovala tým, že podanie z 27. januára 2025 nemožno akceptovať z formálneho hľadiska. Ako sa vyjadrilo mesto, nešlo o petíciu, ale o verejnú výzvu, dodalo ale, že sa podnetom zaoberalo aj zaoberá.

Podpísaní občania požadovali od mesta, aby podniklo kroky vedúce k odstráneniu kosákov a kladív z pamätníka. Zdôvodňovali to odsúdením komunistického režimu, ktorý je podľa zákona označený za „zločinecký, nemorálny a protiprávny“, symboly na pomníku považujú za propagáciu komunizmu, argumentovali, že je to v rozpore so základnými hodnotami demokratickej spoločnosti. Za nevhodné označili i umiestnenie symbolov totality vo verejnom priestore. Pomníkom sa opakovane zaoberalo aj mestské zastupiteľstvo, uznesením zaviazalo vedenie mesta, aby preverilo možnosti premiestnenia pomníka, prípadne aspoň odstránenia symbolov, kosáka a kladiva, z tejto pamiatky.