Najvyšší predstaviteľ EÚ pre zahraničnú politiku: Z Bieloruska nehodláme spraviť “druhú Ukrajinu”

Bratislava 24. augusta 2020 (HSP/Sputnik/Foto:SITA/AP-Virginia Mayo)

EÚ nemá v úmysle urobiť z Bieloruska “druhú Ukrajinu” a situácia v týchto krajinách je neporovnateľná, pretože občania Bieloruska neprotestujú s vlajkami EÚ, ale požadujú slobodu a občianske práva, uviedol najvyšší predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v rozhovore pre noviny Pais

“Prípad Bieloruska nemožno porovnávať s prípadom Ukrajiny. Vtedy došlo ku konfliktu medzi orientáciou na Európu a na Rusko, protestujúci niesli európskej vlajky. Bol tu geopolitický aspekt. Bielorusi si teraz nevyberajú medzi mamou a otcom. Proste požadujú režim občianskych slobôd a práv. Na protestoch nie sú európske vlajky. A EÚ nemá v úmysle urobiť z Bieloruska druhú Ukrajinu,” vyhlásil Borrell.

“Musíme podporovať politickú reformu, ale nesmieme dopustiť, aby sme vyzerali ako rušivý faktor, ako nás môže vnímať ruská strana … Dnešným problémom Bielorusov nie je voľba medzi Ruskom a Európou, ale dosiahnutie slobody a demokracie, ktoré sú hlavnými hodnotami Európskej únie a ktoré preto budeme podporovať,” povedal.

Borrell zdôraznil, že EÚ má “predovšetkým záujem” na tom, aby “Bielorusi mohli žiť v režime politických slobôd” a “mať dobré vzťahy” so všetkými susedmi.

Dodal, že EÚ je v kontakte s ruskou stranou, aby “nedošlo k nedorozumeniam, alebo aby ruská strana neprijala rozhodnutia, ktoré môžu destabilizovať situáciu”.

Podľa Borrellovho názoru Európska únia musí pokračovať v spolupráci s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, pretože to je on, kto ovláda moc v krajine.

“Neuznávame ho (Lukašenka – red.) ako legitímneho prezidenta. Rovnako ako neuznávame (prezidenta Venezuely – red.) Nicolása Madura. Z tohto hľadiska sú Maduro a Lukašenko v úplne rovnakej situácii. Neuznávame, že ich zvolili legálne. Ale nech už sa nám to páči alebo nie, kontrolujú vládu a musíme s nimi aj naďalej rokovať, aj keď neuznávame ich demokratickú legitimitu,” povedal Borrell.

Rusko a rad ďalších krajín na rozdiel od EÚ uznali Lukašenkovo ​​víťazstvo vo voľbách. Tlačový hovorca prezidenta Ruskej federácie Dmitrij Peskov vyhlásil, že Kremeľ považuje za najdôležitejšie, aby v Bielorusku nedošlo k vonkajším zásahom. Podľa neho by Bielorusi mali riešiť svoje problémy sami v rámci dialógu, právneho rámca a bez akýchkoľvek zásahov. Moskva sa obáva pokusov o zahraničné zásahy do situácie v Bielorusku, povedal tiež ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Opakovane hovoril telefonicky so zahraničnými kolegami a vyhlásil, že zasahovanie do bieloruských záležitostí je neprípustné.

Protesty v Bielorusku

V Bielorusku začali masívne opozičné protesty 9. augusta po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Lukašenko, ktorý podľa údajov Ústrednej volebnej komisie získal 80,1% hlasov. V prvých dňoch akcie potláčali bezpečnostnými silami, ktoré proti demonštrantom, ktorí s výsledkami nesúhlasili, použili slzný plyn, vodné delá, zábleskové granáty, gumové projektily. Podľa oficiálnych údajov v prvých dňoch zadržali viac ako 6,7 tisíc ľudí. Ako uvádza bieloruské ministerstvo vnútra, počas nepokojov sa zranila stovky ľudí, vrátane viac ako 120 policajtov.

Úrady nahlásili úmrtia troch protestujúcich. Oficiálny hovorca Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) uviedol, že bieloruské ministerstvo vnútra potvrdilo úmrtia štyroch ľudí v dôsledku zranenia počas protestov. Bieloruské ministerstvo vnútra však vyhlásilo, že takéto informácie nepotvrdzuje.