Šéf rezortu zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nom. SaS) poukázal na to, že súčasťou slobody je aj to, že 17. november poskytuje odlišné, a teda slobodné pohľady na to, čo priniesla Nežná revolúcia. Stanovisko zaslal tlačový odbor rezortu diplomacie.

„Vidíme, že naozaj nikto nikomu nebráni myslieť si čokoľvek. Dokonca až tak nie, že sa k tomuto dňu odrazu hlásia aj tí, čo si 17. november nikdy nevšimli a doteraz ho vnímali ako prevrat,” zdôraznil s tým, že ide o čistý cynizmus a bizarnú podobu slobody.

Na 17. november je podľa šéfa slovenskej diplomacie mnoho názorov. Považuje ho za výročie, ktoré Slovákom pripomína význam právneho štátu, teda toho, že nikto nestojí nad zákonom. „Pred rokom 1989 bol zákon slúžkou pomýlenej ideológie, dnes je rešpektovanie zákona jedinou cestou, ako si zachovať vlastnú slobodu,“ priblížil Korčok.

Doplnil, že slovenským záujmom je presadzovať princípy právneho štátu aj v zahraničnej politike, osobitne v rámci Európskej únie, čo vníma ako odkaz 17. novembra „pre dnešok“.

Slušní ľudia dnes podľa Naďa zostanú doma

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽaNO) považuje 17. november 1989 za symbol pozitívnej zmeny a slobody. Ako napísala vo svojom profile na sociálnej sieti, tento deň Slovákom ukázal, že ako spoločnosť dokážu mnoho vecí, keď sa zomknú.

„Dnes prežívame ďalšiu dôležitú skúšku, v ktorej musíme opäť bojovať spoločne. V tejto situácii nemôžeme hľadieť iba na seba, pretože, ak by sme to isté urobili aj v ´89, nikdy by sme si slobodu nevybojovali,” dodala Milanová.

„17. november 1989 je dňom, na ktorý môže byť náš národ skutočne hrdý. Je sviatkom a spomienkou na tých, ktorí našli odvahu postaviť sa komunistickému režimu a dlho predtým aj nacistickým okupantom. Ako národ a spoločnosť čelíme najväčšej zdravotnej a ekonomickej kríze od druhej svetovej vojny. Preto je najdôležitejšia súdržnosť, spolupatričnosť, ale aj trpezlivosť a tolerancia voči sebe navzájom,” zdôraznila na sociálnej sieti ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí). Zároveň označila za neprijateľné, že práve v tento deň vyzývajú „bývalí komunisti, fašisti a chuligáni” na porušovanie zákona, niektorí dokonca na násilie a vandalizmus. Ľudí, naopak, vyzvala, aby November 1989 oslávili tým, že sa budú správať zodpovedne.

Minister obrany ozrejmil, že vďaka odvahe ľudí, ktorí nastavili 17. novembra 1989 zrkadlo komunistom, dnes Slováci žijú v slobodnej a demokratickej krajine. „V krajine, kde nie je problém kritizovať vládu, mať slobodné médiá, prejaviť slobodne svoj názor, rozhodnúť sa podľa svojich vlastných hodnôt, cestovať kam chceme a kedy chceme či voliť toho, koho chceme,“ uviedol Naď.

Slušní ľudia dnes podľa jeho slov ostanú doma. „Nepôjdu ničiť majetok a ohrozovať zdravie ľudí, nepôjdu porušovať zákon. Nenechajú sa zneužívať tými, ktorí sa boja spravodlivosti. Slušní ľudia si slušne, nie porušovaním zákonov, pripomenú hrdinstvo ľudí Novembra 1989,“ dodal šéf rezortu obrany.

V Bratislave sa dnes chystajú dve protestné akcie. Tá prvá sa má podľa organizátorov, ktorí o tom informujú na sociálnej sieti, začať o 15:00 na bratislavskej Hlavnej stanici. O 16:00 je pred Prezidentským palácom naplánovaný druhý protest. Plánujú sa na ňom zúčastniť poslanci Kotlebovcov – Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS).

Hnutie OĽANO si pripomína význam Novembra ’89

Hoci pandemická situácia neumožnila osláviť utorkový sviatok demokracie spolu s občanmi na námestiach, predstavitelia hnutia OĽANO si opäť pripomínajú význam novembrových udalostí, ktoré Slovensku priniesli slobodu a nebývalé možnosti budovania občianskej spoločnosti. TASR o tom informoval Peter Dojčan z mediálneho tímu OĽANO.

Hnutie tvrdí, že s obdivom hľadí na generáciu statočných ľudí, ktorí nezaváhali a prišli sa na námestia postaviť za svoje práva. “Sme vďační odvážnym disidentom a tribúnom Novembra za ich aktívny odpor proti režimu, keď boli neraz prenasledovaní a šikanovaní totalitnou mocou,” poznamenalo OĽANO. Ako dodali z hnutia, aj po revolúcii sa musel neraz zvádzať súboj o charakter štátu, v ktorom si majú byť všetci občania rovní pred zákonom a kde sú kvalitné verejné služby samozrejmosťou. “Hnutie OĽANO za napĺňanie tohto odkazu Novembra ’89 zápasí po celý čas svojej existencie,” uviedli.

“V tejto pre Slovensko zložitej chvíli je však opäť nutné naše srdcia zomknúť v spoločnom úsilí – tak, ako sme to dokázali v mrazivých novembrových dňoch v roku 1989. Efektívne nástroje, ktoré vláda Igora Matoviča (OĽANO) v boji s pandémiou nasadila spolu so zodpovednosťou občanov, preukázateľne pomáhajú situáciu zlepšovať,” uviedlo OĽANO. Zároveň verí, že raz sa za touto veľkou skúškou odvahy a súdržnosti budú občania ohliadať s hrdosťou – podobne, ako k úspešnému zápasu o slobodu a demokraciu v roku 1989.

Kollár: Mojím želaním je pripomínať si udalosti 17. novembra neustále

Želaním predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) je pripomínať si udalosti 17. novembra neustále. Nie však ako mŕtvu udalosť z minulosti, ale ako výzvu pracovať denno-denne s cieľom uvádzať výzvy a myšlienky z týchto dní do našej každodennosti. Uviedol to vo svojom príhovore, ktorý za neho v utorok prečítal pri Bráne slobody na Devíne podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽANO).

V príhovore predseda parlamentu pripomenul, že v utorok si pripomíname jeden z významných dátumov našej najnovšej histórie, ktorý zásadným spôsobom zmenil chod dejín. “Pred vyše 30 rokmi, 16. novembra 1989, vyšli bratislavskí študenti do ulíc a v jednom dlhom rade prešli od dnešného Prezidentského paláca cez Staré Mesto až po ministerstvo školstva. Komunistické špičky v Bratislave boli prekvapené z tohto podujatia a neboli vôbec pripravené na zásah proti odvážnym študentom,” uviedol Kollár. Na druhý deň, 17. novembra 1989, v Prahe bola už úplne iná situácia. Plánovaná demonštrácia pražských študentov, ktorá si mala pripomenúť 50. výročie brutálneho zásahu nacistických okupantov proti študentom českých vysokých škôl. “Keď sa však ukázalo, že nejde len o pripomenutie si tragických udalostí z minulosti, ale o zásadné vyjadrenie nesúhlasu s existujúcim stavom v štáte, bezpečnostné zložky komunistického štátu tvrdo a brutálne zakročili,” povedal Kollár. Ako dodal, neprimeraný a neodôvodnený zákrok na pražskej Národnej triede proti študentom, ktorí nijakým spôsobom nerušili verejný poriadok, vyvolal všeobecný nesúhlas českej a slovenskej spoločnosti s existujúcim totalitným režimom.

Predseda parlamentu verí, že už nikdy sa nebudú opakovať situácie, ako tomu bolo v 50. a 70. rokoch minulého storočia, keď boli ľudia prenasledovaní len preto, že nesúhlasili so stavom vecí verejných. “A nielen to. Komunistický režim prenasledoval nielen svojich skutočných odporcov, ale aj domnelých, ktorých si sám vytváral. Okrem toho bránil ľuďom slobodne sa realizovať. Aj preto musel komunistický režim odísť do minulosti,” povedal Kollár s tým, že vývin od roku 1989 nebol jednoduchý. Poukázal na to, že v čase, keď tieto dejinné udalosti prebiehali, mal 24 rokov. Podotkol, že mal zmiešané pocity, keďže z jeho pamäti ešte nevyprchali dojmy z potlačenia sviečkovej manifestácie z predchádzajúceho roka. Ako tvrdí, trvalo to len chvíľu.

Grendel sa následne presunul na cintorín do bratislavskej Vrakune, kde sa zúčastnil na pietnom akte kladenia vencov.

Pellegrini: Mám opäť pocit, že sa šliape po občianskych právach a slobodách

Po 31 rokoch od Nežnej revolúcie mám opäť pocit, že sa šliape po slobodách a právach občanov Slovenskej republiky. V utorok to vyhlásil expremiér Peter Pellegrini (Hlas-SD) s tým, že na to upozorní večer symbolickým zapálením sviečky. Zároveň si tým aj pripomenie Deň boja za slobodu a demokraciu.

“Vláda porušuje demokratické práva čoraz viacej ľudí. Vládne strany kedysi organizovali protesty, podporovali protestujúcich a dnes zakazujú, aby ľudia šli protestovať. Bráni im, aby si slobodne vyjadrili názor. Vyhráža sa im a dokonca z nich robí ľudí inej kategórie,” skonštatoval Pellegrini na bratislavskom Námestí SNP. Pred 31 rokmi tu podľa jeho slov desaťtisíce ľudí pokojným spôsobom vyjadrili svoju túžbu po slobode a demokracii.

“Žiaľ, po 31 rokoch sa tu prvýkrát nemôžeme slobodne stretnúť a vyjadriť svoj názor, ak nechceme pri tom porušiť zákon,” poznamenal Pellegrini. Myslí si, že vláda Igora Matoviča (OĽANO) nezmyselne drží v platnosti zákaz zhromažďovania sa a núdzový stav. Pellegrini v tom vidí politický dôvod, a to znemožniť ľuďom stretnúť sa a vyjadriť svoj postoj. “Vláda sa asi svojich ľudí bojí,” tvrdí šéf Hlasu-SD.

Ministerstvo školstva: SR stále potrebuje odvážnych študentov, ktorí chcú zmeniť spoločnosť

Slovensko stále potrebuje odvážnych študentov, ktorí túžia zmeniť spoločnosť. Pri príležitosti utorkového Dňa boja za slobodu a demokraciu to uviedol rezort školstva. TASR o tom informoval odbor komunikácie Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Rezort školstva pripomenul, že vo štvrtok 16. novembra 1989 usporiadali vysokoškoláci v centre mesta stretnutie, ktoré prešlo do pochodu. Asi 200 študentov, držiac sa za ruky, skandovalo heslá: “Chceme školské reformy! Chceme školy pre všetkých! Dialóg! Slobodu! Demokraciu!”.

“Pochod skončil pred budovou ministerstva školstva (dnes budova ministerstva pôdohospodárstva) – už v sprievode policajných vozidiel a štátu slúžiacej televízie. Mladí ľudia napriek presile statočne pomenovali, čo ich trápi – žiadali pravdu vo výučbe filozofie či histórie krajiny, či možnosť slobodne povedať, čo si myslia,” priblížilo ministerstvo školstva. Ako dodalo, každý z nich pritom vedel, že za kritický názor riskuje vyhodenie zo školy, väzenie a celoživotné prenasledovanie ako “nepriateľa pracujúceho ľudu”.

Deň na to, 17. novembra 1989, prejavili podobnú odvahu slovenskí a českí vysokoškoláci v Prahe, ktorí si pripomenuli Medzinárodný deň študentstva – 50. výročie nacistických represií voči študentom v okupovanom Protektoráte Čiech a Moravy. Pietny pochod sa postupne zmenil na demonštráciu za dodržiavanie základných ľudských práv či prepustenie politických väzňov. Komunistický režim zareagoval policajnou brutalitou a dejiny Československa sa otočili smerom k demokratickej súčasnosti.

V oboch prípadoch to boli študenti, ktorých odvaha naštartovala definitívny pád totalitného zriadenia. “Dnes by sme sa mali študentom a ľuďom, ktorí sa pričinili o november 1989, poďakovať za ich statočnosť, odvahu postaviť sa moci a riskovať vlastný život pre lepšiu budúcnosť pre všetkých. Aj vďaka nim je dnes Slovensko na mape slobodných a demokratických krajín sveta,” vyhlásil minister školstva Branislav Gröhling (SaS).

Mimoparlamentné strany ďakujú za slobodu, SNS si uctí 17. november pietnou spomienkou

Aj mimoparlamentné strany si pripomínajú 17. november 1989 a ďakujú za slobodu a demokraciu. Slovenská národná strana si tento deň uctí pietnou spomienkou.

KDH na sociálnej sieti uviedlo, že žiadny, ani ten najmenší krok k lepšiemu a spravodlivejšiemu Slovensku nie je zbytočný a má veľkú cenu. “Zvlášť v časoch rastúcej vlny extrémizmu, populizmu, relativizmu a dezinformácií. KDH vzišlo z disentu proti komunizmu a stojí na hodnotách Novembra ’89,” doplnilo hnutie.

Mimoparlamentná strana SPOLU ďakuje za slobodu a demokraciu. “Naše deti dnes môžu študovať a cestovať po celom svete a čítať knihy, aké chcú. Pred 31 rokmi by to nebolo možné,” uviedla strana na sociálnej sieti. Ako tvrdí, deťom je potrebné pripomínať, že sloboda nie je samozrejmosť. “Je dôležité nezabúdať, že mnohé z toho, čo je dnes všedné, by bez 17. novembra nebolo,” dodala strana. Progresívne Slovensko tvrdí, že sa nesmie zabudnúť na to, že so slobodou ide ruka v ruke aj veľká zodpovednosť.

SNS tvrdí, že je veľmi znepokojená spoločenským vývojom a dobou, do akej sa spoločnosť dostala. “Po parlamentných voľbách prišla zmena, na ktorú nebol skoro nikto z nás pripravený. Tridsať rokov sme žili v presvedčení, že už sa totalita a bezprávie nevrátia, že sú nadobro preč. No bol to omyl. Dnešok nám nastavil zrkadlo a zisťujeme, že sloboda prejavu a sloboda občana sú znovu potlačované, možno viac ako v minulosti,” tvrdí SNS. Strana poukázala na pripravované utorkové protesty a vyzvala vojakov a príslušníkov polície, aby zvážili, či sa obrátia proti pokojnému zhromaždeniu. “Pozerajte sa okolo seba, spomeňte si na to, ako vaši rodičia na týchto miestach stáli pred rokmi aj za vašu budúcnosť a pomôžte pozbierať ľuďom čriepky slobody, ktoré terajší systém chce načisto zničiť a zahodiť do nenávratna,” dodala SNS.

Stav našej krajiny má ďaleko od ideálu, tvrdia predstavitelia študentského hnutia z Novembra’89

Predstavitelia študentského hnutia sa v roku 1989 postavili proti totalitnému režimu, za slobodu, demokraciu a ľudské práva. Teraz s úžasom sledujú, ako tí, ktorí práva a slobody skôr ohrozujú, poprípade tí, ktorí si November ’89 ani nevšimli, chystajú protesty a hlásia sa k 17. novembru 1989. Informovali o tom v tlačovej správe s tým, že od tohto obdobia sa väčšina z nich snaží zlepšiť samých seba, spoločnosť a krajinu. Rovnako tvrdia, že nestratili nádej, že sa to dá.

„Veríme, že naša slobodná spoločnosť s demokratickou ústavou a zákonmi poskytuje všetkým dostatok priestoru a možností vyjadriť súhlas či nesúhlas, a v prípade potreby aj protestovať. Aj my máme výhrady voči chaosu a niektorým krokom alebo spôsobom vlády,” uviedli predstavitelia študentského hnutia. Právo na protest však podľa nich nesmie ohrozovať druhých, a ak vláda vydala zákaz zhromažďovania sa z dôvodu pandémie, treba toto nariadenie rešpektovať.

Za absurdné považujú, že sa extrémistické zoskupenia a iniciatívy organizujúce súčasné nepovolené protesty idú prirovnávať k hnutiu študentov a občanov za slobodu v roku 1989. „Pritom sa viacerí z nich verejne hlásia k ideám fašizmu,” dodali v tlačovej správe. Stav našej krajiny má podľa nich ďaleko od ideálu. Poukázali na ľudí, ktorí sa snažia robiť veci dobre a zaslúžia si podporu. „Lekári a zdravotníci v nemocniciach chránia v čase pandémie naše zdravie, často na úkor svojho, pričom neraz bojujú s úbohým stavom nemocníc a kliník. Vedci vyvíjajú nové lieky a snažia sa, aby racionálne a vedecké poznatky neprekryli hoaxy a fámy,” doplnili s tým, že s nádejou sledujú aj ozdravné procesy v justícii, ktoré odkrývajú a postihujú nové a nové chobotnice zločinov a podvodov.