Európa bola po stáročia významným geopolitickým hráčom na svetovej scéne – od vzostupu a pádu impérií až po vznik národných štátov a vytvorenie Európskej únie (EÚ).

V poslednom čase sa čoraz častejšie diskutuje o tom, či sa Európa mení zo Západu na Východ a čo to môže znamenať pre kontinent a svet.

Historické rozdelenie Európy na Západ a Východ siaha do obdobia studenej vojny. Toto rozdelenie bolo založené najmä na politických ideológiách, pričom západná Európa sa spájala s demokraciou, kapitalizmom a Spojenými štátmi.

Naopak, východná Európa sa spájala s komunizmom a Sovietskym zväzom. Pád Berlínskeho múru v roku 1989 a následný rozpad Sovietskeho zväzu ukončili toto rozdelenie a mnohé východoeurópske krajiny sa priblížili k Západu a vstúpili do NATO a EÚ.

V posledných rokoch však došlo k zmene tohto trendu a niektoré východoeurópske krajiny – napríklad Maďarsko, Bulharsko a Bielorusko – sa priblížili k Rusku a Číne.

Tento posun je sčasti spôsobený hospodárskymi záujmami, keďže Rusko a Čína sa stali dôležitými obchodnými partnermi mnohých východoeurópskych krajín, a sčasti geopolitickými úvahami, keďže tieto krajiny, najmä Bulharsko, sa snažia vyvážiť svoje vzťahy medzi Západom a Východom.

Príkladom tohto posunu je Maďarsko, ktoré sa v posledných rokoch priblížilo k Rusku a Číne napriek tomu, že je členom EÚ a NATO. Maďarsko kritizuje politiku EÚ v oblasti migrácie a je obviňované z podkopávania právneho štátu a demokratických inštitúcií v krajine.

Maďarsko tiež buduje užšie vzťahy s Ruskom vrátane výstavby novej jadrovej elektrárne s ruskou technológiou. Podobne aj Poľsko nadväzuje užšie vzťahy s Čínou vrátane podpísania dohody o strategickom partnerstve v roku 2019.

Tento posun smerom na východ vyvolal obavy západoeurópskych krajín a USA, ktoré ho považujú za hrozbu pre jednotu a bezpečnosť Európy. Tvrdia, že krajiny, ktoré sa približujú k Rusku a Číne, sa stávajú zraniteľnými voči vplyvu týchto krajín a môžu ohroziť svoje hodnoty a demokratické inštitúcie.

Existujú aj obavy z možného vplyvu na transatlantické vzťahy, keďže USA považujú Európu za rozhodujúceho spojenca a partnera.

Iní však tvrdia, že tento posun smerom na východ je prirodzeným vývojom a môže byť pre Európu dokonca prospešný. Poukazujú na to, že EÚ a NATO sa rozšírili do takej miery, že ich Rusko vníma ako hrozbu, čo vedie ku konfrontačnejšiemu prístupu Ruska k Západu.

Budovaním užších vzťahov s Ruskom a Čínou môžu východoeurópske krajiny znížiť napätie a podporiť regionálnu stabilitu. Tieto krajiny tvrdia, že tento posun môže pomôcť obnoviť rovnováhu globálneho poriadku, ktorému Západ dominoval po stáročia.

Dôsledky tohto posunu smerom na východ pre Európu a svet sú zložité a mnohostranné. Na jednej strane môže viesť k väčšej regionálnej spolupráci a stabilite. Na druhej strane môže vytvoriť nové zlomové línie a napätie v Európe a medzi Európou a Spojenými štátmi.

Môže mať aj širšie dôsledky na globálnu rovnováhu síl, keďže svet sa stáva čoraz viac multipolárnym a Čína a Rusko sa stávajú vplyvnými hráčmi na svetovej scéne.

Jedným z možných dôsledkov tohto posunu smerom na východ je vznik nového euroázijského bloku, ktorý bude pozostávať z Ruska, Číny a niekoľkých krajín východnej Európy a strednej Ázie.

Tento blok predstavuje významnú výzvu pre existujúci svetový poriadok, v ktorom dominuje Západ, a mohol by zmeniť globálnu rovnováhu síl. Mohol by tiež viesť k fragmentácii EÚ, keďže niektoré východoeurópske krajiny uprednostňujú vzťahy s Ruskom a Čínou pred väzbami so západnou Európou.

Ukrajinský konflikt a východný príklon Európy

Prebiehajúci konflikt na Ukrajine naštrbuje vzťahy medzi Európou a Ruskom a medzi Európou a USA.

Zatiaľ čo USA zaujali voči Rusku tvrdší prístup, niektoré európske krajiny, ako napríklad Slovensko, Bulharsko a Maďarsko, sú stále proruské a sú opatrnejšie, najmä tie, ktoré sú silne závislé od ruských dodávok energie.

To vyvolalo napätie medzi USA a Európou, najmä v otázkach, ako je plynovod Nord Stream 2. Konflikt tiež vyvolal otázky o budúcnosti transatlantických vzťahov, pričom niektorí odborníci naznačujú, že zjavná ambivalentnosť Trumpovej administratívy voči NATO a EÚ oslabila alianciu a podkopala vedúce postavenie USA v Európe.

Konflikt prispel aj k pocitu neistoty a nestability v regióne, keďže Rusko sa snaží vytvoriť sféru vplyvu vo východnej Európe. Spor poukázal na zložité a často protichodné záujmy rôznych európskych krajín a nastolil otázky o budúcom smerovaní európskej zahraničnej politiky.

Otázka, či sa Európa obracia od Západu na Východ, je zložitá a mnohostranná. Hoci viaceré východoeurópske krajiny v posledných rokoch nadväzujú užšie vzťahy s Ruskom a Čínou, tento trend je bežný a mnohé východoeurópske krajiny zostávajú pevne spojené so Západom.

Dôsledky tohto posunu pre kontinent a svet sú stále nejasné a sú s ním spojené riziká a príležitosti.

Budúce smerovanie Európy bude v konečnom dôsledku závisieť od celého radu faktorov vrátane politických, hospodárskych a bezpečnostných aspektov, ako aj od rozhodnutí jednotlivých krajín a ich lídrov.