Môj profil 
Predplatné
Bratislava 24. mája (TASR) – Čoraz častejšie extrémne suchá s nedostatkom vody alebo naopak záplavy, prívalové dažde a hurikány. Aj takýmto spôsobom sa prejavuje zmena klímy spôsobená zvyšovaním koncentrácie emisií skleníkových plynov v atmosfére. Jej nepriaznivé dôsledky patria v poslednom období medzi celosvetovo diskutované témy. Práve v týchto dňoch uplynulo 20 rokov, keď Slovenská republika podpísala základný medzinárodný právny nástroj na ochranu globálnej klímy – Rámcový dohovor OSN o zmene klímy. Jeho cieľ je stabilizovať koncentrácie plynov spôsobujúcich skleníkový efekt v atmosfére.
Deklarovaný cieľ Dohovoru však nevytvoril potrebný stimul a neviedol k primeranému úsiliu a konkrétnym krokom na zmiernenie zmeny klímy. V snahe urýchliť a zefektívniť riešenie negatívnych dôsledkov zmeny klímy preto v decembri 1997 v japonskom Kjóte podpísali Kjótsky protokol. Účinnosť nadobudol až vo februári 2005, po zdĺhavom procese jeho ratifikácie a naplnení podmienok platnosti. Slovenská republika protokol ratifikovala 31. mája 2002 a prijala redukčný cieľ znížiť v prvom záväznom období emisie skleníkových plynov o 8 %, v porovnaní s úrovňou v roku 1990.
Protokol stanovil záväzné redukčné ciele pre krajiny v prílohe B na prvé obdobie (roky 2008-2012), a definoval podmienky na ich plnenie. Týmto právne záväzným nástrojom sa vyspelé krajiny zaviazali k praktickým krokom na znižovanie emisií skleníkových plynov konkrétnymi politikami a opatreniami, ktoré sú medzinárodne monitorované. Zároveň s tým protokol rozšíril možnosti krajín pri výbere spôsobu a nástrojov, ktoré sú na splnenie redukčných cieľov najvhodnejšie tak, aby bolo možné globálny environmentálny problém riešiť nákladovo efektívnym spôsobom.
Za významný pokrok v súčasnosti možno považovať schválenie dodatku ku Kjótskemu protokolu v decembri 2012 v katarskej Dohe. Týmto dodatkom sa rozhodlo o pokračovaní protokolu a stanovilo sa druhé funkčné záväzné osemročné obdobie (2013-2020). Redukčné záväzky EÚ a členských štátov na druhé obdobie KP sú rovnaké ako prijaté ciele zníženia emisií do roku 2020 podľa klimaticko-energetického balíčka, teda 20 % redukcia emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňou v roku 1990. K monitorovaným šiestim skleníkovým plynom z prvého obdobia pribudne nový plyn – fluorid dusitý NF3, ktorý má veľmi vysoký globálny potenciál otepľovania, čo znamená znásobenie radiačného účinku. Redukčné ciele na druhé obdobie však neprijali také krajiny ako Japonsko, Ruská federácia, Nový Zéland a Kanada. Protokol v aktuálnom druhom období by mal vytvoriť priestor na rokovania o podobe novej globálnej dohody, ktorá bude pokrývať všetkých veľkých emitentov a významné sektory z hľadiska tvorby emisií.
TASR informoval hovorca Ministerstva životného prostredia SR Maroš Stano.
Upozornenie: TASR zverejňuje vyhlásenia, stanoviská, oznámenia v pôvodnom znení, dodanom zadávateľom, bez redakčnej úpravy. V zmysle § 5, ods. 2 zákona č. 167/2008 Z. z. o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve TASR nezodpovedá za obsah týchto informácií. Zverejňovanie vyhlásení, stanovísk a oznámení orgánov verejnej moci vykonáva TASR v zmysle § 3, ods. 5 zákona č. 385/2008 Z. z. o Tlačovej agentúre Slovenskej republiky ako službu vo verejnom záujme.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
