Môj profil 
Predplatné
Parlamentná strana dnes predstavila návrh novely ústavy, ktorého cieľom je zmena spôsobu kreovania Ústavného súdu SR. Chce tak predísť z jej pohľadu vážnemu problému, ktorý môže nastať. Žitňanská vysvetlila, že v roku 2019 bude parlament voliť až deväť z celkového počtu 13 ústavných sudcov, a to na funkčné obdobie 12 rokov.
„Preto ak nepríde k zásadnej zmene a Smer bude mať aj po voľbách parlamentnú väčšinu, zvolí si do ústavného súdu deväť svojich nominantov, ktorí budú súd ovládať až do roku 2031, teda po tri nasledujúce volebné obdobia,“ predpokladá Žitňanská.
Smer by mohol v takomto prípade brániť všetkým pozitívnym zmenám, upozornila podpredsedníčka Mosta-Híd. Ústavný súd totiž zohráva z pohľadu právneho štátu nezastupiteľnú a kľúčovú úlohu. Riziko sa však podľa Žitňanskej netýka iba súčasnej vládnej strany, ale platí všeobecne. Návrh novely ústavy preto strana mieni podať bez ohľadu na to, či bude v budúcej vláde, alebo opozícii.
Ústavný právnik Peter Kresák, ktorý kandiduje za Most-Híd, je presvedčený, že súčasný spôsob voľby ústavných sudcov, keď parlament volí dvojnásobný počet kandidátov, z ktorých si vyberá prezident, je pomerne netradičný. V posledných dvoch rokoch sa podľa neho javí ako problematický a prináša nerovnováhu pri utváraní tohto ústavného orgánu.
Most-Híd prichádza s takzvaným modelom 5+5+5. Kresák vysvetlil, že treba rozdeliť oprávnenie nominovať ústavných sudcov medzi parlament, prezidenta a súdnu radu. Každý z nich by vyberal jednu tretinu pléna ústavného súdu.
V tejto súvislosti strana navrhuje zvýšiť počet ústavných sudcov zo súčasných 13 na 15. Podľa Kresáka by to mohlo priniesť i zrýchlenie rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Súčasťou navrhovanej reformy je i rozšírenie požiadaviek na kandidátov na významný justičný post.
Tí by mali mať právnické vzdelanie tretieho stupňa, čo podľa Kresáka garantuje potrebnú schopnosť tvorivého myslenia. Pre kandidátov by tiež malo platiť, že sú uznávanými osobnosťami v oblasti práva. Most-Híd napokon presadzuje, aby voľba kandidátov v parlamente i v súdnej rade bola verejná.
„Je potrebné, aby sa poslanci aj členovia súdnej rady dokázali verejne zastať svojho názoru a obhájiť ho pred svojimi voličmi, respektíve pred sudcovskou komunitou,“ vysvetlil ústavný právnik.
.JPG)
