Môj profil 
Predplatné
Vatikán 15. marca (TASR) – Zvolenie argentínskeho kardinála Jorgeho Maria Borgogliu za pápeža privítala ruská pravoslávna cirkev i moslimskí hodnostári, ktorí si od jeho pontifikátu sľubujú zlepšenie vzťahov medzi ich cirkvami a Vatikánom.
Medzičasom, samotný pápež František v osobnom liste pozval rímskeho hlavného rabína Riccarda na svoju inauguračnú omšu a vyslovil nádej, že počas svojho pontifikátu bude schopný prispieť k ďalšiemu pokroku v dobrých vzťahoch medzi katolíkmi a židmi. Informoval o tom vatikánsky rozhlas.
Vzťahy medzi katolíkmi a židmi sa výrazne zlepšili po Druhom vatikánskom koncile, ktorý sa konal v rokoch 1962-1965. Konciloví otcovia vtedy prijali vyhlásenie, v ktorom odmietli kolektívnu vinu príslušníkov židovského národa na Kristovom umučení a vyzvali dialóg so všetkými náboženstvami.
Obaja Františkovi bezprostrední predchodcovia – Benedikt XVI. i Ján Pavol II. – počas pontifikátu navštívili rímsku hlavnú synagógu. Rímska židovská komunita je najstaršou v diaspóre a zastáva významnú rolu vo formovaní katolícko-židovských vzťahov po celom svete. Židovské organizácie privítali zvolenie pápeža Františka, ktorý ako arcibiskup a kardinál Jorge Maria Bergoglio udržiaval dobré vzťahy s argentínskou židovskou komunitou a v roku 2010 vydal knihu o dialógu medzi náboženstvami, ktorú napísal spolu s argentínskym rabínom Abrahamom Skorkom.
Na spoločnú obranu kresťanov prenasledovaných v niektorých častiach sveta vyzval patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi Kirill v liste, ktorý zaslal pápežovi Františkovi pri príležitosti jeho zvolenia do úradu. Súčasne ho, ako zástancu tradičných hodnôt, vyzval, aby spoločne šírili morálne hodnoty a čelili tak v modernom svete rozmáhajúcemu sa sekularizmu. Rímsky pápež a patriarcha ruskej pravoslávnej cirkvi sa doteraz nikdy nestretli, čiastočne aj kvôli pôsobeniu katolíckych misionárov na území Ruska a kvôli sporom ohľadom majetkov cirkvi na Ukrajine. Metropolita Ilarion, ktorý v cirkvi zodpovedá za vzťahy so zahraničím, pre ruskú agentúru ITAR-TASS uviedol, že takéto stretnutie bude možné, ale jeho miesto a čas závisia od toho, ako rýchlo budú obe strany schopné prekonať konflikty z prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia, ktoré boli krokom späť vo vývoji dialógu medzi pravoslávnymi a katolíckymi kresťanmi.
Moslimský svet vyjadril nádej v zlepšenie vzťahov s Vatikánom po zvolení pápeža Františka, ktorý v úrade vystriedal Benedikta XVI. vnímaného ako nepriateľa islamu.
Predseda Organizácie islamskej konferencie Ekmeleddin Ihsanoglu v liste Františkovi vyjadril nádej v "obnovenie srdečného a úprimného priateľstva medzi islamom a kresťanstvom" počas jeho pontifikátu. Ihsanoglu v liste zopakoval výzvu na dosiahnutie historického zmierenia medzi islamom a kresťanstvom.
Benediktov pontifikát sa niesol v znamení série dezinterpretácie jeho slov, ktoré potom moslimovia považovali urážku svojej viery. V roku 2006 pápež napr. vyvolal ich hnev anekdotou, v ktorej bol prorok Mohamed vyobrazený ako vojnový štváč šíriaci moslimské učenie mečom.
Dialóg medzi moslimami a katolíkmi sa síce v roku 2009 obnovil, ale znova sa prerušil začiatkom roku 2011 po tom, ako Benedikt dôrazne vyzval na ochranu kresťanských menšín po samovražednom bombovom útoku na kostol v egyptskej Alexandrii.
Egyptský denník al-Azhar vtedy vyzval na prerušenie vzťahov s Vatikánom počas pontifikátu Benedikta za jeho opakované negatívne pertraktovanie islamu a tvrdenia, že kresťania a príslušníci iných náboženstiev sú na Blízkom východe utláčaní.
Alí Bakr, odborník na islamské záležitosti z Centra pre politické a strategické štúdie univerzity al-Ahram, pre denník Saudi Gazette vyhlásil, že obnovenie dobrých vzťahov medzi moslimským svetom a Vatikánom závisí teraz od nového pápeža – "od jeho osobnosti, zmýšľania a vízie ohľadom zmierenia s moslimami".
.jpg)
.JPG)
