Lavrov v rozhovore pre denník Pravda uviedol, že vzťahy medzi Bratislavou a Moskvou dosiahli “vysokú úroveň dôvery”. S uspokojením tiež konštatuje “obojstrannú vôľu naďalej rozvíjať bilaterálnu spoluprácu”. Lavrov ocenil vzťah s jeho slovenským kolegom Miroslavom Lajčákom, podotkol, že sa upevňujú medziparlamentné styky a rozvíjajú medziregionálne výmeny. Slovensko zároveň označil za “dôležitého obchodného a hospodárskeho partnera Ruska v Európe” (viac v článku).

Klus na to reagoval, že sa potešil, keď videl rozhovor Lavrova v slovenskom médiu: “Potešil som sa, keďže mi úprimne a dlhodobo záleží na zlepšení rusko-slovenských a v širšom kontexte aj rusko-európskych, či rusko-atlantických vzťahov. O to zvlášť, že jedna zo známych zásad hovorí, že kde končí komunikácia, začína konfrontácia. A tá je vo svojej dnešnej podobe len plytvaním energiou oboch strán. Energiou, ktorá by sa dala využiť omnoho efektívnejšie.”

Zároveň Klus uviedol, že základom dlhodobo korektných vzťahov je “čistý stôl” a dôsledne vysvetlené trecie plochy. “No a tu prichádza problém. Exkluzívny rozhovor smerovaný slovenskému publiku totiž nielenže nedal odpovede na viaceré závažné otázky, ktoré zaťažujú slovensko – ruské vzťahy, ale naopak umocnil pachuť niektorých z nich,” píše poslanec za SaS.

Klusovi prekážajú najmä tieto Lavrovove slová: “…nikdy nezasahujeme do vnútorných záležitostí iných štátov. To nie je naša metóda.”; “Krym je neoddeliteľnou súčasťou Ruskej federácie. V súčasnosti je úplne dovŕšený proces integrácie polostrova do celoruského politického, právneho, sociálno-ekonomického priestoru.”; “Chcem zdôrazniť, že pripojenie Krymu k Rusku prebehlo prísne v súlade s medzinárodným právom. Obyvatelia polostrova realizovali svoje právo na sebaurčenie zakotvené v Charte Organizácie Spojených národov po tom, čo v Kyjeve došlo k protiústavnému prevratu a zo strany ukrajinských ultranacionalistov začali zaznievať otvorené hrozby na adresu po rusky hovoriacich obyvateľov Krymu. Vôľa obyvateľov polostrova vyjadrená v referende im zaistila, že sa vyhli bratovražednej vojne, akú kyjevská vrchnosť rozpútala proti vlastným občanom na juhovýchode Ukrajiny v Donbase.”; “Špekulácie o tom, že Rusko sa údajne snaží oslabiť alebo rozbiť Európu, sú absurdné.” ; “Nord Stream 2 má výlučne komerčný charakter. Realizácia projektu má za cieľ diverzifikovať trasy dodávok plynu, eliminovať tranzitné riziká a v konečnom dôsledku uspokojiť rastúci dopyt ekonomík európskych štátov po energetických zdrojoch, posilniť energetickú bezpečnosť celého európskeho kontinentu.”

Klus dodáva, že vie, aké sú úskalia korešpondenčnej formy rozhovoru a zložitosti operatívneho formulovania otázok človeku, ako je Sergej Lavrov. “No predsa mi nedá aspoň v tejto podobe nepokúsiť sa naformulovať pár doplňujúcich otázok, na ktoré by čitateľ na Slovensku určite rád dostal odpoveď:”

1. Ako si vysvetliť, že NORD STREAM 2 označuje za výhradne komerčný projekt, no jedným dychom dodáva záujem eliminovať tranzitné riziká, pričom práve súčasťou tejto tranzitnej siete s nemalými príjmami sme aj my na Slovensku?

2. Ako je možné, že sa zrazu (trend výhradne posledných 5 rokov) v celej Európe našli tisícky odhodlaných “diskutérov”, “rozosielačov e-mailov” a médií bojujúcich do poslednej kvapky krvi za výhradne ruský výklad domácej a zahraničnej politiky a podporujúci všetky dezintegračné tendencie EÚ a NATO, ak Rusko tak prísne dodržiava neintervenciu do vnútorných záležitostí iných štátov?

3. Ako by sa p. ministrovi páčilo, ak by podľa rovnakého princípu “medzinárodného práva” postupovali Fíni alebo Japonci pri anexii východnej Karélie, resp. Kurilských ostrovov, alebo ak to chceme trošku lokalizovať Maďari pri anexii Žitného ostrova?

4. Ako to bolo s neoznačenými vojakmi “dozorujúcimi” s nabitými zbraňami na “legálny” priebeh referenda na Kryme? Toho, ktoré zhruba tretina obyvateľov Krymu – Ukrajincov a Tatárov, malo v pláne bojkotovať. A tiež ako to bolo s podozreniami o machináciách s hlasovaním, či zoznammi voličov?

5. Ako je to s “dovolenkujúcimi” ruskými vojakmi na Donbase, ktorým Ruská federácia “zhodou okolností” dovolila zobrať si na dovolenku aj ťažkú bojovú techniku označenú a zaradenú do výzbroje ruskej armády?

6. Kedy chce Rusko vydať zodpovedných za zostrelenie letu MH17, keďže vyšetrovanie úplne jasne dokázalo kto, odkiaľ aj s čím sa strieľalo?

7. No a v neposlednom rade, čím si vysvetľuje, že 50 rokov po okupácii Československa sa v prísne kontrolovaných ruských médiách, akiste s vedomím ruskej vlády opäť objavujú názory o prvej zo série “farebných revolúcií”, “kontrarevolúcii”, “revizionizme”, “lynčovaní komunistov” a pod.. A tiež ako si vysvetľuje, že podľa posledného prieskumu sa až 36 % Rusov domnieva, že bolo správne, keď Sovietsky zväz poslal vojakov do Československa. Že 23 % z 1600 respondentov celoštátneho prieskumu považuje Pražskú jar za protisovietske hnutie, ktoré malo za cieľ transformáciu Československa na západnú krajinu. Ďalších 21 % pokladá Pražskú jar za podvratnú akciu zosnovanú Západom s cieľom rozdeliť východný blok. A že len menej ako pätina respondentov (19 %) sa nazdáva, že Sovietsky zväz nebol oprávnený na inváziu?

“Verím, že úprimné a pravdivé odpovede ministra Lavrova, ideálne aj s návrhom ako predmetné problémy riešiť, by boli dobrým základom ako prejsť od škodlivej propagandy ku konštruktívnemu partnerstvu. Takému, ktoré si aj podľa slov pána ministra iste prajú obe strany,” dodal Klus.