Môj profil 
Predplatné
“Dnes platí viac než 50 dohôd uzavretých medzi subjektmi Ruskej federácie a miestnymi samosprávami, ako aj s Ministerstvom hospodárstva SR. Intenzívnu činnosť v oblasti upevňovania stykov medzi regiónmi a partnerskými mestami vyvíja Medzinárodná asociácia družobných miest a Združenie miest a obcí Slovenska. Slovensko je dôležitým obchodným a hospodárskym partnerom Ruska v Európe. Rastie tovarový obrat, ktorý za minulý rok dosiahol 5,3 miliardy dolárov. Ku kladnej dynamike určite prispeje aj lokalizácia výroby slovenských firiem v Rusku,” povedal šéf ruskej diplomacie s tým, že sa realizujú aj projekty medzi ministerstvami kultúry.
Lavrov sa v rozhovore venoval aj iným témam – vzťahom s Washingtonom, Krymu či Sýrii. Vyjadril sa aj k projektu plynovodu Nord Stream 2, ktorý ohrozí tranzit plynu cez Slovensko a Ukrajinu. “Nord Stream 2 má výlučne komerčný charakter. Realizácia projektu má za cieľ diverzifikovať trasy dodávok plynu, eliminovať tranzitné riziká a v konečnom dôsledku uspokojiť rastúci dopyt ekonomík európskych štátov po energetických zdrojoch, posilniť energetickú bezpečnosť celého európskeho kontinentu. Má mimochodom aj zvýšiť úroveň pozitívnej vzájomnej ekonomickej závislosti medzi Ruskom a Európskou úniou, na ktorej spočívajú obojstranne výhodné vzťahy a stabilita na európskom kontinente,” povedal Lavrov.
Pokiaľ ide o zasahovanie Ruska do vnútorných záležitostí iných štátov, Lavrov to odmietol a vyhlásil, že to iné štáty zasahujú do ich záležitostí a vnútorných záležitostí ďalších krajín. O snahe ukrajinského ľudu priblížiť sa k EÚ hovoril ako o “protiústavnom prevrate” a vyhlásil, že Krym je “neoddeliteľnou súčasťou Ruskej federácie”. Lavrov sa vrátil aj k nedávnemu stretnutiu ruského prezidenta Vladimíra Putina s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Podľa Lavrova majú USA aj Kremeľ zhodné záujmy v otázkach bilaterálnej aj medzinárodnej agendy a negatívna dynamika vo vzťahoch škodí obom krajinám. “Problémom je však to, že na vzťahoch sa rovnako ako predtým veľmi odzrkadľuje vnútropolitická konjunktúra v USA. Ako som už spomínal, isté sily vo washingtonských mocenských štruktúrach rozpútavajú rusofóbsku hystériu a usilujú sa zablokovať akékoľvek pozitívne zmeny v bilaterálnych záležitostiach. Nie je náhoda, že D. Trump sa okamžite po helsinskom stretnutí stal terčom kritiky zo strany oponentov a v Kongrese sa pustili do prípravy nových iniciatív zameraných proti Rusku,” pokračoval Lavrov.
.jpg)
.jpg)
