Máme sa báť Ruska?

Bratislava 24. apríla 2021 (HSP/Foto:  TASR- Pavel Neubauer, TASR/AP-Olivier Hoslet, Pool via AP, TASR/AP-Metropolitan Police via AP, TASR-Martin Baumann, Marko Erd, Radovan Stoklasa)

V sobotu 17. apríla Česká republika oznámila vyhostenie 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe. Podľa českých predstaviteľov totiž existuje dôvodné podozrenie o zapojení dôstojníkov ruskej GRU, jednotky 291155 do výbuchu muničných skladov areálu Vrbětice v roku 2014. Slovenská republika v tejto súvislosti vyjadrila solidaritu so svojim susedom a vyhostila troch ruských diplomatov. Máme sa báť Ruska? Odpovedal Ján Keller, Jozef Banáš, Eduard Chmelár, Marián Tkáč, Benjamin Kuras a Jozef Mikloško

Vyhostenie 18 pracovníkov ruskej ambasády

Uplynulú sobotu, 17. apríla, Česká republika oznámila, že vyhostí 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, ktorí boli identifikovaní ako dôstojníci tajných služieb. Na opustenie ČR dostali 48 hodín.

“Boli sme v piatok večer jednoznačne informovaní o závažných skutočnostiach týkajúcich sa bezpečnosti našej krajiny. Informovali sme dnes prezidenta Zemana o tomto prípade a o navrhovanom postupe a prezident nám vyjadril absolútnu podporu. Na základe jednoznačných dôkazov získaných vyšetrovaním našich bezpečnostných zložiek musím konštatovať, že existuje dôvodné podozrenie o zapojení dôstojníkov ruskej GRU, jednotky 291155 do výbuchu muničných skladov areálu Vrbětice v roku 2014,” vyhlásil český premiér Andrej Babiš na spoločnej tlačovej konferencii s Jánom Hamáčkom.

Prvý muničný sklad vo Vrběticiach explodoval 16. októbra 2014 a druhý 3. decembra toho istého roku. Pri prvom výbuchu zomreli dvaja ľudia.

Oba sklady si prenajímala ostravská firma Imex Group. Náklady na sanáciu objektu dosiahli stovky miliónov korún. Česká polícia výbuchy vyšetruje ako trestný čin všeobecného ohrozenia.

Pátranie po ruských občanoch

Česká polícia následne vyhlásila pátranie po ruských občanoch Alexandrovi Petrovovi a Ruslanovi Boširovovi, ktorých Veľká Británia podozrieva z otravy bývalého dôstojníka GRU Sergeja Skripaľa.

Podľa českého najvyššieho štátneho zástupcu majú totiž stáť aj za výbuchom v sklade. Tretím podozrivým je Sergej Fedotov, ktorý podľa svojich slov pracoval v rámci ruskej diplomatickej misie v ČR.

Moskva v reakcii na postup Českej republiky vyhostila 20 zamestnancov českého veľvyslanectva. Bol medzi nimi aj zástupca veľvyslanca, čo bolo pre Prahu prekvapením.

Akcia nebola namierená voči Českej republike

Český premiér Andrej Babiš v pondelok 19. apríla zaradil spiatočku a svoje vyjadrenia korigoval. Uviedol, že výbuchy vo Vrběticiach nemožno považovať za akt štátneho terorizmu. Podľa jeho slov išlo o útok na tovar bulharského obchodníka, a nie o akciu namierenú voči Českej republike.

Tvrdil však, že dôkazy o účasti Rusov na výbuchu vo Vrběticiach sú presvedčivé. Vyhlásil, že české tajné služby pracovali na rozkrytí prípadu so zahraničnými partnermi.

Bulharská spoločnosť odmieta spojenie s výbuchmi skladov v Česku.

Vyradenie Rosatomu

Česká vláda zároveň v reakcii na zverejnené informácie vyradila Rosatom z radov uchádzačov o účasť v tendri na výstavbu nového energetického bloku jadrovej elektrárne Dukovany na juhovýchode krajiny.

Štátna spoločnosť Rosatom reagovala a označila rozhodnutie za netrhové a politicky angažované.

Požiadavka vyhostenia ruských diplomatov

Český vicepremiér Ján Hamáček požiadal členské štáty Európskej únie a partnerské krajiny NATO, aby prejavili solidaritu s jeho krajinou a takisto vyhostili ruských diplomatov.

Na Slovensku túto požiadavku hneď na začiatku kauzy verejne vyslovila mimoparlamentná strana Progresívne Slovensko (PS), ktorá žiadala vyhostenie ruských agentov z ambasády v Bratislave.

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Ivan Korčok (nom. SaS) odsúdil „podvratné aktivity namierené na bezpečnosť Českej republiky“. Na svojom profile na sociálnej a mikroblogovacej sieti tak podporil ČR, ktorú označil za najbližšieho suseda a spojenca Slovenska.

„Prípady z muničných skladov vo Vrběticiach, ale aj zo Salisbury, sú najviditeľnejšími dôkazmi ich cieleného a škodlivého pôsobenia v Európe, kde sa ruská vláda neštíti zabíjať nevinných občanov iných krajín. Takéto konanie Ruskej federácie je neprípustné a musí byť jasne pomenované a potrestané. Spoločne s nelegálnou anexiou Krymu, vojenským zapojením do konfliktu na juhovýchode Ukrajiny, neohlásenými podozrivými presunmi vojenských jednotiek po celom svete, cieleným porušovaním svojich medzinárodných záväzkov a cielenými dezinformačnými kampaňami spochybňujú záujem o pragmatický dialóg a spoluprácu,“ vyjadril sa k situácii v Českej republike minister obrany Jaroslav Naď.

Vyhostenie ruských diplomatov zo Slovenskej republiky

Prešlo niekoľko dní a Slovensko ako prvá krajina prejavila solidaritu s Českou republikou a vyhostila z Bratislavy troch ruských diplomatov.

„Slovenská republika potvrdzuje svoj záujem o budovanie vzťahov s Ruskou federáciou, ktoré bude založené na vzájomnom rešpekte. Zároveň očakávame, že k tomu prispejú zástupcovia diplomacie ruskej misie, ktorí budú rešpektovať princípy správania založené na príslušných medzinárodných dohovoroch,“ vyhlásil premiér Eduard Heger (OĽaNO) ministra obrany Jaroslava Naďa (OĽANO) a ministra zahraničných vecí Ivana Korčoka (nominant SaS).

Reklama

Českej republike opätovne vyjadril solidaritu a plnú podporu. Rozhodnutiu o vyhostení podľa premiéra predchádzalo dôkladné vyhodnotenie informácií našich spravodajských služieb.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v reakcii na krok slovenskej vlády avizovalo, že „odpoveď na seba nenechá dlho čakať”.

Máme sa báť Ruska?

Česi nemajú vo väčšine Rusko radi. Mnohí sa ho boja, pripomína Zdenek Čech v predhovore knihy Máme sa báť Ruska? od autorky Veroniky Salminen. Autorka je komparatívnou historičkou, politickou analytičkou a v menovanej knihe sa pozerá na Rusko v historickom, geografickom, kultúrnom i náboženskom kontexte.

V súvislosti so situáciou v Českej republike sme sa preto opýtali známych osobností, či sa máme obávať Ruska: Použijúc názov knihy Veroniky Salminen máme sa podľa vás báť Ruska?

Ján Keller – český sociológ a bývalý europoslanec

Z čiastkových informácií, ktoré mám, sa domnievam, že kauza výbuchu vo Vrběticiach je účelovo vykonštruovaná a som presvedčený, že jediní, kto na to doplatia bude Babišova ANO a Hamáčková ČSSD.

Jozef Banáš – spisovateľ a bývalý politik

Rusko nás s určitosťou neohrozuje. Myslím si, že od chvíle, keď sa skončila existencia Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu, a od chvíle, keď bol porušený sľub daný Gorbačovovi a Jeľcinovi, že NATO sa rozširovať nebude a následne sa všetky satelity Sovietskeho zväzu stali členmi NATO, sa Rusko dostalo skôr do obrannej pozície.

Keď sa pozriete na mapu, zistíte, že je z veľkej časti obkľúčené krajinami NATO, okolo Ruska je rozmiestnených niekoľko desiatok základní USA, takže jednoznačne sa dá vidieť, že v tej agresívnejšej pozícii sú skôr USA a NATO, než Rusko.

Z hľadiska Slovenskej republiky to ani logicky nedáva zmysel: aký dôvod by malo Rusko ohrozovať Slovensko? Zmysel by mohlo dávať, keby sa Putin chcel pokúsiť nejakým spôsobom zrekonštruovať Sovietsky zväz, resp. Spoločenstvo nezávislých štátov alebo niečo podobné, ale ani v takom prípade by celkom určite neuvažoval nad zahrnutím Slovenska do takej formy štátneho útvaru.

Slovensko by zo strany Ruska mohlo byť ohrozené jedine vtedy, keby sme na našom území umiestnili nejaké základne so zbraňami namierenými proti Rusku. Je pochopiteľné, že vtedy by sa Rusko pripravilo na obranu.

Eduard Chmelár – politický analytik a historik

Diskurz o Rusku nie je ani strategický, ani hodnotový, ale paranoidný a šovinistický. Spomeňte si na to, kedy ste naposledy čítali alebo počuli niečo pozitívne o Rusku, Číne alebo ktorejkoľvek vyspelej civilizácii. Nemusím vám vysvetľovať, že nie je pravdou, že sa tam nič inšpiratívne nedeje, to len my sme informačne izolovaní o dianí vo svete viac ako za normalizácie.

Vytvárame si vo svete čoraz viac nepriateľov a tento prístup je chorý. Navyše je v rozpore s pocitmi ľudí. Ak podľa najnovšieho prieskumu 57 % Čechov a až 61 % Slovákov odmieta myšlienku, že nás Rusko ohrozuje, chcete tých ľudí násilne preorientovať, aby Rusov nenávideli? Znepokojuje ma, keď najmä v Česku vidím čoraz viac nielen bežných ľudí, ale aj politikov, ktorí nazývajú Rusov dehonestujúco „Rusákmi“. To je až nebezpečne šovinistický slovník na úrovni nacistického pomenovania „Židák“. Pozor na to.

Za najväčší problém považujem, že Európska únia nemá definované vlastné záujmy – ani vo vzťahu k USA, ani vo vzťahu k Rusku. Našou jedinou prvoplánovou politikou voči Rusku je vytláčať ho a klásť mu neustále nové a nové podmienky, ktoré po splnení už nestačia. Ale toto nie je rozumná politika. Táto špirála konfrontácie sa musí skončiť jasnými pravidlami, ktoré nahradia konkurenciu spoluprácou. To potrebujeme oveľa viac ako neustále hecovanie atmosféry nepriateľstva.

Marián Tkáč – historik a bývalý predseda Matice slovenskej

Celé dejiny sú bojom Dobra so Zlom, báť sa treba toho druhého. A kto je kto? Kto koľko má základní mimo vlastného územia? Kto koľko rozpútal vojen za posledných 100 rokov? Toto sú skutky, zatiaľ čo kuvikanie jastrabov typu Naď, Valášek či Korčok sú len naučené a „honorované“ frázy. Iba idiot môže vyzvať Rusov, aby sa vrátili od svojich hraníc zo svojej strany „domov“! Aj keď opatrný človek by nemal občas veriť ani sám sebe, verme iným.

Napríklad Václavovi Klausovi, ktorý udalosť súvisiacu so zničením muničného skladu do Vrběticiach pred siedmimi rokmi(!) označil za vykonštruovaného strašiaka a dodal: „Verím, že keby v amerických prezidentských voľbách znovu vyhral Trump, oneskorená kauza Vrbětice by nenastala.“ A nastala. Prišla „trma-vrma“: veď tí Česi chceli dať zákazku v Dukovanoch Rusom! A Slováci bez schválenia tamtými si dovolili doviezť ruský Sputnik V! Politický analytik Ján Baránek vidí v situácii, ktorá prichádza, ba už je tu, „fašizáciu“ Európy a celého sveta. Lebo ho riadia zlí ľudia.

K tomu, čo sa práve deje, sa vyjadruje veľmi ťažko, nepoznáme všetky súvislosti a okolnosti, žijeme v umelo pestovanom „vákuu pravdy“. A po druhé: zmeny situácie nastávajú tak rýchlo, že ich nestačíme ani len sledovať. Máme či nemáme veriť informáciám, že USA tlačia na Česko, aby prerušilo diplomatické styky s Ruskom? Žeby to bol český národný záujem? Nuž a máme či nemáme sa báť, ak súčasná správkyňa Grasalkovičovho paláca spolu s ešte „neohriatym“ správcom vládneho paláca stihli už 18. apríla vyjadriť podporu vyhosteniu ruských diplomatov z Česka, čo sa udialo len v sobotu 17. apríla večer? To situáciu zhodnotili tak rýchlo sami od seba? A kto im prikázal nezmyselne vyhostiť troch ruských diplomatov? V čase, keď sa po našej železnici prepravujú tanky a iná vojenská výzbroj, čo sa už ani neusilujú „schovať pod celty“? Skade a ktorým to smerom idú?

Ja sa bojím návratu roku 1941, keď vtedajší správca vládnej budovy vyhlásil vojnu svojvoľne a sám, bez súhlasu snemu, lebo vedel, že snem by bol proti. Vtedajší správca Grasalkovičovho paláca nebol s nasadením Slovákov na východný front spokojný, a podľa očitého svedka, keď rozdával prijímanie, kľačiaceho predsedu vlády práve preto obišiel, a potom povedal: „Najradšej by som ho bol tým kalichom tresol po hlave!“

Ak sa máme niečoho báť, tak to je vojna. A naša účasť v nej. A zase na nesprávnej strane. Veď ktorým že to smerom prevážajú cez Slovensko tanky?

Benjamin Kuras – český spisovateľ a dramatik

Najnovším vyhrážaním “tvrdšou odvetou” sa Rusi opäť prejavujú ako záludný, pomstychtivý a panovačný národ, ktorému nemožno dôverovať. Báť by sme sa ho mali do takej miery, akú potrebujeme, aby sme boli v strehu a pripravení sa brániť.

Tiež to potvrdzuje, že cez všetky tie sebadeštruktívne procesy, ktorými prechádza Západ a ktoré nesmieme kopírovať, sme s ním ešte stále v bezpečnejšom klube, než by sme boli v akejkoľvek forme spojenectva s Ruskom.

Môžeme vlastne Rusom byť vďační, že sa takto odhaľujú v čase, keď sa niektorým kritikom morálne slabnúceho Západu začínalo spojenectvo s Ruskom javiť ako možná a snáď aj žiaduca alternatíva. Z tejto psychickej poruchy sa vďaka tomu snáď mnohí z nich ešte stihnú vyliečiť. To platí nielen pre Česko, ale pre celú postkomunistickú Strednú Európu.

Jozef Mikloško – bývalý podpredseda vlády ČSFR a veľvyslanec Slovenska v Taliansku, na Malte a v San Marine

Ruska sa nemusíme báť, nechce nás napadnúť, aj keď ministri Korčok a Naď tvrdia opak. Príliš dávajú na kampane USA, vlastne NATO. Rusi nepotrebujú cudzie územia, majú dosť svojich. Nepotrebujú ani suroviny, všetko majú, plyn aj naftu. Nepotrebujú šíriť, ako bývalé ZSSR, nejakú ideológiu, veď marxizmus je dnes skôr na západných univerzitách. Odmietajú liberalizmus a jeho bezbrehé slobody. Nepotrebujú brániť ani svojich krajanov, ktorým u nás nič nehrozí. Cením si, že Rusko je aj po 70 rokoch komunistickej ateizácie stále viac kresťansky orientované.

Svet si uvedomil, nie však jeho elity, že neobmedzený rast už narazil na svoje hranice, že zdroje planéty sú obmedzené. Ani lacná tlač papierov, ktoré sa volajú doláre alebo eurá, nefunguje. Kolonizácia a vykorisťovanie iných krajín je stále ťažšie. Rusov 70 rokov ničil komunizmus, ale ich nezničil. Ľudia veľa trpeli, a preto veľa vedia a veľa znesú. Aj jednoduchí ľudia si stále cenia dobré umenie, literatúru aj hudbu. Tí, čo by ich chceli napadnúť, by si mali spomenúť, ako dopadli v Rusku Francúzi a Nemci.

Posledná vojna stála Sovietsky zväz 11 mil. životov vojakov a vyše 15 mil. civilov, nebolo rodiny, ktorá by za niekým nesmútila. Prečítal som o tom veľa kníh ruských spisovateľov, čítal som aj o historke mamy, ktorej sa z vojny nevrátili 7 synovia, ktorí chceli žiť.

V roku 1968 sme sa, aj kvôli Čechom, príliš ponáhľali do náručia Západu. Na 21 rokov nás Sovieti a ďalšie armády obsadili a tvrdo nás „normalizovali“. Kresťania odmietajú sovietski komunizmus, ale aj menčestrovský kapitalizmu, v ktorom ide iba o peniaze, zisk a úspech za každú cenu. Sociálne učenie Cirkvi je ďaleko od oboch týchto systémov.

Prezident Jelcin, aj keď zakázal KSSS a zhabal ich majetky, príliš počúval západných poradcov, ktorí drancovali Rusko. Česi dnes začali zbytočne ťaženie proti Rusku, na ktoré doplatia. Slovensko je malý slovanský štát, malo by mať korektný vzťah k Západu aj k Východu. Ak sa rozpustila Varšavská zmluva, aj NATO sa malo zrušiť, také boli prísľuby Reagana Gorbačovovi. Som rád, že Slováci stále majú zdravý rozum, aj keď pri dnešnom „solidárnom“ vyhosťovaní diplomatov preukázali trápnu iniciatívu.

Dnes sa Rusko prekvapujúcu rozvíja, pričom západné štáty a USA si udržujú svoj štandard najmä z dlhov, ktoré ťažko splatia. Hlavným cieľom dneška je udržanie mieru, v ktorom Európa žije 76 rokov. Vojna sa ľahko začne, rýchlo by posunula ľudstvo o 100 rokov dozadu. To vedia aj Rusi, a preto sa ich Slováci nemusia báť  – dnešné Rusko nie je ZSSR.