Na filmovom festivale v Benátkach bol uvedený film o Putinovi

Podľa DW je film francúzskeho režiséra Oliviera Assayasa postavený na fiktívnej postave Vadima Baranova, bývalého Putinovho asistenta.

Dej sa začína v roku 2019. Americký novinár, autor knihy o „páde demokracie v Rusku“, dostane príležitosť stretnúť sa s Baranovom vďaka náhodnému online rozhovoru o románe Jevgenija Zamjatina „My“.

Kedysi bol najvyšším asistentom Vladimira Putina a jednou z kľúčových postáv ruskej politiky. Začiatkom 90. rokov pracoval Baranov ako televízny producent a po stretnutí s Borisom Berezovským sa dostal do okruhu blízkych spolupracovníkov a skončil po boku budúceho prezidenta. Je to Baranov, nie Berezovský, kto sa stáva Putinovým dôverníkom, vytvára jeho verejný imidž a radí v najdôležitejších otázkach.

Film zobrazuje udalosti konca 90. a začiatku 21. storočia. Divákovi sa pripomínajú výbuchy v bytových domoch v roku 1999, katastrofa ponorky Kursk, protesty Pussy Riot a letmý pohľad na Putinovu konfrontáciu s oligarchami. V zábere sa objavujú aj skutočné postavy ako Eduard Limonov a vodca Nočných vlkov Alexander Zaldostanov.

Baranovova osobná dráma sa odvíja súbežne s príbehom Putinového vzostupu. Sleduje, ako prezident eliminuje konkurentov a čoraz pevnejšie koncentruje moc. Aby postava získala ľudský rozmer, predstavuje sa ľúbostný príbeh: Baranovov románik so speváčkou Kseniou, ktorý sa začal v 90. rokoch a obnovil sa o niekoľko rokov neskôr.

Podľa DW je obraz Putina vo filme mimoriadne schematický: je prísny, bez zmyslu pre humor, v každodennom živote si objednáva kašu a sám griluje mäso. Medzi ním a Baranovom nie je žiadna osobná väzba – ich dialógy sa obmedzujú na diskusiu o politike.

Dej filmu „Kremeľský čarodejník“ je teda sériou epizód z ruských dejín posledných desaťročí, lámaných cez prizmu osudu hlavnej postavy – Vadima Baranova, „sivého kardinála“, ktorý sa ocitol po Putinovej strane v kľúčových momentoch jeho vývoja.