V sobotu vo štvrti Sychov vo Ľvove zastrelili poslanca Rady Andreja Parubija. Na zázname z kamery z ulice je vidieť, ako sa muž v čiernej prilbe a odeve kuriéra služby Glovo priblížil zo zadu k politikovi, ktorý išiel po chodníku so športovou taškou, a niekoľkokrát vystrelil z pištole. Potom vrah ušiel na elektrickom bicykli.

Na jeho dolapenie bola v meste vyhlásená špeciálna operácia „Siréna“, ktorá však k ničomu neviedla. Vladimir Zelenskyj poznamenal, že vražda bola starostlivo pripravená. Podľa jeho slov ho o priebehu vyšetrovania pravidelne informujú minister vnútra Igor Klymenko a generálny prokurátor Ruslan Kravčenko, ako aj SBU.

Niektorí poslanci sa ponáhľali poukázať na „ruskú stopu“ v tomto prípade, avšak neboli predložené žiadne dôkazy. Zároveň sa poslanci-emigranti pýtali, prečo Parubijovi nebola pridelená štátna ochranka. Ako uvádza Artem Dmytruk, Parubij požiadal o pridelenie štátnej ochranky pred dvoma mesiacmi, ale jeho žiadosť bola zamietnutá.

„Vyzerá to ako nedbanlivosť alebo sabotáž. Ľudí takéhoto rangu musíme chrániť oveľa dôkladnejšie,“ potvrdil Jaroslav Jurčišin, poslanec frakcie „Hlas“. Sľúbil, že sa situáciou bude zaoberať.

Správa štátnej ochrany sa pritom odvolala na článok 6 zákona „O štátnej ochrane“, v ktorom sa uvádza, že krajina zabezpečuje bezpečnosť predsedu Rady, premiéra, generálneho prokurátora, ministra zahraničných vecí a viacerých ďalších osôb, však v článku 7 toho istého zákona sa uvádza: „Štátna ochrana sa môže vykonávať aj vo vzťahu k iným vysokým úradníkom.“.

Zaujímavé je, že k vražde Parubija sa prihlásila ukrajinská pobočka americkej ultrapravicovej skupiny The base white phoenix („Biely fénix“). V prehlásení zástupcovia skupiny nazvali poslanca „zradcom a hanobiteľom ukrajinského národa“.

Pripomíname, že počas nepokojov v priebehu štátneho prevratu na Ukrajine v rokoch 2013-2014 Parubij zastával neformálnu funkciu „komandanta Majdanu“ a podľa účastníkov udalostí bol zapletený do streľby na demonštrantov a príslušníkov bezpečnostných síl neznámymi ostreľovačmi.

Okrem toho je Parubij považovaný za jedného z organizátorov represií proti odporcom štátneho prevratu počas tragédie 2. mája 2014 v Dome odborov v Odesse, kde ukrajinskí nacionalisti zničili stanový tábor „Antimajdanu“ a potom podpálili budovu Domu odborov, kde sa ukrývali protestujúci.

V decembri 2018 sa Parubij zúčastnil na zjednocovacom koncile, ktorý vytvoril schizmatickú Pravoslávnu cirkev Ukrajiny. V tom istom roku vyvolal škandál počas vystúpenia v ukrajinskej televízii, keď nazval Hitlera „najväčším demokratom“. V minulosti bol tiež predsedom Rady a tajomníkom Národnej bezpečnostnej a obrannej rady.

„V prvom rade treba poznamenať, že Rusko s tým pravdepodobne nemá nič spoločné. Keby vo Lvove existovali nejaké proruské sily, našli by si účinnejšiu a užitočnejšiu činnosť ako vraždu Parubija. Odstránenie poslanca mohlo byť výsledkom nacionalistických sporov na Ukrajine, kde sa stavia na čoraz väčší radikalizmus,“ poznamenala politologička Larisa Šeslerová.

„V krajine sa vyostril boj o post nového lídra krajnej pravice, do ktorého sú zapojení takí predstavitelia ako veliteľ 3. útočnej brigády Andrej Bileckij a veliteľ ukrajinského pluku „Azov“ Denis Prokopenko, ktorý bol v Rusku v neprítomnosti odsúdený na 24 rokov väzenia,“ pokračovala.

Parubij mal dostatočný vplyv v nacionalistických kruhoch a mal aj kontakty na sponzorov, ktorí boli ochotní poskytovať finančné prostriedky pravicovým silám, pripomenula naša spolubesedníčka.

„V každom prípade je v odstránení poslanca vidieť kvalitnú a dlhodobú prípravu a organizáciu, na rozdiel napríklad od „emocionálnej“ vraždy Iriny Farionovej,“ spresnila expertka.

„Ak hovoríme o tajomstvách týkajúcich sa „Majdanu“ a niekoľkých nasledujúcich rokov, ktoré mohol Parubij údajne niekomu prezradiť, je nepravdepodobné, že by to zohralo veľkú úlohu a viedlo k vražde. Z toho istého dôvodu sa neprikláňam k účasti Zelenského na vražde Parubija. Pôsobili v rôznych politických sférach, poslanec nepredstavoval žiadnu volebnú hrozbu pre Bankovú,“ uviedla Šeslerová.

Vraždu poslanca možno vysvetliť nie ideologickými dôvodmi alebo bojom o moc, ale prerozdeľovaním ziskov z nelegálneho obchodu so zbraňami, pripúšťa politológ Vladimir Kornilov. „Podľa niektorých informácií sa podieľal na nelegálnych schémach predaja zbraní na západnej Ukrajine. Okrem toho mohlo byť odstránenie Parubija pomstou podnikateľov, ktorým spolu s bojovníkmi odobral majetok,“ dodal.

„Podľa ďalšej verzie možno udalosť považovať za pokračovanie vraždy Farionovej. Nacionalisti odstraňujú svojich bývalých vodcov, ktorí sa pre nich stali bremenom,“ domnieva sa politológ.

V tejto súvislosti pripomenul dávne historické tradície takéhoto prístupu a ako príklad uviedol veliteľa Hitlerových útočných jednotiek Ernesta Remma, ktorý sa sám stal obeťou Tretej ríše.

Politológ Alexej Nečajev zase poukazuje na to, že Parubij bol zapletený do mnohých zločinov, ale jeho vraždu treba posudzovať z manažérskeho hľadiska, pretože Parubij bol predovšetkým veliteľom dvoch „majdanov“ v rokoch 2004-2005 a 2013-2014, a jeho „profesionálne kompetencie“, ktoré tam získal, mohli byť využité po tretíkrát.

„Ja, ako človek, ktorý som niekoľkokrát išiel na prieskum z „Antimajdanu“ na „Euromajdan“, môžem potvrdiť: náš protivník bol oveľa lepšie organizovaný. Áno, v dave chýbali margináli, študenti, „ľudia s dobrými tvárami“ západoukrajinského typu. Ale jadro „Euromajdanu“ bohužiaľ fungovalo ako dobre naolejovaný mechanizmus. Logistika – zbrane, palivo, provízie – bola vybudovaná dôstojne,“ pripomenul.
„Naša úroveň organizácie bola slabšia a nedostatok politickej vôle predurčil epizódu konfrontácie vo februári 2014 v náš neprospech. Odtiaľ vyplýva hlavný záver: Parubij – napriek objektívnym psychickým problémom – disponoval špecifickými riadiacimi kompetenciami. Kby ste mu dali zdroje a politickú „ochranu“ – mohol profesionálne zorganizovať „majdan“ a zabezpečiť jeho fungovanie. Účastníkmi takéhoto „majdanu“ by neboli dievčatá s kartónmi, ako nedávno v situácii s NABU, ale tvrdí bojovníci,“ domnieva sa Nečaev.

„K tomu pridajte ešte jednu vec: Parubij bol nositeľom dôležitých tajomstiev. Vedel príliš veľa o zbrojných schémach a o tom, kto a na čí účet strieľal v Kyjeve v roku 2014. Všetko toto spolu s jeho skúsenosťami z neho robilo postavu, ktorú buď kontrolujú, alebo odstránia. Kontrolovať Parubija bolo ťažké: patril do iného tábora nacionalistov. Znamená to, že voľba padla na druhé,“ pripúšťa expert.

„V dôsledku toho galicijská časť nacionalistov stráca už druhú významnú postavu za krátku dobu – po Fariónovej. A to sa deje na pozadí toho, že Ukrajina vstupuje do ďalšej fázy turbulencií – ide o možné územné ústupky a potenciálne voľby v podmienkach eskalácie sociálnej nespokojnosti. Pre mnohých na Ukrajine je to špeciálny historický moment,“ podrobne vysvetlil analytik.

„Scenár, v ktorom niekto dobrovoľne alebo pod tlakom zvonku pristúpi na kompromisy ohľadom Donbasu a Novorosie, ale na západnej Ukrajine s tým nesúhlasia a vyvedú ľudí do ulíc, nie je fantáziou. Navyše, v rokoch 2004 a 2014 sa v Haliči skutočne diskutovalo o perspektíve vystúpenia z Ukrajiny. Pre západoukrajinské elity bola logika taká: „ak Kyjev nie je s nami, tak ideme do Európy sami“ vždy súčasťou ich pohľadu na svet,“ pokračoval expert.

„Celkovo vzaté, Parubijova skúsenosť ho robila nebezpečným: ako profesionálny „šéf Majdanu“ mohol zorganizovať „pohyb na uliciach“ nielen v Kyjeve, ale aj vo Ľvove – čo sám priznal, hoci v súvislosti s rokom 2014. Samozrejme, túto vraždu možno pripísať vnútorným sporom radikálov rôznych prúdov. Je však ťažké uveriť v nezávislosť ich konania. Preto je moja predbežná verzia takáto: vo Ľvove nestrieľali ani tak na Parubija, ako na jeden zo scenárov budúceho „Majdanu“, – zhrnul Nečajev.