Obrázky zo súčasného Paríža pripomínajúce scény z občianskej vojny obleteli svet. Po búrlivom víkende francúzska vláda v stredu ráno ústami premiéra Edouarda Phillipa oznámila zmrazenie pripravovanej dane z pohonných hmôt na obdobie 6 mesiacov.

Toto oznámenie, ktoré vláda prezentovala ako veľký ústupok,  však hnutie žltých viest neuspokojilo. Naopak, skôr prilialo oleja do ohňa. Žlté vesty jasne deklarovali, že pokračujú v protestoch, blokádach obchodných centier a čerpacích staníc. Večer vláda oznámila, že se nejedná o pozastavenie opatrenia na pol roka, ale ide o jeho úplne zrušenie.

Kakofónia vznikla aj ohľadne tzv. dane z bohatstva, ktorú zrušila vláda Macrona, čo bežní ľudia vnímajú ako darček pre najbohatších na úkor tých najslabších. Vláda argumentovala pri zrušení tým, že prostriedky, ktoré akcionárom spoločností zostanú disponibilné by mali firmy reinvestovať do naštartovania francúzskej ekonomiky a vytvárania pracovných miest.

Ministerka pre rovnosť  mužov a žien Marléna Schiappová oznámila, že pokiaľ sa ukáže, že kapitálové investície do ekonomiky nie sú také, ako sa očakávali, je v hre i opätovné zavedenie tejto dane. Aby toto vyhlásenie ministerky ešte v ten deň dementoval prezident Macron, ktorý dal jasne najavo, že opätovné zdaňovanie akcionárov nemá v žiadnom prípade v úmysle…

Zvýšenie dane na pohonné hmoty však bola len tá povestná posledná kvapka, ktorou pretiekol pohár dlhoročnej nespokojnosti a hnevu. Príčinou hnevu je dlhoročný a stabilný pokles kúpnej sily pri osekávaní verejných služieb, hlavne v regiónoch.

Kam idú naše dane, prečo ľudia v regiónoch musia chodiť 60 km do najbližšej nemocnice, prečo rodiny, kde obaja z rodičov pracujú, majú problém vyjsť s financiami do konca mesiaca, prečo živnostníkom zostane 300 eur na mesiac, prečo dôchodcovia nedokážu vyžiť zo svojich penzií… to všetko sú otázky, ktoré kladú „žlté vesty”.

K pôvodnému hnutiu sa v posledných dňoch pridali sanitkári, šoféri kamiónov, študenti, ktorí blokujú školy a ktorých protesty voči školskej reforme často prerastajú do násilností. Vo štvrtok oznámili jedny z menších policajných odborov, že v sobotu, kedy  sú plánované ďalšie protesty a všetci sa desia ďalších násilnosti, vstúpia ich technickí a adminstratívni pracovníci do štrajku.

Nespokojnosť začínajú vyjadrovať i ďalšie odbory, ktoré stáli doteraz bokom. Vo štvrtok prostredníctvom odborov oznámili  maximálnu nespokojnosť s pracovnými podmienkami a „morálnym obťažovaním“ i spolupracovníci poslancov a zároveň žiadajú „spravodlivosť a rovnosť.“

Napätie vo vzduchu by sa dalo krájať. Nikto nevie čo môže v sobotu Paríž čakať, ale všetci sa obávajú toho najhoršieho. Oslovení politológovia a sociológovia sa zhodujú na jednom: ide o nevídanú situáciu, kedy napriek scénam neprijateľných násilností, hnutie nestráca podporu významnej majority spoločnosti. Hnutie žltých viest stále podporuje okolo 70% obyvateľstva.

…keď prezident mlčí

Samostatnou kapitolou je „ohlušujúce ticho“ zo strany prezidenta Macrona. Napriek extrémne vážnej situácii, ktorá panuje v krajine, hlava štátu nevystúpila so žiadnym vyhlásením, žiadny pokus o upokojenie situácie. Žiadne stretnutie so zástupcami hnutia. Na pomyselné barikády posiela prezident premiéra, ktorého „grilujú“ v parlamente, senáte, v médiách a svojich ministrov.

Verejnosť sa pýta, prečo prezident mlčí a ironicky ho prekrstili na pána „Nemého“. Toho prezidenta, ktorý sám o sebe tvrdil, že je prezidentom „do krízových čias“. Prepad preferencií nielen prezidenta ale aj premiéra je strmý a je na najnižšej úrovni od volieb.

Týždenník Valeures actuelles priniesol článok s názvom „Macron a jeho ministri sa boja o život“ s odkazom na plánované sobotné protesty. V metropole sa chystajú nevídané bezpečnostné opatrenia, rušia sa pripravované spoločenské akcie, múzeá a obchody zatvárajú. Mimo prevádzku bude aj Eiffelova veža, múzeum de Louvre. Obchody zatvárajú a zakrývajú výklady.

Pravdou je, že prezident sa už nemôže pohybovať bez toho, aby nebol vypískaný a dav nepožadoval jeho demisiu. Príkladom je aj jeho neohlásená návšteva Puy-en –Velay, kde radikáli podpálili radnicu. Jeho prítomnosť sa čoskoro rozniesla na sociálnych sieťach, načo sa na miesto zhromaždil dav, ktorý prezidenta vypískal a požadoval jeho demisiu.

A na obzore je ďalšia rozbuška: Marrákešský pakt. “Macron sa pripravuje zradiť Francúzov a ešte viac destabilizovať našu krajinu,” vyhlásil Eric Ciotti, poslanec za Nice, tieňový minister vnútra.

„Verím, že naša krajina stojí na okraji priepasti, myslím, že hrozí jej pád. Keby sme sa nenechádzali v takom tragickom okamihu našich dejín, nikdy by som nebol zvolený. Nie som stvorený na vedenie krajiny v pokojných dobách. To bol môj predchodca, ale ja som stvorený pre obdobie búrok,” to sú slová Emmanuela  Macrona z októbra 2017.

Katarína Hanzlíková