Bratislava 18. októbra 2019 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Bývalý hokejový reprezentant Československa a Slovenska, bronzový medailista z troch MS, úspešný klubový tréner a niekdajší kormidelník slovenskej reprezentácie Zdeno Cíger bude mať v sobotu 19. októbra 50 rokov

Legendárny útočník, člen Siene slávy Slovana Bratislava i Siene slávy slovenského hokeja predvádzal hokejové umenie nielen na domácich ľadových plochách, ale aj na klziskách zámorskej NHL. So Slovanom Bratislava vybojoval ako hráč štyri (1998, 2000, 2003, 2005) slovenské tituly a ako tréner priviedol „belasých“ k dvom (2007, 2008) triumfom v extralige. V československom reprezentačnom drese získal na svetových šampionátoch dve bronzové medaily – na MS 1989 v Štokholme a o rok neskôr v Berne. Slovenskej reprezentácii výrazne pomohol v roku 1995 k prvenstvu v B-kategórii MS v Bratislave a postupu medzi svetovú elitu. Z MS 2003 v Helsinkách si odniesol bronz.

Bohatú kariéru Zdena Cígera zdobia aj juniorské reprezentačné úspechy. V roku 1987 získal na ME hráčov do 18 rokov striebro a na svetovom šampionáte hráčov do 20 rokov v Moskve 1989 mu na krk zavesili bronzovú medailu.

Zdeno Cíger sa narodil 19. októbra 1969 v Martine, kde aj hokejovo vyrastal. V profesionálnom hokeji debutoval začiatkom druhej polovice 80. rokov v drese vtedajšieho klubu ZŤS Martin, ktorý hral v I. Slovenskej národnej hokejovej lige. Pozornosť na seba upútal na prelome rokov 1987-1988 ako československý reprezentant do 20 rokov. Na moskovskom šampionáte sa vtedy 19-ročný mladík ocitol medzi trojicou najlepších československých hráčov MS. Jeho talent neušiel pozornosti legendárneho trénera Jaroslava Waltera, ktorý ho pritiahol do trenčianskej Dukly, kde si vyrastajúca hviezda slovenského hokeja odkrútila aj základnú vojenskú službu.

Dres Dukly Trenčín si Cíger obliekal v rokoch 1988-1990. Už po prvej sezóne ho vyhlásili za najlepšieho nováčika federálnej ligy. S Duklou získal v sezónach 1988/1989 a 1989/1990 titul vicemajstra najvyššej federálnej súťaže.

Jeho výkony neunikli pozornosti zámorských skautov. Zámorská anabáza Zdena Cígera sa začala v ročníku 1990/1991 v klube NHL New Jersey Devils, ktorý ho draftoval v roku 1988 v 3. kole z 54. miesta. Po krátkom pobyte na farme v Utice (AHL) potom v sezóne odohral za „diablov“ 45 zápasov s bilanciou osem gólov a 17 asistencií. V nasledujúcom ročníku 1991/1992 nastúpil v jednej formácii s Petrom Šťastným, ale v jeho priebehu si zlomil zápästie a odohral iba 20 duelov.

Sezónu 1992/1993 začal v New Jersey, ale už počas nej Cígera vymenili do Edmontonu Oilers. V tíme „olejárov“ sa rýchlo zaradil k oporám tímu. V ročníku 1993/1994 strelil 22 gólov a zaznamenal 35 asistencií.

V sezóne 1995/1996 zaznamenal svoj najvyšší bodový zisk v NHL. V drese „olejárov“ zaznamenal 70 bodov za 31 gólov a 39 asistencií. Napriek výbornému výkonu a lukratívnym ponukám zo strany vedenia Edmontonu sa opäť vrátil na Slovensko a podpísal zmluvu s bratislavským Slovanom. Hral v útoku s Ľubomírom Kolníkom a Richardom Kapušom a v sezónach 1997/1998 a 1999/2000 získal extraligové tituly.

Do NHL sa vrátil pred sezónou 2001/2002, najprv pôsobil v New Yorku Rangers, odkiaľ ho vymenili do Tampy Bay. V polovici sezóny 2002/2003 opäť podpísal zmluvu so Slovanom Bratislava, ktorému výraznou mierou pomohol k titulu slovenského majstra.

„V New Yorku som bol v úvode základnej časti druhý v tímovej produktivite, no ani to nestačilo, aby som dostával na ľade viac priestoru. Vymenili ma do Tampy. Veľmi som sa tešil, že si užijem Floridu. Lightning však vtedy trénoval John Tortorella a ja som si s ním od začiatku ‚nesadol‘. Bol to psychopat, ktorý neznášal európskych hráčov. A dával im to pocítiť. Vedel by vám o tom porozprávať aj Marián Gáborík, ktorého Tortorella trénoval v New Yorku Rangers. Aj mňa si vytipoval. Nemal som na to nervy, v polovici ročníka som si zbalil veci a odišiel, hoci som tým prišiel o riadny balík peňazí,“ spomínal Cíger.

Sezónu 2004/2005 poznačil v NHL lockout. Dukla Trenčín, za ktorú nastupovali Pavol Demitra, Marián Hossa či Marián Gáborík, vtedy mnohí považovali za favorita na majstrovský titul. Krátko pred začiatkom vyraďovacej časti sa Cíger vrátil do Slovana a jeho spolupráca s Miroslavom Šatanom mala významný podiel na zisku titulu, pričom „belasí“ vyradili v semifinále Duklu a vo finále zdolali HKM Zvolen.

Cígerovým prvým svetovým šampionátom v reprezentačnom drese Československa boli MS 1989 v Štokholme, kde ako 19-ročný bol členom najproduktívnejšieho útoku s Vladimírom Růžičkom a Vladimírom Svitekom. Mužstvu pomohol k bronzovým kovom. Reprezentoval aj o rok neskôr v Berne, kde opäť vybojoval bronz.

Patril aj k významným členom novotvoriacej sa slovenskej reprezentácie. Na turnaji B-kategórie MS v roku 1995 v Bratislave strelil v 7 zápasoch 7 gólov a pomohol mužstvu k postupu medzi svetovú elitu. Zúčastnil sa aj na svetových šampionátoch v rokoch 1996, 1997, 1999, 2001 a 2003. Na svojich posledných MS v Helsinkách 2003 získal bronzovú medailu, hoci ich nedohral – zranil sa už v prvom zápase. Zúčastnil sa aj na Svetovom pohári 1996 a ZOH 1998 v Nagane. Za národný tím SR odohral 106 zápasov, v ktorých strelil 34 gólov.

Hráčsku kariéru ukončil v drese Slovana po sezóne 2005/2006. Už v auguste 2006 sa stal asistentom reprezentačného trénera Júliusa Šuplera. V decembri toho istého roku Cígera vymenovali za hlavného trénera Slovana Bratislava, ktorý priviedol k dvom ligovým titulom po sebe, v sezónach 2006/2007 a 2007/2008, čím sa stal prvým trénerom v extralige, ktorý obhájil majstrovský titul.

„Ja som nikdy neuvažoval nad tým, že sa stanem trénerom. Prišlo to spontánne. Ako hráč som naplno prejavoval emócie, ako tréner som sa ich musel naučiť ovládať. Kým ako hráč som mohol dianie na ľade priamo ovplyvniť, z pozície trénera som mohol zasiahnuť iba tým, že som hráčom udeľoval taktické pokyny. Bola to pre mňa zmena, musel som sa vžiť do novej role,“ povedal Cíger.

Na post kouča „belasých“ rezignoval v úvode extraligového ročníka 2008/2009. Slovan ešte krátko trénoval v závere sezóny 2010/2011.

Po nasledujúcich štyroch rokoch práce s mládežou Slovenský zväz ľadového hokeja (SZĽH) 18. augusta 2015 zvolil Cígera za trénera slovenskej reprezentácie s nástupom od 1. septembra 2015. Vo funkcii nahradil Vladimíra Vůjtka. Jeho kariéru reprezentačného trénera poznačila napätá situácia v SZĽH a tiež neochota hráčov z NHL reprezentovať Slovensko. Bez zámorských posíl obsadil Cíger s národným výberom na MS 2016 v Petrohrade 9. miesto a o rok neskôr v Kolíne nad Rýnom 14. priečku. Po šampionáte ukončil pôsobenie na reprezentačnej striedačke.

„Rolu reprezentačného kouča som prijal v čase, keď sa rozohrávali rôzne zákulisné boje a intrigy,“ spomína Cíger. „To nebolo normálne. Z hokeja sa vytratil profesionalizmus, slušnosť a rešpekt. Hráči z NHL vtedy odmietli reprezentovať. To ma prekvapilo, zobral som to osobne. Ako profesionáli by mali vedieť, čo si môžu dovoliť. Bojkotovať a intrigovať proti trénerovi nie je prípustné. Čo z toho, že mi teraz niektorí medzi štyrmi očami hovoria, do čoho a kým boli vtiahnutí… Pred verejnosťou to nikdy nepotvrdia.“

V súčasnosti sa milovník rybačiek či poľovačiek Zdeno Cíger, ktorého ako hráča prezývali „Kladivo“, venuje vo svojej hokejovej akadémii talentovaným deťom zo sociálne slabších rodín vo veku od 8 do 18 rokov. „Pýtali sme sa, prečo sa nám strácajú talenty. Zistili sme, že problémom sú peniaze. Veľa rodičov nedokáže hokej finančne utiahnuť. Preto sa im snažíme uľahčiť. Podľa toho, z akej rodiny dieťa pochádza, mu vieme určitým spôsobom pomôcť. V našej akadémii nikto nemôže povedať, že jeho syn nehrá, lebo neplatí,“ dodal Cíger.