Bratislava 1. augusta 2022 (HSP/Foto:TASR/AP,Pixabay)

Shanghai Cooperation Organisation (SCO) a ďalšie pan-euroázijské organizácie hrajú úplne inú – rešpektujúcu, konsenzuálnu – hru. A to je dôvod, prečo priťahujú plnú pozornosť ďalších krajín

Stretnutie ministerskej rady SCO v Taškente minulý piatok zahŕňalo veľmi vážnu záležitosť. Išlo o kľúčové prípravné stretnutie pred summitom SCO v polovici septembra v legendárnom Samarkande, kde SCO zverejní dlho očakávanú „Deklaráciu Samarkandu“.

To, čo sa stalo v Taškente, sa dalo predpovedať, že sa o tom v kolektívnom Západe vôbec nebude neinformovať.

Takže opäť je na ruskom ministrovi zahraničných vecí Sergejovi Lavrovovi, aby sa do toho pustil. Popredný svetový diplomat – uprostred tragickej drámy Američanmi vykonštruovanej éry nediplomacie, hrozieb a sankcií – vybral dve prekrývajúce sa hlavné témy, ktoré poháňajú SCO ako jednu z kľúčových organizácií na ceste k euroázijskej integrácii.

– Prepojenie a „vytvorenie efektívnych dopravných koridorov“. Vojna ekonomických koridorov je jednou z kľúčových čŕt 21.storočia

– Návrh „cestovnej mapy postupného zvyšovania podielu národných mien vo vzájomnom vyrovnaní“.

V relácii Q@A, kde Lavrov zo všetkých praktických dôvodov podrobne popísal všetky hlavné trendy v súčasnom stave medzinárodných vzťahov. Toto sú kľúčové body.

Ako vám vyhovuje americký dolár?

Afrika: „Dohodli sme sa, že predložíme lídrom na zváženie návrhy konkrétnych opatrení na prechod na zúčtovanie v národných menách. Myslím, že teraz sa nad tým každý zamyslí. Afrika už má podobnú skúsenosť: spoločné meny v niektorých subregionálnych štruktúrach, ktoré sú však vo všeobecnosti naviazané na západné. Od roku 2023 začne na africkom kontinente fungovať kontinentálna zóna voľného obchodu. Logickým krokom by bolo posilniť ho menovými dohodami.“

Bielorusko – a mnohí ďalší – ktorí chcú vstúpiť do SCO:
„O bieloruskej kandidatúre existuje široký konsenzus (…) Dnes som to pocítil. O štatút pozorovateľa, partnera v dialógu sa uchádza množstvo nových krajín ako napríklad Arménsko, Azerbajdžan a niekoľko ázijských štátov.

Diplomacia obilia: „Pokiaľ ide o otázku ruského obilia, boli to americké sankcie, ktoré neumožnili plnú implementáciu podpísaných zmlúv z dôvodu uložených obmedzení. Ruským lodiam je zakázaný vstup do niekoľkých prístavov, existuje zákaz zahraničných lodí vstúpiť do ruských prístavov, aby sa vyzdvihol exportný náklad, a sadzby poistenia sa zvýšili (…) Finančné reťazce prerušujú aj nelegitímne sankcie USA a EÚ. Predovšetkým Rosselchozbank, cez ktorú prechádzajú všetky hlavné sídla na vývoz potravín, bola jednou z prvých, ktoré sa dostali na sankčný zoznam. Generálny tajomník OSN A. Guterres sa zaviazal odstrániť tieto bariéry pri riešení globálnej potravinovej krízy. Pozrime sa.”

Taiwan:  „Nehovoríme o tom s našim čínskym kolegom. Postoj Ruska, že uznáva iba jednu Čínu, zostáva nezmenený. Spojené štáty pravidelne potvrdzujú tú istú líniu slovami, ale v praxi sa ich „skutky“ nie vždy zhodujú so slovami. Nemáme problém s dodržiavaním princípu čínskej suverenity.“

Mal by SCO opustiť americký dolár?

„Každá krajina SCO sa musí sama rozhodnúť, ako sa chce spoliehať na dolár, berúc do úvahy absolútnu nespoľahlivosť tejto meny z hľadiska možného zneužitia. Američania to použili viackrát vo vzťahu k mnohým štátom.“

Prečo záleží na SCO: „V SCO nie sú žiadni vodcovia a nasledovníci. V organizácii nenastávajú situácie ako v NATO, keď USA a ich najbližší spojenci vnucujú všetkým ostatným členom aliancie tú či onú líniu. V Šanghajskej organizácii pre spoluprácu nenastáva situácia, akú v súčasnosti vidíme v EÚ: suverénne krajiny sú doslova ‚vyraďované‘ a žiadajú od nich, aby buď prestali nakupovať plyn, alebo znížili jeho spotrebu v rozpore s národnými plánmi a záujmami.

Lavrov tiež rád zdôraznil, že „iné štruktúry v euroázijskom priestore, napríklad EAEU a BRICS, sú založené a fungujú na rovnakých princípoch“ SCO. A poukázal na kľúčovú spoluprácu s 10 členskými krajinami ASEAN-u.

Takto pripravil pôdu pre rozhodujúcu akciu: „Všetky tieto procesy vo vzájomnom prepojení pomáhajú formovať Veľké euroázijské partnerstvo, o ktorom prezident Vladimir Putin opakovane hovoril. Vidíme v nich prínos pre celú populáciu euroázijského kontinentu.“

Skutočným veľkým príbehom zúrivých dvadsiatych rokov je to, ako špeciálna vojenská operácia na Ukrajine de facto odštartovala „všetky tieto procesy“, ktoré súčasne viedli k neúprosnej integrácii Eurázie. – spomenul Lavrov.

Opäť si musíme pripomenúť dva základné fakty, ktoré stále unikajú akejkoľvek serióznej analýze na celom kolektívnom Západe:

Fakt 1: „Všetky naše návrhy na ich odstránenie [s odkazom na prostriedky na rozšírenie NATO] na základe princípu vzájomného rešpektovania bezpečnostných záujmov boli zo strany USA, EÚ a NATO ignorované.

Fakt 2: „Keď bol na Ukrajine zakázaný ruský jazyk a ukrajinská vláda presadzovala neonacistické teórie a praktiky, Západ tomu nebránil, ale naopak, podporoval činy kyjevského režimu a obdivoval Ukrajinu ako „ baštu demokracie.“ Západné krajiny dodali kyjevskému režimu zbrane a plánovali výstavbu námorných základní na ukrajinskom území. Všetky tieto akcie boli otvorene zamerané na zadržiavanie Ruskej federácie. Už 10 rokov varujeme, že je to neprijateľné.“

Je tiež vhodné, že Lavrov opäť uviedol Afganistan, Irak a Líbyu do súvislostí: „Pripomeňme si príklad z Afganistanu, keď dokonca aj svadobné obrady boli vystavené leteckým útokom, alebo Irak a Líbya, kde bola štátnosť úplne zničená a mnoho ľudí stratilo životy. Keď štáty, ktoré samé presadzovali takúto politiku, teraz robia rozruch okolo Ukrajiny, môžem dospieť k záveru, že životy Afgancov a Arabov pre západné vlády nič neznamenajú. Je to nešťastné. Dvojité štandardy, tieto rasistické a koloniálne inštinkty musia byť odstránené.“

Putin, Lavrov, Patrušev, Madvedev, všetci v poslednej dobe zdôrazňujú rasistický, neokoloniálny charakter matrixu NATOstanu. SCO a ďalšie pan-euroázijské organizácie hrajú úplne inú – rešpektujúcu, konsenzuálnu – hru. A to je dôvod, prečo priťahujú plnú pozornosť väčšiny globálneho Juhu. Ďalšia zastávka: Samarkand.