“Vzťahy s príbuznými ženského pohlavia môžu byť pre mnohých ľudí svojráznym dvojsečným mečom. Na jednu stranu, sú to rodinné príslušníčky, na ktorých najviac závisí Váš život, ale na druhú stranu, sú to najmrzutejší a “najmenej pohodoví” blízki ľudia, “myslí si Claude Fisher z Kalifornskej univerzity v Berkeley (USA).
Fisher a jeho kolegovia dospeli k tomuto záveru v snahe nájsť odpoveď na otázku, ako sa voči sebe správajú rôzni rodinní príslušníci, akú úlohu hrajú a aké emócie jeden u druhého vzbudzujú.
Vedci poznamenali, že sociológovia a evolucionisti tradične upozorňujú na pozitívne vzťahy, ktoré prispievajú k upevneniu rodiny a robia z nej “spoločenskú jednotku.” Avšak nemenej závažné sú tiež negatívne vzťahy, ktoré spôsobujú nekomfortnosť a naliehavé želanie ujsť z rodiny.
Kalifornskí psychológovia anketovali viac ako tisíc ľudí štátu a títo mali približne 12-tisíc príbuzných. Boli vyzvaní, aby porozprávali o príbuzných, priateľoch alebo jednoducho známych, ktorí sa im zdajú občas príliš nároční, alebo s ktorými je občas ťažká reč.
Ukázalo sa, že rodinné vzťahy znepokojovali testované osoby oveľa viac než vzťahy a priateľmi a neznámymi ľuďmi. Približne 15 % príbuzných im spôsobovalo periodicky alebo aj stály pocit nekomfortnosti, zatiaľ čo medzi priateľmi alebo neznámymi činilo toto číslo iba 6-7 %.
Zaujímavé je, že najčastejšie boli nejdoternejšími príbuznými menované práve predstaviteľky nežného pohlavia: matky, sestry a manželky. Približne každý tretí respondent sa priznal, že styk práve s týmito rodinnými príslušníčkami u neho vyvoláva psychologickú averziu.
Nezáviselo to vôbec na veku a pohlaví respondentov, podobné myšlienky vyslovili nielen manželia, synovia a vnuci, ale aj dcéry, sestry a matky.
“Ľudia často hovoria, že pevné rodinné a sociálne putá sú blahom pre spoločnosť a samotného človeka. Na druhú stranu ale môžu spôsobiť toľko stresu, koľko radosti, preto je dôležité pochopiť, ako podobné negatívne účinky ovplyvňujú našu náladu a zdravie,” píše na záver Fisher.