Tie by kopírovali súčasné okresy Košice I až Košice IV, samostatnými MČ by mohli ostať Staré mesto a Luník IX. Model operuje s tým, že úspory sa dajú nájsť v dnešných nákladoch na chod 22 MČ, čo je podľa predkladateľov okolo osem miliónov eur ročne, čo pri štvorročnom funkčnom období môže predstavovať úspory na chode úradov až 32 miliónov eur. Pôvodné mestské časti by ostali miestnymi časťami, čo by podľa poslancov vyriešilo problém identity, zachovania symbolov, alebo reflexiu na katastrálne územia.

V aktuálnom návrhu predloženom do parlamentu sa zatiaľ o optimalizácii počtu MČ nehovorí. Novela zákona navrhuje zvýšenie počtu mestských poslancov zo súčasných 41 na 51, a tiež by mohol pribudnúť tretí viceprimátor. Do zákona by tiež mala pribudnúť veta: „Jeden z námestníkov má kompetencie stanovené najmä pre výkon potrieb mestských častí vrátane procesu ich racionalizácie, kompetencií, potrieb obyvateľov v nich žijúcich, ako aj komunikácie s ich volenými zástupcami“. Ako Šimko ozrejmil pre agentúru SITA, počet mestských častí by mal do zákona pribudnúť, ale až po prvom čítaní.

Ďalej vysvetlil, že by chceli v druhom čítaní predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý plánujú odkomunikovať s vedením mesta, a ktorý by určil nový počet MČ. „Nepredpokladám, že k územnej dohode dôjde, ale dávame im pomocnú ruku, aby povedali, čo je pre nich prijateľné,“ vyjadril sa. Dodal, že by nemal problém akceptovať ani návrh, ktorý na jar tohto roka predostrela predsedníčka Rady starostov a mestská poslankyňa Lenka Kovačevičová, a ktorý navrhoval štyri MČ, ktoré by kopírovali okresy Košice I až Košice IV. „Ak prejde takéto uznesenie, tak to dáme do zákona.

Ak poslanci či starostovia o sebe opäť nerozhodnú, bude to náš návrh,“ zdôraznil

Návrh môžu podľa Šimka z úrovne mesta podať ihneď, ale aj v októbri. „Ak prejde prvým čítaním, v októbri by mal byť v druhom čítaní. Môže to byť aj začiatok novembra, všetko závisí od programu NR SR, “ uviedol.

„Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky predkladajú návrh zákona, ako iniciatívny návrh s cieľom zabezpečiť racionalizáciu počtu mestských častí v Košiciach ako výsledok spoločenskej objednávky, ktorá rezonuje dlhé roky v Meste Košice, ako podklad je aj súčasný názor väčšiny Košičanov, že je nutná úspora v prospech verejných služieb.

Výsledkom má byť najmä zefektívnenie procesov v samospráve a aj priblíženie k občanovi formou následného prerozdelenia kompetencií,“ uvádza dôvodová správa návrhu. Súčasný stav, teda 22 MČ je podľa predkladateľov neblahým unikátom v pomere k počtu obyvateľov.

Poukazujú pritom na Bratislavu, ktorá má 17 MČ, hoci má dvojnásobný počet obyvateľov. „Proces postupnej racionalizácie má za cieľ šetriť verejné zdroje a zároveň plynulý prechod kompetencií jednotlivých mestských častí, za maximálneho rešpektovania demokratického zastúpenia Košičanov. Výsledkom racionalizácie môže byť oproti pôvodnému modelu v 22 mestských častiach finančná úspora a zefektívnenie riadenia procesov v prospech obyvateľov mesta Košice a peňazí Košičanov,“ uvádza sa v návrhu.

Ak návrh schvália poslanci NR SR, do platnosti by zmena usporiadania MČ mala vstúpiť od roku 2030. Najbližšie komunálne voľby sa budú konať na jeseň 2026, a teda zmeny by mali začať platiť nie od najbližšieho, ale až od ďalšieho volebného obdobia. Šimko poukázal aj na problematiku eurofondov, nastavenie zmien by malo predísť aj tomu, aby nastal problém s čerpaním európskych prostriedkov, keďže aktuálne programové obdobie sa končí v roku 2027.

„Chcem, aby v Košiciach nastala reforma, ktorá nebude okamžitá, aby nebola šoková pre verejné zdroje, ako riziká odstupného v miliónoch eur, aby nebola právnym rizikom, ale aby bola v prospech ľudí a úsporná,“ doplnil. Uviedol, že o návrhu diskutovali aj s opozičnými stranami v NR SR.

„Verím, že nebudú politikárčiť, ale budú mať na zreteli, že je potrebné podporiť reformu,“ vyjadril sa. Verí tiež, že okrem koalície aj opozícia bude chcieť mať zásluhu na racionalizácii počtu MČ, ktorá úzko súvisí aj s konsolidáciou verejných financií. Šimko tiež v súvislosti s podporou od Slovenskej národnej strany uviedol, že budú rokovať na úrovni koaličných strán. „Verím, že nebudú mať problém nastaviť rozumné šetrenie v samospráve,“ uviedol s tým, že keďže medzi poslancami národniarov v parlamente nie je žiaden Košičan, nepripadalo im logické mať v návrhu zákona niekoho, kto z Košíc nie je. „My to robíme ako dvaja Košičania, ktorí sa tomu dlhodobo venujú,“ povedal.

Poslanci NR SR nedávno organizovali aj petíciu v Košiciach, ktorá sa týkala práve názorov občanov na optimalizáciu počtu MČ

„Petícia bola pre nás prostriedok na to, aby sme sa s ľuďmi bavili o našom modeli, nie ako podklad k legislatívnemu aktu,“ podotkol Šimko s tým, že si vypočuli vyše 10-tisíc ľudí. Vďaka petícii podľa jeho slov získali spätnú väzbu, a je tiež dôvodom, prečo návrh predkladajú na etapy. „Odkiaľkoľvek bol ten človek, tak nám povedal, že by mali byť v mestskom zastupiteľstve zastúpené všetky mestské časti,“ vraví. Druhou reflexiou bolo to, že reforma by nemala byť zrealizovaná skokovo.

Podľa poslanca NR SR neraz zaznelo, že odborníci pôsobiaci na úradoch prídu o prácu, pričom neraz ide o ľudí v preddôchodkovom veku. „To sú stovky ľudí, ktorí sú kvalitní a robia tam dlhé roky,“ vysvetlil s tým, že nechať bez práce nemálo ľudí, krátko pred dôchodkom, by bolo nesociálne. Podotkol tiež, že pri prepúšťaní by vznikol aj výrazný náklad na odstupné. Pri príprave vypočuli aj mesto Košice, ktoré ich vystríhalo práve pred problémami s eurofondmi.

„Je to férová ponuka, začať od roku 2030. Vyčistiť všetky právne či ekonomické riziká, zároveň dbať aj na sociálny aspekt, aby sme nelikvidovali odborníkov na úradoch. Poďme spoločne demokratickým spôsobom urobiť reformu, ktorá bude mať pozvoľný, ale zásadný charakter,“ apeluje Šimko.

Predkladatelia v návrhu uviedli, že občania by mali mať možnosť zvoliť si poslanca Mestského zastupiteľstva v Košiciach aj z mestskej časti, ktorá v ňom zastúpená nie je. Šimko vysvetľuje, že je to určitá garancia pre MČ, aby v prípade zmeny usporiadania modelu samosprávy v Košiciach mali svojho zástupcu v mestskom parlamente. „Akákoľvek racionalizácia musí mať garanciu, že každá mestská časť bude mať zastúpenie,“ zdôraznil poslanec.

Doplnil, že mesto Košice vyzvali, aby od budúceho roka nezvyšovalo rozpočet na poslancov. „V súčasnosti majú odmenu okolo 800 eur. Verím, že keď ich bude o 10 viac, tak sa uskromnia so 600 eurami,“ poznamenal Šimko. Tretí viceprimátor, respektíve námestník primátora, by podľa návrhu novely mal mať v kompetencii najmä racionalizáciu počtu MČ z aktuálnych 22, na akýkoľvek iný počet, ktorý z návrhu vzíde. Venovať by sa tiež mal prechodu práv, povinností, záväzkov, užšej komunikácii so starostami a poslancami, prípadne by sa mal zúčastňovať aj na miestnych zastupiteľstvách.

Do jeho gescie by tiež mala patriť racionalizácia kompetencií aby si boli mestské časti rovné, predkladatelia v tomto smere argumentujú doterajším stavom, ktorý mal podľa nich za následok mocenské boje medzi starostami o financie, ale aj výrazné rozdiely v kvalite poskytovaných služieb. Šimko dodal, že jedným z dôvodov pre zaradenie tohto ustanovenia je i kritika smerujúca na mesto Košice, že sa procesu racionalizácie nevenuje z úrovne vedenia aktívne.

Poslanci tiež listom informovali mesto, že začínajú racionalizáciu počtu mestských častí zákonnou cestou

Pričom v ňom priblížili jednotlivé body svojho návrhu a mesto vyzvali na vyjadrenie k predloženému návrhu. „Vítame každý zmysluplný návrh a ponúkame spoluprácu každému, kto prinesie riešenie a redukciu mestských častí, avšak v tom aktuálnom návrhu poslancov NR SR na Zmenu zákona o meste Košice absentujú nielen termíny, ale aj presné dáta a komplexné odpovede na mnohé odborné otázky.

Žiaľ, každý takýto návrh bez konkrétnych riešení sa následne míňa účinku,“ uviedlo mesto Košice v stanovisku k návrhu, ktorý poskytlo agentúre SITA. Dodalo, že jeho dlhodobou snahou je najmä jednotný, zmysluplný, hospodárny systém riadenia samosprávy, prospešný pre občana. Samospráva tiež vyjadrila presvedčenie, že jedinou správnou cestou ostáva, v zmysle prijatého uznesenia mestského zastupiteľstva, vypracovanie nezávislej a odbornej analýzy.

Tú si mesto objednalo u dvoch univerzít, s ktorými podpísalo zmluvu. Ide o Ekonomickú univerzitu v Bratislave a Univerzitu Komenského v Bratislave, konkrétne jej Filozofickú fakultu. Zrealizovať by mali „Spracovanie strategického dokumentu efektívneho riadenia samosprávy mesta Košice vrátane odbornej analýzy, návrhu nového modelu riadenia a posúdenia dopadov jeho zavedenia“. Analyzovať by mali súčasný model usporiadania a navrhnúť optimálny model samosprávy.

Celé dielo by malo byť zavŕšené do 13 mesiacov od začiatku jeho zhotovovania. Cena za analýzu je necelých 180-tisíc eur s DPH, Košice na jej vypracovanie získali financie z eurofondov. Mesto zastáva názor, že po vyhotovení analýzy získa strategický dokument, ktorého ambíciou je odpovedať na mnohé komplexné otázky.

„Odmietame tiež vytváranie politického tlaku na odborníkov z univerzít, ktorí pracujú na mestom objednanej analýze a znevažovanie ich práce prostredníctvom nepremyslených verejných vyjadrení. Naopak, sme radi, že sa expertné tímy z univerzít po desaťročiach čakania na nový – lepší model riadenie košickej samosprávy pustili do riešenia tejto problematiky. Naším cieľom je priniesť Košičanom odborné a dlhodobé riešenie, ktoré bude reflektovať potreby Košíc ako moderného, živého a prosperujúceho európskeho mesta,“ uviedlo mesto Košice. Doplnilo, že má ambíciu na základe strategického dokumentu nastaviť do roku 2030 v Košiciach funkčnú, hospodárnu a efektívnu samosprávu, ktorá bude reflektovať potreby obyvateľstva.

V súčasnosti je debata o viacerých návrhoch na racionalizáciu počtu mestských častí. Návrh podal poslanecký klub v mestskom zastupiteľstve, vlastný priniesol aj jeden zo starostov mestských častí.

Na aprílovom rokovaní mestského zastupiteľstva boli predstavené aj ďalšie modely, napríklad štyri mestské časti, model 12+1, ale padol aj návrh na zlúčenie mestských častí Pereš a Lorinčík. Poslanci o návrhoch diskutovali, uzniesli na tom, že berú na vedomie návrhy a riešenia na zmenu počtu MČ, ktoré boli počas rokovania zastupiteľstva predstavené.

Pred časom tiež podal generálny prokurátor Maroš Žilinka podnet na Ústavný súd SR, napadol viaceré ustanovenia zákona o meste Košice, práva rozhodovať o vytvorení, zrušení, zlúčení alebo rozdelení mestskej časti v obligatórnom referende. Ústavný súd v júni podnet prijal na ďalšie konanie v celom rozsahu.