Kto a kedy spustí ďalšiu pozemnú ofenzívu vo vojne na Ukrajine?

Kyjev 1. mája 2023 (HSP/Moderndiplomacy/Foto:TASR/AP-Libkos)

Autor je generál pechoty, veterán so 40-ročnými skúsenosťami v medzinárodných oblastiach a v OSN. Je celosvetovo uznávaným strategickým a vojenským analytikom. V súčasnosti je hlavným inštruktorom USI of India, najstaršieho indického think-tanku v Indii

Kľúčové body

V poslednej dobe má vojna na Ukrajine skôr charakter útokov s takmer žiadnou veľkou pozemnou ofenzívou.

Zatiaľ čo Rusko si môže vybrať okamih pre svoju ofenzívu/protiofenzívu, NATO bude rado vidieť, že Zelenskyj dodáva “Bang for the Buck” (úžitok za peniaze), keďže splnili jeho požiadavky o vojenskú techniku na 98 %.

Pozadie

Napriek tomu, že Bachmut čelí jednej z najintenzívnejších bitiek, vojna na Ukrajine zaznamenala skôr vyčkávacie útoky raketami, bezpilotnými lietadlami a delostreleckým ostreľovaním, pričom v nedávnej minulosti sa takmer nevyskytla žiadna väčšia pozemná ofenzíva. Súčasťou tejto konštrukcie je aj ruská raketová paľba a útok ukrajinských dronov na krymské ropné sklady. Rusko, ako aj NATO pod vedením USA, ktoré vedie zástupnú vojnu prostredníctvom Ukrajiny, pociťujú únavu z vojny, ale rokovania nepovažujú za dostatočne atraktívnu možnosť.

Zatiaľ čo kinetická, kontaktná, hybridná vojna medzi Ruskom a Ukrajinou smerovala k patovej situácii so sporadickými vyčkávacími údermi, v nevyhlásenej, nekinetickej, nekontaktnej vojne vedenej USA a NATO proti Rusku sa dejú ofenzívne akcie v hospodárskej, informačnej, diplomatickej a politickej oblasti, ako napríklad obnovený tlak G7 na ďalšie sankcie (pokrytecky ponechávajúc mimo nej jadrové palivo, hnojivá, kritické nerastné suroviny), hrozba predĺženia dohody o obilí v Čiernom mori po 18. máji. Pokračuje úsilie o udržanie NATO pohromade v situácii, keď sa objavujú známky vnútorných treníc a zmierňuje sa vplyv úniku informácií zo spravodajských služieb Pentagónu, ktorý trochu uberá na propagande Západu, ktorý vychvaľuje schopnosť Ukrajiny začať jarnú ofenzívu a získať späť celé stratené územie, pričom sa odhaľujú niektoré jej očividné slabiny. Za týchto okolností sa ukáže, ktorá strana by mohla začať ďalšiu veľkú pozemnú ofenzívu?

Maximálny rozsah vojny na Ukrajine

O maximálnych hraniciach vojny, ktoré obe strany váhajú akceptovať, rozhodujú určité kruté skutočnosti. Po prvé, Rusko s najväčším arzenálom jadrových zbraní a hypersonických rakiet pod Putinovým vedením nebude zničené/rozhodujúco porazené bez použitia niektorej z týchto hlavných zbraní. Po druhé, USA nebudú riskovať vyhladenie Washingtonu/New Yorku, aby zachránili Zelenského/Poľsko. Po tretie, Rusko nebude schopné zničiť Ukrajinu podporovanú NATO bez vážneho vnútorného rozkladu. Po štvrté, Európa bude musieť nasledovať americký diktát, keďže sa vedome stala obeťou amerického projektu odrezania sa od Ruska a príliš dlho ignorovala vlastnú bezpečnosť a ruské bezpečnostné záujmy. Po piate, Ukrajina nemôže získať späť celé stratené územie bez toho, aby sa do toho naplno zapojilo NATO, čo znamená riziko tretej svetovej vojny a jadrového “armagedonu”. Vojna sa preto pravdepodobne bude viesť v týchto maximálnych medziach.

NATO by chcelo, aby sa vojna obmedzila na Ukrajinu, pre ktorú nemá veľa možností, len ju podporovať “tak dlho, ako to bude potrebné”. Nemôže si dovoliť akékoľvek rozšírenie vojny na ktorúkoľvek krajinu NATO, čo znamená existenčné ohrozenie Ruska, prinútenie ho prijať nepríjemné rozhodnutie o jadrovej katastrofe alebo prinútenie USA selektívne sa vyhnúť bezpečnostným záväzkom NATO voči postihnutému členovi, aby zachránili Washington a New York. NATO preto evokuje, že Putin nesmie vyhrať; preto sa zdá, že posilňovanie ukrajinskej vôle bojovať vytváraním nádeje na víťazstvo v nevyhrateľnej vojne je jeho snahou s ochotným Zelenským to urobiť. Počas stretnutia NATO na leteckej základni Ramstein v Nemecku okrem diskusie o ďalšej pomoci Ukrajine generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg podal Ukrajine olivovú ratolesť, keď potvrdil, že Kyjev nakoniec vstúpi do NATO.

Možnosti jarnej ofenzívy Ukrajiny

Zatiaľ čo Rusi bagatelizujú útok dronu na Kryme, ktorý zapálil ropný sklad, oznámením, že nedošlo k žiadnym obetiam, Ukrajinci bez toho, aby to verejne priznali, privítali dlhodobé tresty pre Rusov za údery raketami, ktoré si vyžiadali 25 obetí, a pokračujú v odporúčaní civilistom na Kryme, aby sa držali ďalej od vojenských zariadení, čo naznačuje ofenzívny zámer.

NATO tvrdí, že uspokojilo 98 percent potreby Ukrajiny na začatie protiofenzívy, poskytlo 1 550 obrnených vozidiel a 230 tankov na vytvorenie jednotiek, vycvičilo a vybavilo viac ako deväť nových ukrajinských obrnených brigád. Niektoré lietadlá, protilietadlové zbrane a systémy a muníciu poskytli spojenci NATO. Generálny tajomník NATO ubezpečil, že vďaka tomu bude mať Ukrajina silnú pozíciu, aby mohla pokračovať v dobývaní okupovaného územia, čím ju povzbudil k ofenzíve, hoci Zelenského zoznam želaní požaduje lepšiu protivzdušnú obranu a lietadlá.

Bez ohľadu na posilnenie vojenského arzenálu odborníci vedia, že zhromažďovanie techniky nemusí nevyhnutne znamenať víťaznú silu v boji! Počas stretnutia kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku poznámky generála Marka Milleyho naznačujú, že dodatočné zbrane vydané NATO môžu pomôcť Ukrajine brániť sa dlhšie, ale nie je to strieborná guľa na porážku Ruska. Odhliadnuc od Lloyda Austina, nie je to prvýkrát, čo upozornil NATO, aby bolo realistické vo svojich očakávaniach; preto je potrebné jeho slová vážne zvážiť.

Prezident Zelenskyj bol presvedčený o úspechu misie (protiofenzívy) a o tom, že “budeme schopní deokupovať naše územia”. S kumulatívnou pomocou vyše 100 miliárd dolárov, ktorá sa naliala na Ukrajinu, nemá Zelenskyj inú možnosť, ako pokračovať v boji, pretože akýkoľvek kompromis ohrozí jeho prežitie; preto je nadmieru zaviazaný realizovať plán Washingtonu na predĺženie konfliktu, pokiaľ ich nedonúti k jadrovej vojne alebo nevyzve k útoku NATO, až do posledného ukrajinského postavenia, napriek tomu, že vnútorne vysídlil viac ako 6 miliónov ľudí, poslal von takmer 8 miliónov utečencov, utrpel značné straty a zničil polovicu svojej infraštruktúry.

Spustí Rusko veľkú ofenzívu?

Rusko je stále ďaleko od dosiahnutia svojho celkového strategického cieľa anektovať celý Donbas, obsadiť celý južný koridor, spojiť ho s Krymom a rozšíriť ho do Podnesterska, aby nakoniec zablokovalo Ukrajinu a zabezpečilo si Čierne more pre svoje námorné presuny. S veľkým bremenom hospodárskych nákladov a obetí Rusko zápasí so svojím želaným konečným stavom ukončenia konfliktu. V súčasnosti je zostatková bojová schopnosť Ruska dosť obmedzená na to, aby dosiahlo významné úspechy v akejkoľvek pozemnej ofenzíve na dosiahnutie svojho strategického cieľa. V snahe minimalizovať straty na životoch a materiáli pristúpilo k možnostiam útoku stand-off. Potrebuje čas na vybudovanie svojej bojovej sily, aby znovu získala iniciatívu.

Pre Rusko má strategický zmysel konsolidovať obsadené územia, vytvoriť životaschopnú obrannú líniu a obnoviť svoju ekonomiku a techniku, aby zvýšilo celkovú bojovú schopnosť. Rusko už vybudovalo viacero vrstiev obrany, ako je vidieť na mnohých satelitných snímkach, v častiach Donbasu a na južnej Ukrajine, ako sú vrstvy protitankových priekop, prekážok, mínové polia a zákopy. Významným faktorom je aj prevaha Ruska vo vzdušných prostriedkoch.

Ukrajina oceňuje, že Moskva chce “vykrvácať Ukrajinu prostredníctvom rizika obnovenia vojny, ktoré by odradilo investorov a podnietilo ľudí k úteku a potom k ďalšiemu útoku”, čo môže byť pravda. Rusko sa preto bude spoliehať na standoff útoky, aby zničilo maximum novo zavedeného arzenálu na Ukrajine a jej kritickej infraštruktúry, namiesto tvrdej sloganovej pozemnej ofenzívy, pokiaľ nebude nevyhnutná. Súčasťou plánu môže byť príprava na absorbovanie útoku a odpoveď silnou protiofenzívou, ak by Ukrajina prevzala iniciatívu na začatie ofenzívy. Možnosť použiť jadrové zbrane v prípade existenčného ohrozenia bude aj v budúcnosti silným nástrojom na zabránenie vstupu NATO do kontaktnej vojny s Ruskom.

Záver

Zatiaľ čo Rusko si môže vybrať čas a miesto svojej ofenzívy/protiofenzívy, Ukrajina je pod tlakom, aby začala svoju prehnane propagovanú jarnú ofenzívu. NATO bude rado vidieť, že Zelenskyj dodá “Bang for the Buck”, keďže splnilo požiadavky na vojenskú techniku na 98 %, a podľa toho bude formovať bojisko. Je zaujímavé, že obchodníci so zbraňami z USA, ktorí pracujú ako deep state, budú naďalej tlačiť na administratívu USA, aby pokračovala vo vojne, a tá zasa bude tlačiť na NATO a Ukrajinu, aby pokračovali až do posledného ukrajinského vojaka.

Pentagón vie, že Ukrajina bude musieť nakoniec urobiť určité kompromisy v oblasti svojej územnej celistvosti, pretože nie je možné úplne vysťahovať Rusov. Rusko, ktoré po Kryme získalo ďalších 15 percent Ukrajiny, je však pre NATO nepríjemnou pilulkou, ktorá môže Rusko povzbudiť, aby v budúcnosti uchmatlo viac; preto by chcelo dať šancu ofenzíve s ochotným Zelenským, nadľahčeným, aby ukázalo Rusom ich slabosť, o to viac, keď NATO nenesie bremeno vriec na mŕtvoly. Prezident Zelenskyj nemá inú možnosť, ako pokračovať vo vojne, pričom západná propaganda ho vykresľuje ako nesporného víťaza, prekrývajúc slabú morálku ruskej armády.

Podľa všetkého môže byť Ukrajina čoskoro zatlačená do ofenzívy a Rusko a Ukrajina sa dočkajú ešte nejakej deštrukcie, kým sa zmieri s realitou zmeneného územného usporiadania, po tom, čo to bude odkladať tak dlho, ako to bude potrebné!