Môj profil 
Predplatné
Aj pre ŽSK je rozhodujúcim príjmom v rozpočte podiel na dani z príjmu fyzických osôb, ktorý pre budúci rok očakávajú vo výške 117 miliónov eur. Výrazné zastúpenie v príjmovej časti rozpočtu majú aj očakávané príjmy z grantov a transferov vo výške takmer 75 miliónov eur. Kým bežný rozpočet kraja je zostavený ako prebytkový, kapitálová časť rozpočtu vykazuje schodok. K vyrovnanému rozpočtu tak kraju pomôže čerpanie úverových zdrojov. “Výdavková časť rozpočtu je významne ovplyvnená opatreniami v oblasti odmeňovania vo verejnej správe. V súlade s legislatívou je rozpočtovaná 10-percentná valorizácia od 1. januára 2020 pre zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Súčasne je do rozpočtu pre budúci rok premietnutý vplyv novely zákona o pedagogických a odborných zamestnancoch,” uviedla Janka Terezková z ekonomického odboru Úradu ŽSK a dodala, že na rast objemu výdavkov má vplyv aj zvýšenie minimálnej mzdy.
V roku 2020 chce župa investovať v rámci kapitálových výdavkov 44,5 milióna eur, pričom polovica z tejto sumy je určená na projekty financované z eurofondov. Druhý najväčší balík financií v objeme 11,6 milióna eur pôjde do oblasti dopravy. Na rekonštrukciu mostov a ciest za 8,8 milióna eur využije žilinská župa v poradí druhú tranžu návratnej finančnej pomoci z ministerstva financií. V pláne je prestavba a oprava viacerých mostov v kraji, najviac peňazí je určených pre mosty v Podbieli, Martine a Ploštíne.
“Na investície do škôl a školských zariadení je rozpočtovaných 3,9 milióna eur. Z tejto sumy je 1,4 milióna eur určených na stavebné úpravy Strednej zdravotníckej školy v Liptovskom Mikuláši. Ďalších 400-tisíc eur je určených na financovanie výstavby atletického štadióna v Martine, pričom v ďalších úpravách rozpočtu bude nutné dofinancovanie v závislosti od reálnej prestavanosti na úrovni 350-tisíc eur,” priblížila zámery župy v školskej oblasti Terezková.
K prijatému rozpočtu zaujal v zmysle zákona svoje stanovisko aj hlavný kontrolór ŽSK Ján Konušík. Ako možné riziká pri naplňovaní príjmovej časti rozpočtu vníma spomaľovanie ekonomiky a legislatívne zásahy, ktoré môžu ovplyvniť zníženie výnosov dane z príjmov fyzických osôb. “Rozpočet môže byť tiež ovplyvnený rizikami pri zabezpečovaní služieb v prímestskej autobusovej doprave z dôvodu poklesu množstva cestujúcich a následného nárastu straty pri výkonoch vo verejnom záujme, ktorú v súčasnosti možno len ťažko presne odhadnúť aj vzhľadom ku skutočnosti, že v čase zostavovania návrhu rozpočtu neboli uzatvorené zmluvy s dopravcami,” skonštatoval Konušík. V schválenom rozpočte župa počíta na zabezpečenie služieb vo verejnom záujme v prímestskej autobusovej doprave so sumou 23 miliónov eur pri nezmenenom rozsahu uvažovaných objednaných kilometrov. Viacerí poslanci ešte pred prijatím rozpočtu upozornili, že táto suma nebude postačovať.
.JPG)
