Môj profil 
Predplatné
„Cieľom legislatívneho návrhu je znížiť počet poslancov NR SR na 100, a tým zefektívniť prácu parlamentu ako ústavodarného a zákonodarného orgánu štátu a súčasne znížiť zaťaženie štátneho rozpočtu,“ píše v návrhu ĽSNS. Pri znížení počtu poslancov parlamentu o 50 a súčasnom zachovaní platnej legislatívy sa podľa nich znížia náklady štátu na platy poslancov za jedno volebné obdobie o 13 764 408 eur.
Podľa politológa môže mať tento návrh význam v dvoch rovinách. „Návrh na zníženie počtu poslancov je populistický ťah, ktorý si môže získať dôveru občanov, a to najmä v období, keď mnohí voliči nedôverujú politikom. Na druhej strane, tak premiér Igor Matovič (OĽaNO), ako aj strana Sloboda a Solidarita (SaS) svojho času prezentovali nápad znížiť počet poslancov, takže, ak by návrh extrémistov odmietli, nepôsobili by vierohodne,“ ozrejmil Štefančík. Podotkol, že môže ísť o jeden z ďalších spôsobov, ako spochybniť vierohodnosť Igora Matoviča. Predpokladá totiž, že premiér s týmto návrhom súhlasiť nebude.
ĽSNS novelu odôvodňuje tiež tým, že pri znížení počtu poslancov o tretinu dôjde k zefektívneniu práce NR SR a legislatívny proces by tým podľa nich prebiehal rýchlejšie. „Možno by bolo menej faktických poznámok, menej vystúpení v parlamente, ale to ešte neznamená, že zákony by sa prijímali rýchlejšie,“ vysvetlil politológ. Menej poslancov totiž podľa neho znamená viac povinností na jedného poslanca, takže menej poslancov by, naopak, mohlo legislatívny proces ešte predĺžiť. „Demokracia je ale o diskusii, o vymieňaní názorov, riešení konfliktov. A diskusia do parlamentu patrí. Pravicoví extrémisti ale nemajú mentálnu výbavu na to, aby pochopili tento mimoriadne dôležitý atribút liberálnej demokracie,“ doplnil.
Na otázku agentúry SITA, či by bolo riešením rozdelenie slovenského parlamentu na dve komory, Štefančík odpovedal, že dvojkomorové parlamenty majú zmysel vo federálnych štátoch s vyššou mierou nezávislosti územných celkov, ako je to napríklad v Nemecku, Švajčiarsku či Spojených štátoch amerických. „V iných typoch štátov prakticky nemajú zmysel, sú zbytočným luxusom a niekedy aj odložiskom vyslúžilých politikov,“ myslí si politológ. Za oveľa zmysluplnejšiu považuje diskusiu o zmene volebného systému, v ktorom by sa regionálne členenie dokázalo pretaviť aj do zloženia parlamentu. „Na zmenu volebného systému však politici nie sú pripravení, pretože by museli zreformovať aj vlastné politické strany. Im aktuálny volebný systém vyhovuje. Strany s dobre vybudovanými regionálnymi štruktúrami sa totiž manažujú oveľa komplikovanejšie, ako niekoľkočlenné eseročky typu hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti,“ uzavrel politológ.
