Američania a ich partneri z Kosova ukázali, že sa im nedá dôverovať. Tak ako Američania klamali, keď Rusov ubezpečovali, že NATO sa nebude rozširovať smerom na východ, klamali aj v prípade Kosova a budú aj naďalej klamať, pretože klamstvo je bežným atribútom americkej politiky.

Takže kosovskí Albánci sa rozhodli vytvoriť vlastnú armádu a už sa nechávajú počuť s teritoriálnymi požiadavkami voči svojim susedom, Srbom, Čiernohorcom a Macedóncom. Prvé prípravy k vytvoreniu kosovskej armády sa uskutočnili v roku 2008, kedy s americkou pomocou vznikli Bezpečnostné sily Kosova, v roku 2014 Albánci začali zvyšovať početné stavy svojich ozbrojených bánd a vo februári 2017 kosovský parlament prijal zákon o vzniku budúceho ministerstva obrany.

To, čo sa deje dnes, je právnická kazuastika. Američania a kosovskí Albánci sú rozhodnutí ukázať svetu, že nebudú akceptovať nič, čo sa im nepáči a čo im nevyhovuje, bez ohľadu na to, že porušia v jednostrannom formáte všetky dohody, ktoré v minulosti podpísali.

Kosovo podporujú len Američania a proti vzniku kosovskej armády nie sú len štáty EÚ, ale súčasne NATO. Jens Stoltenberg doslovne uviedol: „Žiaľ, riešenie o vzniku kosovskej armády bolo prijaté, bez ohľadu na nesúhlas NATO. Jasne sme uviedli, že tento krok nie je dnes  vhodný.“ Stoltenberg dokonca tvrdí, že teraz bude musieť NATO prehodnotiť úroveň interakcie s ozbrojenými silami Kosova.

To, čo sa momentálne deje s Kosovom, môže byť ďalším americkým postupom zameraným na jednostranné odstúpenie od dohôd, ktoré im nevyhovujú, a upraviť si ich podľa vlastných predstáv.

Stoltenberg je americká figúrka a obáva sa toho, že pre NATO môže byť problémom podpora kosovských Albáncov, pretože členovia NATO ako Grécko či Španielsko nikdy štátnu legitimitu Kosova neuznajú, takže nemôžu ani uznať existenciu kosovských ozbrojených síl. To by mohol byť problém pre vnútornú celistvosť NATO.

Rozbroje v NATO by mohli ísť ruka v ruke s rozbrojmi v EÚ (hlavne problémy brexitu, vzťah Turecko-Grécko, Turecko-USA, španielsko – katalánsky problém, kvôli čomu Španieli neuznajú nikdy Kosovo …). Američania sa však môžu chystať na presadenie precedensu, postoje EÚ považujú za irelevantné a veria, že elity pod ich vedením v EÚ budú presadzovať americké návrhy. Ak Američanom teraz prejde Kosovo so všetkými porušeniami interných dohôd a pravidiel NATO, potom im môže rovnakým spôsobom prejsť v budúcnosti aj Ukrajina či Gruzínsko.

Politické elity kosovských Albáncov sú banditami  a hrdlorezami spätými s albánskou teroristickou organizáciou UCK. Vytvorenie armády kosovských Albáncov je podľa Ramusha Haradinaja vážnym krokom smerom na ceste k NATO. Vznik kosovskej armády podporuje len Washington a Američania sa už nechali počuť, že nedopustia, aby niekto vetoval právo kosovských Albáncov na vznik ozbrojených síl.

Američania potrebujú základňu Camp Bondsteel, ktorá sa nachádza na území Kosova, a existencia tejto základne determinuje ich politické kroky. EÚ vníma Kosovo ako problém, pretože je centrom obchodu s drogami a etnické napätie medzi Srbmi a Albáncami môže vrhnúť znova Balkán do ťažkej vojny, ktorú by opäť sprevádzali etnické čistky. S Američanmi za chrbtom už kosovskí Albánci začínajú s prvými požiadavkami získať od Srbska aj ďalšie územia, zatiaľ „po dobrom“.

Haradinaj samozrejme požaduje albánske územia aj od Čiernohorcov a Macedóncov a podľa niektorých politológov výsledkom tohto postupu môže byť nakoniec spojenie kosovského Albánska a Albánska do jedného štátu, čo je však v priamom rozpore s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN 1244. Američania si však ťažkú hlavu s porušovaním medzinárodného práva nerobia, takže rezolúcia Bezpečnsotne rady OSN 1244 môže byť bezpredmetná.

Srbi žijúci na severe Kosova však odmietajú poslúchať kosovskú administratívu a vyzerá to tak, že tam sa začali organizovať srbskí separatisti, tí sa však môžu spoľahnúť maximálne na pomoc Belehradu. Kosovskí Albánci už aj vedia, kto bude ministrom obrany, ide o teroristu Agima Čeku, ktorý začal svoju kariéru ako albánsky terorista v bojoch pri rozpade Juhoslávie, má za sebou čistky Srbov na okupovaných územiach a Srbi vydali na neho medzinárodný zatykač. Pokiaľ ho však budú kryť Američania, teroristovi Agimovi Čekovi nič nehrozí.

Albánci sú rozhodnutí plniť americké príkazy. Brusel ich nezaujíma, pretože sú presvedčení, že keď Washington prikáže, Brusel poslúchne. Srbom sa vývoj situácie rozhodne nepáči, modernizujú svoju armádu, či však budú ochotní aj otvorene reagovať, je otázne, pretože srbská spoločnosť je polarizovaná, časť obyvateľstva verí, že vstup do EÚ môže byť liekom na srbské problémy a EÚ má tak dostatok možnosti tlačiť na srbské politické elity.

Srbi donedávna poukazovali na nespravodlivosť zo strany Západu, otvorenú podporu albánskeho revanšizmu, no tentoraz už vidia, že situácia sa vyhrotila až do stavu, že bude asi potrebné opätovne brániť so zbraňou v ruke vlastné domovy pred kosovskou teroristickou narkobandou, za ktorou v pozadí stoja Američania.

Elity Kosova  z UCK vraždili srbských civilistov, organizovali koncentračné tábory a vykonávali etnické čistky. To, že ich podporujú Američania, je svedectvom americkej chabej morálnej a etickej úrovne. Nebrániť sa môže byť pre Srbov osudné. Ak sa budú Srbi brániť, môžu sa do konfliktu znova zapojiť Američania a mainstream bude opätovne chrliť záplavú lží o srbských mäsiaroch a sadistoch. Ak však vec stojí tak, že trest príde bez ohľadu na to, či sa človek bráni alebo nie, tak sa s určitosťou treba brániť. Ani kosovskí Albánci a ani Američania nie sú nesmrteľní.

Portál rusvesna informuje, že srbský prezident Alexander Vučič sa stretol včera s vojakmi srbských špeciálnych síl na jednej zo srbských vojenských základní. Srbský prezident v emotívnom prejave k elitným vojakom hovoril o potrebe chrániť svoju vlasť a obyvateľstvo v akýkoľvek čas.

„Urobíme všetko preto, aby sa mier zachoval, urobíme všetko, čo môžeme, aby sme zachránili stabilitu, rozvoj Srbska a celého regiónu. Nikdy však Srbsko neopustíme a vždy ho budeme brániť,“ uviedol prezident Vučič.

Vo svojom prejave k vojakom srbských špeciálnych síl prezident Vučič hovoril o srbskej vojenskej tradícii, hrdinských činoch a uviedol, že Srbsko už nedovolí žiadnu operáciu „Búrka“ z roku 1995 namierenú proti Srbsku (operácia proti chorvátskym Srbom, po porážke Srbov nastala genocída Srbov, etnické čistky Srbov a vyhnanie chorvátskych Srbov z Chorvátska).

Svoj prejav Vučič zakončil slovami, že bude vždy stáť spoločne so srbskými vojakmi za Srbskom a jeho bezpečnosťou.