Bývalý premiér Robert Fico prednedávnom vo svojom virálnom videu, ktorým do nepríčetnosti rozzúril všetkých slniečkárov na Slovensku, vyslovil okrem iného názor, že orgány činné v trestnom konaní a súdy zrejme rozhodujú podľa želania médií.

Narážal tým na prípad už bývalého poslanca Milana Mazureka. Ukazuje sa však, že podľa želania liberálnych médií je zrejme rozhodované aj v iných prípadoch, tak to aspoň naznačuje sudca Peter Šamko vo svojej analýze.

Všetci si iste pamätáme, aký “hon na čarodejnice” nastal, po tom, čo liberálne médiá zverejnili informáciu, ktoré mali uniknúť zo spisu Kuciakovej vraždy, že štátna tajomníčka Monika Jankovská si napísala vyše 1000 správ s obvineným Marianom Kočnerom. Samotná Jankovská tieto informácie rázne odmietla a poprela, že by sa s Kočnerom poznala alebo s ním komunikovala cez program Threema, tak ako to uvádzali médiá.

Liberálne médiá vyvinuli veľký tlak na koalíciu a veľmi nástojčivo žiadali okamžité odvolanie Jankovskej z postu štátnej tajomníčky. Jankovská pri svojom odstúpení na tlačovke uviedla, že tak robí kvôli mediálnemu lynču. Tlak médií bol skutočne obrovský.

Médiá, okrem toho, že dokázali donútiť Jankovskú odstúpiť, spustili aj expresne rýchle začatie trestného stíhania voči bývalej štátnej tajomníčke a ďalším sudcom s tým, že im boli dokonca zabavené mobilné telefóny.

Sudca krajského súdu v Bratislave Peter Šamko na portáli Právne Listy zverejnil toto uznesenie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) voči Jankovskej, prokurátorovi a viacerým sudcom.

Podľa Šamka však existuje podpozrenie, že je nezákonné :

“Ob­sah vy­da­né­ho uz­ne­se­nia o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, z for­mál­ne­ho hľa­dis­ka, za­uj­me tým, že vzbu­dzu­je po­chyb­nos­ti o svo­jej zá­kon­nos­ti. Vy­me­dzenie skut­kov uve­de­ných v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia je v roz­po­re s us­ta­no­ve­ním § 199 ods. 3 Tr. por., pre­to­že neob­sa­hu­je nič kon­krét­ne, t. j. skut­ky nie sú kon­kre­ti­zo­va­né s uve­de­ním mies­ta, ča­su, prí­pad­ne iných okol­nos­tí, za akých k nim doš­lo. Ob­sah uz­ne­se­nia je iba kom­bi­ná­cia opi­su práv­nych viet pria­mo zo skut­ko­vých pod­stát tres­tných či­nov a pau­šál­nych dom­nie­nok, kto­ré vy­chá­dza­jú z ko­lek­tív­nej pre­zum­pcie vi­ny všet­kých sud­cov pô­so­bia­cich na sú­doch v Bra­tis­lav­skom kra­ji.“

Sudca Šamko ďalej dodáva: “K uve­de­né­mu je nut­né do­dať, že Trest­ný po­ria­dok neu­mož­ňu­je za­čať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci ak sa sku­tok „ry­su­je“ len v ne­jas­ných (hmlis­tých) ob­ry­soch a je za­lo­že­ný len na všeo­bec­ných in­dí­ciách, kto­ré nie sú ani tro­chu kon­kre­ti­zo­va­né. Svoj­voľ­né vy­me­dzenie skut­ku je nep­rí­pus­tné a je v roz­po­re so zá­ka­zom ľu­bo­vô­le pri roz­ho­do­va­ní štát­nych or­gá­nov. V prí­pa­de, ak exis­tu­je po­doz­re­nie zo spá­chania kon­krét­ne­ho tres­tné­ho či­nu, av­šak za­tiaľ nie je jas­né ako sa mal sku­tok stať, po­tom nie je mož­né za­čí­nať tres­tné stí­ha­nie vo ve­ci a vy­mýš­lať skut­ko­vé okol­nos­ti o „bliž­šie nes­to­tož­ne­ných sud­coch“, „ne­zis­te­ných mies­tach“, „bliž­šie nes­to­tož­ne­nom pá­cha­te­ľo­vi“, „bliž­šie nes­to­to­že­ných oso­bách pô­so­bia­cich mi­mo jus­tič­ných or­gá­nov“ či „bliž­šie nes­to­tož­ne­ných za­mes­tnan­kýň Mi­nis­ter­stva spra­vod­li­vos­ti SR“.“

Sudca krajského súdu tiež vyjadril podozrenie, že polícia zrejme rezignovala na zákonný postup len preto, že to chce čím rýchlejšie vyšetriť, keďže sa jedná o mediálne známu vec. Podľa neho však takéto konanie vykazuje prvky policajného štátu, čo je opak právneho štátu a to je práve veľmi nebezpečné:

“To­to nie je uz­ne­se­nie o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia, kto­ré by ob­sa­ho­va­lo ná­le­ži­tos­ti pod­ľa § 199 ods. 3 Tr. por., ale ide o práv­nu ka­tas­tro­fu, pre­to­že uz­ne­se­nie neob­sa­hu­je žiad­ny kon­krét­ny sku­tok, ale vy­ka­zu­je skôr pr­vky po­li­caj­né­ho štá­tu (len pri­po­me­niem, že po­li­caj­ný štát je opa­kom štá­tu práv­ne­ho). Sna­ha po­lí­cie vy­šet­ro­vať prí­pad­né po­doz­re­nia z ko­rup­cie je chvá­ly­hod­ná, av­šak nie je mož­né pri­pus­tiť, aby po­lí­cia re­zig­no­va­la na zá­kon­ný pos­tup a „po­dlie­za­la lat­ku zá­kon­nos­ti“ len z dô­vo­du, že ide o me­diál­ne zná­mu vec. Túž­ba po­lí­cie po od­ha­le­ní zá­važ­ných prí­pa­dov ko­rup­cie je tak veľ­ká, že po­mer­ne ľah­ko mô­že skĺznuť až k ab­sur­dnos­tiam, kto­ré sú uve­de­né niž­šie v uz­ne­se­ní o za­ča­tí tres­tné­ho stí­ha­nia.“

Dnes ešte nie je jasné, či je Jankovská vinná, alebo nie. To treba naozaj vyšetriť. Ak sú však slová sudcu Šamka pravdivé, je poľutovaniahodné, že orgány činné v trestnom konaní namiesto toho, aby postupovali zákonne, sa snažia postupovať čo najrýchlejšie, pričom tak ako to vykladá sudca Šamko, nedodržiavajú ustanovenia zákona. Dnes ako keby bolo pre orgány činné v trestnom konaní dôležitejšie vyhovieť médiám než postupovať v súlade so zákonom. Je to veľmi nebezpečný trend. To by sme sa v konečnom dôsledku mohli dopracovať k tomu, že média rovno vyhlásiť vinníka a rovno mu aj určiť trest.

Navyše, zdá sa, že orgány činné v trestnom konaní používajú dvojaký meter. Keď sa jedná o koaličné strany a Kotlebovcov – konkrétne napríklad snaha o rozpustenie ĽSNS, odsúdenie Milana Mazureka, či vyšetrovanie Roberta Fica za jeho výroky ohľadom spomínaného Mazureka, alebo okamžité trestne stíhanie nominantky SMERu Moniky Jankovskej príslušné orgány, konajú expresne rýchlo.

Keď sa však jedná o opozíciu, respektíve ak sa jedná o liberálne strany, orgány činné v trestnom konaní sa hrajú na mŕtveho chrobáka.

Ako príklad možno uviesť výroky lídra Progresívcov Michala Trubana, kde existuje podozrenie na propagáciu drog pred mládežou, resp. šírenie toxikománie, či podozrenie na dílovanie drog, tam polícia nekoná.

Ďalším príkladom je exprezident Andrej Kiska, ktorý je podozrivý z daňových, či pozemkových deliktov, no zatiaľ sa nič nedeje. Pripravuje sa už niekto v policajných zložkách na novú liberálnu vládu a tak ich skutky kryje ?

Samuel Gdovin