Miroslav Radačovský vysvetlil, že aj napriek tomu, že je momentálne v Bruseli, sleduje politické dianie na Slovensku a „žasne“ nad tým, koľko tzv. právnych expertov, politikov aj nepolitikov, rôznych médií, sa vyjadruje k domovej prehliadke v byte bývalého šéfa NAKA Branislava Zuriana. „A pritom posúdiť zákonnosť alebo nezákonnosť takéhoto postupu je veľmi jednoduché,“ tvrdí bývalý dlhoročný sudca.

Poukázal na to, že v zmysle § 99 ods. 1 platného Trestného poriadku domovú prehliadku možno vykonať, ak je dôvodné podozrenie, že v byte alebo v inom priestore, slúžiacom na bývanie, je vec dôležitá pre trestné konanie alebo že sa tam skrýva osoba, podozrivá zo spáchania trestného činu alebo je potrebné vykonať zaistenie hnuteľných vecí na uspokojenie nároku poškodeného na náhradu škody. „Za povšimnutie stojí pojem „dôvodné podozrenie“. Tak, ako u kolúznej väzby, dôvodné podozrenie musí byť jednoznačne preukázané dostupnými dôkazmi a samo osebe nestačí.“

„Že sa tam podozrivá osoba, teda p. Zurian nenachádzala, je bez pochybností zrejmé, pretože p. Zurian s policajtmi telefonoval, povedal, že je v zahraničí. V zmysle § 100 ods. 1 Tr. poriadku, nariadiť domovú prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa.“

JUDr. Radačovský doplnil, že v zmysle § 104 ods. 1 Tr. poriadku domovú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má taký úkon vykonať a to len  vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takémuto úkonu. V zmysle § 105 ods. 1 Tr. poriadku orgán vykonávajúci domovú prehliadku je povinný umožniť osobe alebo niektorému dospelému členovi jeho domácnosti účasť pri prehliadke. V zmysle ods. 3 účasť takejto osoby možno odoprieť a takúto osobu nepribrať, ak okolnosti prípadu odôvodňujú predpoklad, že by mohlo prísť k ohrozeniu života alebo zdravia. Určite k ohrozeniu života alebo zdravia p. Zuriana ani jeho syna, ktorý k bytu išiel, nemohlo prísť.

V zmysle § 106 ods. 2 Tr. poriadku ak osoba, voči ktorej sa má domová prehliadka vykonať, alebo iná osoba, v konkrétnom prípade syn, neumožní vykonanie takého úkonu, sú orgány, vykonávajúce úkon, po predchádzajúcej márnej výzve môžu prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku.

Je podľa neho absolútne zrejmé, že nikto, ani Zurian, ani jeho syn, nekonali tak, aby bolo nutné prekonať ich odpor a bežné zamknutie bytu, keď odchádzam preč, nemožno považovať za vytvorenú prekážku proti domovej prehliadke. Je to skôr prekážka pre neoprávnené vniknutie do bytu nepovolaným osobám.  „Ako dlhoročný sudca musím objektívne konštatovať, že nepoznám obsah spisu, čo je pre posúdenie konkrétnej veci absolútne prioritné. Poznám, a dovolím si tvrdiť, možno viac ako iní, profesný život p. Zuriana, poznám ho aj osobne a nemám dôvod neveriť jeho mediálnemu vyjadreniu k danej veci.“

Poslanec EP Miroslav Radačovský pripomína, že Branislav Zurian uviedol, že ráno mu zavolali policajti z Inšpekčnej služby, že chcú u neho v byte vykonať domovú prehliadku. Povedal im, že nie je doma, poslal tam svojho syna a tento mu oznámil, že keď k bytu došiel, dvere už boli vylomené a vykonávala sa tam domová prehliadka.

Kľúčová úloha sudcu?

„Kto za takýto, nielen s najväčšou pravdepodobnosťou protiprávny, ale aj doslova hlúpy a v civilizovanej právnej spoločnosti nedôstojný postup zodpovedá. Za zákonnosť alebo nezákonnosť takéhoto úkonu jednoznačne zodpovedá sudca, či už predseda senátu alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, teda nezávislá súdna moc.“ Radačovský tvrdí, že pokiaľ súdna moc nebude skutočne nezávislá, pokiaľ jej kreovanie bude ovplyvňované politikmi, či už prostredníctvom súdnej rady alebo inak, vždy tu bude podozrenie z možnosti politického alebo iného nátlaku na sudcov.

V konkrétnom prípade, ale aj v podobných prípadoch, je však z jeho poľadu potrebné rozlíšiť jednu dôležitú vec. „Zákonný postup a demonštráciu moci. Za zákonnosť právneho úkonu zodpovedajú na to kompetentné orgány polície, prokuratúry ale predovšetkým súdu. „Za spoločensky neakceptovateľný, hlúpy a v civilizovanej právnej spoločnosti neprípustný prejav moci, zodpovedajú práve tí, ktorí takúto moc v štáte reprezentujú. Teda, predseda NR SR, predseda vlády aj prezident republiky a nimi kreovaní ministri, vrátane ministra vnútra, prezidenta PZ SR a minister spravodlivosti.“

Spôsob vykonávania domových prehliadok ale aj predvádzania a predvolávania podozrivých alebo obvinených k orgánom činným v trestnom konaní spôsobom vyrážania dverí, vrhnutím sa na takéto osoby priam ozbrojenými terminátormi, najlepšie pred kamerami a novinármi, skutočne v histórii nášho štátu nemá obdobu, konštatoval v komentári Radačovský.

Precedens v histórii

Bývalý sudca k prípadu dodal, že aj v čase, keď bol uskutočnený atentát na Heydricha a jeho autori sa skrývali v krypte pravoslávneho kostola v Prahe, tak Nemci ich najprv vyzvali, aby sa vzdali. A to vedeli, že výsadkári sú ozbrojení. Až potom, keď sa výsadkári začali streľbou brániť, použili na prekonanie ich odporu najprv vodu a až potom výbušninou odstránili vrchnú časť krypty.

„Aj v 50-tych rokoch Štátna bezpečnosť zazvonila, zaklopala na dvere, vyzvala podozrivú osobu, aby s nimi išla a týkalo sa to aj politických väzňov. Aj za môjho pôsobenia ako sudcu sa pred nariadením domovej prehliadky najprv skúmalo, či sa do obydlia nedá vstúpiť napr. so súhlasom podozrivého, obvineného ale policajti s baranidlami nechodili, to viem určite.“

Nie je podľa neho pravdou to, čo hovorí minister vnútra, predseda vlády, predseda NR SR a možno aj prezidentka republiky, že o tom nevedia, že je to vec orgánov činných v trestnom konaní, ktorí majú rozviazané ruky, ktorým do ich činnosti nechcú zasahovať a podobne.

„Nehovoria pravdu a musia vedieť, že takáto neakceptovateľná demonštrácia moci sa deje, nemá nič spoločné so zákonnosťou a preto za ňu zodpovedajú. Otázka je, prečo nekonajú? Z nevedomosti? Možno. Veď o vzdelanosti  a diletantizme našej vládnej garnitúry snáď už nikto ani pochybnosti nemá. A možno zo strachu. Zo strachu pred vlastnou políciou, zo strachu zo samých seba a medzi sebou. Ono celkovo je tá naša vláda akási plná strachu. Boja sa, čo povie Brusel, NATO, USA a radšej s nimi prípadné problémy riešia prostredníctvom diplomatov a konzultácií. Dokonca majú strach aj z obyčajnej vakcíny. Vakcína Sputnik V je pre nich bezpečnostná hrozba, majú strach pred vlastným národom, pred referendom. Mám taký pocit, že už aj víťazstvo Rusov nad Veľkou Britániou na MS v hokeji a jeho zverejnenie bude asi považované za hybridnú vojnu. A možno aj preto v čase tohto zápasu minister obrany oznámil, že po území Slovenska sa budú presúvať vojská NATO.“

„Jednoducho, vláda ustráchancov, trpiacich stihomamom pred všetkým a každým. Preto mlčia a nechcú vidieť pravdu aj v prípade p. Zuriana, v prípade p. generála Lučanského a to len preto, aby boli pri moci. Preto vyrážanie dverí. Ako som už vyššie spomenul, poznám profesijný život p. Zuriana, v podstate od začiatku jeho práce v polícii a bol to policajt nekompromisný, niekedy možno tvrdý, ale vždy bojoval proti nezákonnosti. Odmenou za jeho dlhoročnú prácu bolo vyrazenie dverí, podľa môjho názoru bezdôvodné. A verím, že bezdôvodné bude aj jeho prípadné trestné stíhanie. Vyraziť už by však bolo potrebné niekoho iného. „

Miroslav Radačovský podotkol, že politická strana Slovenský Patriot, ktorej je predsedom, za jednu z hlavných priorít v prípade, že bude zvolená do parlamentu, považuje zákonnosť, odbornosť, patriotizmus a boj proti všetkým, ktorí potláčajú ľudské práva. „A právo na zákonný a ľudský postup aj voči obvineným osobám vo väzbe ale aj odsúdeným je ľudským právom.“