Čo sa môže pokaziť, to sa skôr alebo neskôr pokazí, hovorí Murphyho zákon. A lord Acton povedal: moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne. Tvárou v tvár provinčnej a kleptokratickej slovenskej realite vymedzenej rámcom globálneho postkapitalistického neokolonializmu ríše Západu mnohí Slováci neveria v to, že by voľby u nás mohli byť naozaj poctivé a objektívne.

A to je problém. Bez ohľadu na to, či voľby môžu alebo nemôžu byť sfalšované, je pre demokraciu veľmi zle, ak ľudia nemajú v ňu dôveru – to je totiž prvý krok k tomu, aby na ňu zabudli, zanevreli, opustili ju.

Preto je veľmi chvályhodné, že hnutie Republika prišlo s iniciatívou navrátiť občanom dôveru k voľbám. Navrhli novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva, podľa ktorej by obce mali byť povinné zverejňovať zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku na internete a podobne by Štatistický úrad SR musel zverejňovať zápisnice okresných volebných komisií. Zápisnice by mali byť verejne a slobodne prístupné komukoľvek na kopírovanie či šírenie v akejkoľvek forme. Takáto totálna transparentnosť by mohla zabrániť falšovaniu výsledkov volieb. Píšeme o tom tu.

Ako to teda naozaj je? Dajú sa voľby sfalšovať alebo nie? Ako vlastne celoštátne voľby na Slovensku v praxi fungujú, na to sme sa spýtali človeka, ktorý bol členom volebnej komisie v každých doterajších voľbách už od prvých volieb po Nežnej revolúcii. Nazvime ho napríklad Michal, jeho meno a adresu máme v redakcii.

Hlavné správy: Je volebný systém na Slovensku spoľahlivý?

Michal:

Po roku 1989 sme chceli čestné a slobodné voľby, a preto bol zavedený podobný volebný systém, ako modely, ktoré sa osvedčili aj vo svete, s poctivým manuálnym zratúvaním hlasov. Všetci to poznáme: občan volí tajne, za plentou. Jeho hlas je anonymný, na lístku zakrúžkuje čo treba, vloží ho do čistej obálky, tú zalepí a vhodí do urny.

Voľby môže kontrolovať každá politická strana, ktorá sa zúčastní vo voľbách – každá má právo poslať do volebnej komisie svojho zástupcu. Tí zástupcovia sa navzájom kontrolujú a spoločne sčítavajú hlasy. Nie každý musí spočítavať všetko, väčšinou si prácu rozdelia traja-štyria ľudia z rôznych strán. Pri takomto zratúvaní hlasov je možnosť podvodu nepravdepodobná.

Hlavné správy: na lokálnej úrovni sa v niektorých volebných miestnostiach zvyknú pri zratúvaní hlasov odohrávať rôzne neštandardné veci. Je však pravda, že ak nejde o systémový jav, tak ojedinelé jednotlivosti nie sú z hľadiska ohrozenia celkového výsledku nebezpečné – pár stoviek hlasov z jednej obce sotva čo môže zmeniť na celoštátnom výsledku volieb. Ako však funguje kontrola zrátaných hlasov?

Michal: Po zrátaní hlasov niekto sčítané hlasy pre istotu ešte raz prepočíta. Potom sa to všetko zapíše do zápisnice, všetci sa na ňu podpíšu, urobí sa viacero kópií. Jednu kópiu si komisia ponechá, tá ide do archívu, a ostatné sa odnesú na vyšší orgán. To je vyššia komisia, kde opäť sú zástupcovia zo všetkých strán, a tí opäť všetko spočítajú a skontrolujú a takto to ide vyššie, až na celoštátnu úroveň.

A potom sa všetky tie dielčie aj súhrnné výsledky zverejnia, aby si každý občan a každý člen každej volebnej komisie mohol skontrolovať, že to, čo on odovzdal a podpísal, presne sedí.

Ešte dodajme, že po zatvorení volebných miestností, keď sa sčítavajú hlasy, môžu tam ostať pozorovatelia, ale musia sa legitimovať, musia byť zapísaní. Oni síce nesmú hlasy spočítavať, ale môžu sledovať ako to členovia komisie robia, či dodržiavajú zákon a všetko ostatné. Takto je to aj vo svete, aj od nás sa ľudia zúčastňujú na voľbách v cudzine ako pozorovatelia, a naopak.

V tomto systéme, kde každá politická strana má možnosť všetko kontrolovať, sa prakticky nedá podvádzať, alebo presnejšie povedané, na podvod sa s veľkou pravdepodobnosťou príde. Iné je to s rôznymi korešpondenčnými a elektronickými voľbami, kde sa to dá falšovať oveľa ľahšie.

Hlavné správy: Ako to je v praxi so zastúpením politických strán v komisiách? Je to naozaj efektívna a spoľahlivá kontrola?

Michal: Politické strany nemajú povinnosť vyslať členov do komisií, to je na ich vôli, či tam niekoho pošlú alebo nie. Ak sa volieb zúčastní napríklad dvadsať strán, teoreticky by tam mohlo byť dvadsať členov komisie, ale prakticky ich toľko nie je. Väčšinou tam bývajú zástupcovia tých hlavných, veľkých strán so širokou členskou základňou ako Smer, SaS, KDH, ĽSNS, SNS…

Nikomu sa to nechce robiť, lebo je to veľmi slabo platené a človek tam musí byť celý deň. Ráno treba prísť o šiestej a treba tam byť až do hlbokej noci – niekedy do polnoci a inokedy aj do tretej-štvrtej, podľa toho, či sa pri sčítavaní hlasov objavili nejaké problémy.

Podľa zákona tam musí byť najmenej päť ľudí. Ak by ich toľko nebolo, tak potom tam miestna časť musí poslať svojich úradníkov, ktorí to dostanú príkazom, alebo niekoho pozháňajú, napríklad nejakých študentov.

Na vyššiu komisiu sa to zvyklo nosiť manuálne, potom prišlo vylepšenie, že sa to začalo robiť elektronicky. Najprv sme to robili tak, že sme to odniesli na USB kľúči spolu s papierovými výsledkami. Oni si to dali do počítača, skontrolovali či sedí to, čo je na kľúči, s tým, čo je na papieri, a potom nám podpísali prevzatie.

Neskoršie sa to začalo robiť cez internet. Robili sme to tak, že sme tie výsledky poslali e-mailom a oni nám to spätne poslali, že „toto sme od vás dostali, potvrďte pravosť“. My sme skontrolovali, či je to to isté, čo sme im poslali, a potvrdili sme, že áno, je to v poriadku. A už nebolo treba ísť zápisnicu fyzicky zaniesť na vyššiu komisiu, stačilo dať ju do archívu a zapečatenú odniesť na miestnu časť, aby sa to dalo skontrolovať v prípade, že by sa zistili nejaké nezrovnalosti.

Hlavné správy: To zatiaľ stále znie celkom dôveryhodne…

Michal: Ono to aj dôveryhodné je. Tu treba zdôrazniť ten základný princíp, na ktorom dôveryhodnosť a spoľahlivosť toho systému stojí: skutočnosť, že sa všetky tie čísla dajú mnohonásobne skontrolovať.

To je odstrašujúce pre každého, kto by eventuálne chcel nejakým spôsobom podvádzať. Je totiž veľmi vysoká pravdepodobnosť, že by sa mu to neoplatilo, lebo je takmer isté, že by sa na to prišlo a nasledoval by trest.

Som úprimne presvedčený, že takto nastavený systém je bezpečný, a preto som sa doposiaľ v mnohých diskusiách na internete aj naživo hádal s tými, ktorí sa snažili spochybniť zratúvanie hlasov a snažil som sa im vysvetliť, že pravdepodobnosť jeho zneužitia je naozaj veľmi nízka.

Teda zatiaľ je nízka – ak niekto nevymyslí niečo nové, čím by do neho urobil nejaké tajné vrátka.

Hlavné správy: Takto to bolo donedávna. Čosi sa však zmenilo. Môžete bližšie priblížiť o čo išlo?

Michal: Problém sa začal v týchto posledných komunálnych voľbách na jeseň 2022. Chcel som si ako zvyčajne odložiť zápisnicu, ale dozvedel som sa, že sa to nesmie. Ukázali mi nový metodický materiál pre spracovanie výsledkov volieb, ktorý vydáva štatistický úrad, kde bolo uvedené pravidlo, že pozorovatelia si nesmú ani odfotografovať, ani iným spôsobom odniesť zápisnicu. Bez ďalšieho vysvetlenia.

Spomínali sa tam pozorovatelia, ale v tej konkrétnej komisii, kde som bol ja, to rozšírili tak, že sa to vzťahuje aj na členov komisií. Nedovolili mi zobrať si elektronickú zápisnicu na kľúč, odfotografovať si tie výsledky mobilom ani opísať si ich.

Ja som teda zápisnicu odmietol podpísať. Asi pol hodinu sme sa tam hádali, nútili ma, že to musím podpísať. Bolo to nepríjemné, všetkých som tým zdržoval, ale ja som trval na tom, že ma vyslala politická strana a mám zodpovednosť za to, aby tie voľby boli transparentné.

Napokon ma presvedčili argumentom, že ja ako člen komisie ručím svojím podpisom iba za to, že hlasy boli korektne zrátané a čo sa s nimi stane potom, to už nie je moja zodpovednosť. Tak som to nakoniec podpísal, ale sťažoval som sa potom na Ústrednej volebnej komisii (ÚVK).

Hlavné správy: Ako to prebehlo? Čo vám odpovedali?

Michal: Keď som zavolal na ÚVK so žiadosťou o vysvetlenie, dozvedel som sa zaujímavú vec. V minulosti boli vraj prípady, keď pozorovatelia alebo členovia komisie zistili, že tie výsledky, ktoré oni mali v komisii, sa líšia od tých, ktoré boli neskôr zverejnené na webe, a nahlas sa sťažovali a dožadovali sa nápravy.

A preto, aby sa predišlo takýmto situáciám, zaviedli pravidlo, že si to nikto nesmie vziať a takýmto spôsobom skontrolovať.

Hlavné správy: To je zvláštny prístup. To je ako keby ste na aute odpojili ukazovateľ stavu paliva, aby vás neotravoval informáciou, že vám dochádza benzín…

Michal: No v podstate áno. To bola informácia, ktorú mi telefonicky poskytol pracovník na oficiálnom telefónnom čísle na Štatistickom úrade. Ponúkli mi, že to môžem urobiť naopak: môžem si vytlačiť výsledky zverejnené na webe a potom ísť v úradných hodinách na miestny úrad, keď úradník, ktorý to má na starosti, práve nebude zavalený inou prácou a bude mať na mňa čas, on s mnou zájde do archívu a tam si budem môcť skontrolovať príslušnú zápisnicu, či to zodpovedá tomu, čo je na webe. Ani vtedy si však nebudem smieť skopírovať alebo opísať výsledky, ktoré majú uložené v archíve.

Hlavné správy: Inými slovami, výkon kontroly volieb sa z praktickej roviny dostal do roviny čistej teórie. Kto má čas a peniaze na to, aby otravoval úradníkov a v časovom strese sa hrabal v zápisniciach? To by niekto mohol považovať na otvorený pokus o plazivú degradáciu demokracie. Súhlasíte s takýmto pohľadom?

Michal: Ja si napriek všetkému nemyslím, že by niekto takto podvádzal, ale tu je iný problém. Ako teraz ľudia môžu veriť, že tie hlasy sú poriadne zrátané? Samotný fakt, že je problém to skontrolovať, zvádza k pochybnostiam, prinajmenšom k zníženej dôvere. A zníženie dôvery je vážnym narušením demokracie ako takej, dôvery medzi vládou a ľuďmi.

S tým súvisia aj ďalšie veci. Už som spomenul pokus zaviesť elektronické a korešpondenčné voľby, ale ono to má aj širšie súvislosti. Dlhodobo mi napríklad chýba komunikácia medzi poslancami a voličmi mimo predvolebného boja. Vyvoláva to pocit, že ľudia odovzdajú poslancovi svoj hlas a od toho momentu ho nezaujímajú. Môj pocit z toho celého je, že demokracia namiesto toho, aby sa vyvíjala smerom k čoraz efektívnejšiemu prenosu moci z občanov na svojich volených zástupcov, ten trend je presne opačný.

Toľko skúsenosť človeka, ktorý sa okolo volieb pohybuje už vyše tridsať rokov. Je pomerne optimistická: zratúvanie hlasov je stále pomerne dobre ošetrené a voľby sú stále ešte ako-tak kontrolovateľné.

Situácia by sa zásadným spôsobom zmenila, keby sa hlasy zratúvali elektronicky alebo akokoľvek inak takým spôsobom, že už by si človek nemohol sám osobne a kedykoľvek všetko prekontrolovať a archivovať si všetky prvotné dáta z okrskov.

Ako je to teda s možnosťou sfalšovať voľby? Otázka vlastne ani nestojí tak, či je možné voľby sfalšovať. V podstate všetko sa vždy dá sfalšovať – skutočná otázka je, či sa na to dá prísť. A zdá sa, že u nás ešte stále tá možnosť je. Nikto nemá k dispozícii tisíce manipulátorov, ktorí by už v prvej fáze v tisícoch obcí a okrskov dokázali urobiť podvod, na ktorý by sa potom už nemalo ako prísť. Akonáhle sú tie prvotné dáta viac či menej korektné, potom je bezpečnosť volieb už len vecou možnosti ich kontrolovať verejnosťou. Ak každý, aj vy osobne budete mať možnosť si pozrieť a archivovať všetky zápisnice z každej úrovne, tak sa bude dať všetko znovu a znovu prerátať. Zdôraznime to podstatné: takto zabezpečené voľby sú naozaj bezpečne férové.

No áno, potom ešte otázka stojí tak, či náhodou nie je v danej krajine mocenská situácia natoľko degradovaná, že tí, ktorí sú pri moci, by mohli sfalšované výsledky na všetkých úrovniach beztrestne zakamuflovať, vyhlásiť voľby za platné a akékoľvek protesty silou potlačiť. Ako je to v tomto smere na Slovensku? Vy si čo myslíte?

Je jasné, že nech by sme napísali čokoľvek, skalní priaznivci konšpiračných teórií budú aj tak trvať na tom, že všetko je podvod, len mlieko je voda. Oveľa väčšie nebezpečenstvo však v skutočnosti spočíva v čomsi inom. V tom, že ľudia k voľbám neprídu, pretože im nebudú veriť, alebo prídu zmanipulovaní mainstreamovými médiami v moci protinárodných, antisociálnych, antidemokratických síl.

V skutočnosti voľby bývajú omnoho viac sfalšované tým úplne oficiálnym, legálnym spôsobom: že médiá a politici ľudí jednoducho obalamutia, oklamú. Videli sme to v krištáľovo čistej podobe nedávno pri českých prezidentských voľbách: ľudia si veľkou väčšinou a úplne dobrovoľne zvolili to, čo v skutočnosti nechcú: pekne zabalený podvod, schudobnenie, vazalstvo voči cudzine, životunebezpečnú možnosť účasti na vojne, ktorá sa ich vôbec netýka.

Je tu teda logický a rozumný záver: ak bude zachovaná transparentnosť volieb, ak budú kedykoľvek každému dostupné všetky zápisnice zo všetkých úrovní, tak nie je v ľudských silách, a ani v silách žiadnej softvérovej mafie tie tisíce zápisníc zmanipulovať, a teda voľby sfalšovať. Treba dbať na to, aby sa to nezmenilo, aby ten podstatný princíp – možnosť verejnej kontroly – nevyšumel pri nejakých kvázi „modernizačných“ zmenách smerom k elektronizácii či údajnej efektívnejšej organizácii volieb.

A k voľbám treba chodiť. Vždy keď to je možné. Pravdepodobnosť, že tým práve vy niečo zmeníte, je veľmi malá, ale všetky ostatné možnosti sú ešte beznádejnejšie.

Súvisiaci článok: Uhrík: Zabráňme falšovaniu volieb! Republika prišla so zásadným návrhom