Môj profil 
Predplatné
Hlavné správy: Všetci v týchto dňoch hovoria o fašizme, všetci dnes bojujú proti fašizmu, chodia klásť vence – niektorí úprimne, ini iba preto, aby sa nepovedalo. Lenže Hitler, Mussolini, Goebbels sú už dosť dlhý čas mŕtvi, tak prečo sa vlastne treba dnes vracať k hrozbe fašizmu? Čo je dnes skutočným nebezpečenstvom plynúcim z tohto fenoménu, čo je dnes reálnym obsahom slova fašizmus, hroziacim aj do budúcnosti všetkým tým zlom, ktoré svetu priniesol: genocídu celých národov, vojny, perzekúcie, obmedzovanie každého druhu slobody pre národy aj jednotlivcov? Kde to dnes reálne môžeme nájsť?
Sulejman: Pekne opísal fašizmus až po jeho vrcholné štádium bulharský revolucionár a politik Juraj Dimitrov. Podľa neho fašizmus korení tam, kde sa nahromadili peniaze. V dnešnej dobe to je oligarchia a nadnárodné korporácie. Odtiaľ prichádza reálny fašizmus, tie všetky zlé veci, ktoré ste vymenovali.
Mnohí si teraz chodia uctiť pamiatku osloboditeľov pri príležitosti 75. výročia konca vojny, ale nie každý otvorene povie to podstatné. A pritom ani netreba toho veľa deklarovať – úplne stačí priznať, že nás neoslobodila nejaká modrá armáda vo farbách EÚ, ale Červená armáda. Neoslobodili nás nejaké koalície antifašistických síl, ale konkrétna krajina, Sovietsky zväz, ktorého dedičom je Ruská federácia. Slobodu nám nepriniesli zo západu, ale z východu – ba naopak, Západ nás zradil. O Mníchovskej zrade by mal vedieť každý Slovák, resp. „Čechoslovák“. Ak si neuvedomujeme tieto skutočnosti, potom je pre nás oslava tohto výročia iba formálnym aktom.
Otázky oslobodenia a mieru sú nadčasové hodnoty, s ktorými sa bežná politika nemá miešať. Myslím si, že vytváranie atmosféry nenávisti voči Ruskej federácii je súčasťou snahy o prepísanie histórie a o zmenu výsledkov druhej svetovej vojny. Toto rozhodne odsudzujem. A ak hľadáme zdroj, odkiaľ dnes prichádzajú fašistické tendencie, ktoré môžeme pozorovať, tak jednoznačne od nadnárodných korporácií a oligarchie v každej jednej krajine. Zdroj je tam, kde sa koncentruje kapitál.
Marček: Genocída národov, to tu už dávno je. V druhej svetovej vojne bola genocída so zbraňami, teraz je tu v inej podobe: plazivé ničenie všetkého normálneho. Je to extrémny liberalizmus, likvidácia tradičnej rodiny, LGBTI agenda a podobné veci. Snažia sa Európu zničiť záplavou utečencov, nanútiť nám kvóty. Ale čo my máme s tým? My sme nikdy nikoho nekolonizovali, sami tu máme dôchodcov, ktorí nemajú dôstojné dôchodky, máme rodiny, ktoré ledva prežívajú z mesiaca na mesiac.
Všetko sa snažia zmeniť. Ešte aj z Cigánov robia Rómov. Včera tu bol Kmeťoband a ich šéf mi sám povedal: „Ja nie som žiadny Róm, ja som Cigán.“ Chcú zmeniť dejiny, našu národnosť, našu štátnosť. Ak sa proti tomu nepostavíme, tak tu čoskoro nebude Slovenská republika, slovenský jazyk, slovenské školstvo, slovenská kultúra, slovenský národ, ale nejaký hybrid národností.
Toto si musíme uvedomovať všetci, tu je jedno, či sme Matovičovci či Kollárovci, ale najmä pronárodne cítiaci ľudia, ktorým záleží na Slovensku a na budúcich generáciách. Veď sme všetci na jednej lodi. Ja už by som nemusel bojovať, ja už by som nejako dožil, ale musím bojovať, pretože mám deti a vnúčatá. Treba myslieť aj na ich budúcnosť, toto by si mal každý Slovák a Slovenka uvedomiť. Najdôležitejší odkaz je, zachrániť si svoju históriu.
Hlavné správy: Západ oslavuje koniec druhej svetovej vojny 8. mája, kým Rusko a ďalšie „východné“ krajiny 9. mája. Čo si myslíte o tom, že najvyšší ústavní predstavitelia sa rozhodli podpísať deklaráciu o jednoznačnom prozápadnom (a protiruskom) zahraničnopolitickom smerovaní Slovenska práve 9. mája, v rovnakom čase, keď sa na Slavíne stretli ľudia, aby si pripomenuli 75. výročie oslobodenia Červenou armádou?
Sulejman: Ja si myslím, že tento deň vybrali zámerne. A aj ďalšie aktivity, ktoré boli vo vzťahu k tomuto dňu v Európe vykonané – napríklad EÚ ustanovila 9. máj za „Deň Európy“, aby tým prekryla fakt, že tento deň je predovšetkým sviatkom Červenej armády, keďže Sovietsky zväz mal najväčšiu zásluhu na víťazstve nad fašizmom.
Osobne si myslím, že počas tejto vlády Igora Matoviča dôjde k veľkému a zlému obratu v zahraničnej politike Slovenska. Ak prezidentka Čaputová pri príležitosti oslobodenia začne hovoriť o sankciách voči Rusku, neveští to nič dobrého.
Podpis tej deklarácie v tento deň je hanebný. Myslím si, že dnes sa dá s čistým svedomím povedať, že Ministerstvo zahraničných vecí SR a Ministerstvo obrany SR má dnes v rukách veľvyslanectvo USA. Musíme na to byť pripravení, pretože obhajovať pravdu je povinnosť a nadčasová hodnota, za ktorú sa jednoducho oplatí bojovať.
Marček: Toto je presne tá symbolika: čo je pravdivé, čo je skutočné, to, že v tento deň bola Európa oslobodená od fašizmu, to chcú potlačiť do úzadia a podpísali nejaký pamflet plný vzletných a celkom prázdnych fráz o demokracii, za ktorými nie je skryté nič iné ako otrocká odovzdanosť a slepá poslušnosť Spojeným štátom, Európskej únii a NATO v ťažení proti Rusku. Ak pôjdeme týmto smerom, to môže byť náš koniec.
Už nejeden náš vysoký predstaviteľ, vrátane pani Čaputovej, predsedu vlády, ministra obrany, sa v našom mene vyjadril, že naším úhlavným nepriateľom je Rusko. Ale naozaj, toto je náš nepriateľ? Slovanské Rusko, ktoré nás oslobodilo? Veď aj my sme Slovania! Je nás spolu štyristo miliónov. Prečo sa vôbec nikde nehovorí o slovanskej súdržnosti? Prečo by sme mali namiesto toho sem pozývať moslimov a ľudí z exotickej cudziny? To v žiadnom prípade nesmieme dopustiť.
Hlavné správy: Čo s tým teraz môžu robiť obyčajní ľudia?
Sulejman: My sme tí aktivisti, ktorí pred tromi rokmi naštartovali zhromaždenia na Hviezdoslavovom námestí. Ako spoluorganizátori pokračujeme v týchto aktivitách a posledné kroky vlády a prezidentského paláca nás nútia, aby sme opäť vyšli von. Preto vyzývame ľudí, aby sa k nám pripojili – je veľmi dôležité, aby sme tejto vládnucej garnitúre ukázali, že Slovensko odmieta takéto správanie politikov.
Marček: Občania môžu robiť to, čo sme aj my začali: máme za sebou už niekoľko motoštrajkov. Oni majú teraz jednu obrovskú, ale dočasnú výhodu: majú sa na čo vyhovoriť. Je zákaz zhromažďovania, v podstate zákaz slobodného prejavu.
Ivan Lehotský
.jpg)
